Všeobecná sémantika

Tento článok by som chcel prezentovať ako ne-oficiálny pohľad na Všeobecnú sémantiku, skôr ako voľný pohľad, povedzme úvaha nad vecami, ktoré sa týkajú mnohých z nás, čo sa zaujímame o alternatívne spôsoby robenia vecí.

Za posledné 2 roky prešiel môj osobný „svetonázor“ mnohými, častokrát rapídnymi zmenami. Prečo by si mal/a ale čítať tento článok, keď to je len nejaký ďalší názor na veci? Veď predsa tých tu máme neúrekom. Každý človek má právo na svoj osobný názor, vyjadrenie svojho názoru a podobne. Niečo podobné počúvame často z úst rôznych ľudí, na rôznych postaveniach, s rôznym stupňom „inteligencie“, ale má skutočne každý právo na vyjadrenie svojho názoru? Toto je zaujímavá otázka a v súčasnej dobe internetu by sme možno mohli povedať, že áno, ale nie som o tom skutočne presvedčený. Žiaľ názory ľudí nemajú rovnakú hodnotu, alebo dopad na ďalších ľudí. Prečo by ste teda mali venovať pozornosť tomuto názoru?

 

Tu je môj dôvod:

Vo svete existuje len „jedna“ konštanta a tou je zmena (slovo jedna som dal do úvodzoviek, pretože by mnohí mohli namietať, že existujú aj iné konštanty, ako napríklad rýchlosť svetla, a ďalšie fyzikálne fenomény a zákony, ktoré je možné aplikovať kdekoľvek vo vesmíre, ktoré zostávajú nemenné. Ale skúste sa zamyslieť nad tým, ako sa správa svetlo, keď sa „snaží“ uniknúť gravitácii čiernej diery?). Všetko sa vo svete reality, ktorý poznáme, podlieha zmenám. Od sub-atomárnej úrovni až po makro-kozmos, všetko je v neustálom pohybe a procese zmien.

Pozri sa na svoje ruky. Urob to teraz, pozri sa na svoje dlane, prsty, nechty. Môžeš o nich povedať, že sú nemenné? Alebo že sú stále rovnaké? Aj naše fyzické telá podliehajú týmto neustálym zmenám. Bunky tela neustále umierajú a nové nahrádzajú staré. Krv, ktorá prúdi v mojom tele dnes, nie je krv, ktorá v ňom prúdila pred 10 rokmi. Naša planéta nie je tá istá planéta, ktorá tu bola pred 4.5 miliardami rokov. Jej povrch sa značne líši, poloha v časo-priestore je taktiež iná.

Skúste sa teraz zamyslieť nad nasledujúcim. Poznáte vo svojom okolí niekoho, o kom by ste mohli povedať, že sa „vôbec“ nezmenil? Možno je to tvoj kamarát z detstva, spolužiak, sused, politik alebo ktokoľvek iný. Má tento človek stále rovnaké reakcie, ako pred 5, 10, 15 rokmi? Hovorí stále podobné vtipy, má stále podobné formy vyjadrovania, názory na politiku, ľudí, rodinu, školu, život a iné? Všimli ste si, že som použil slovo „podobné“ a nie „tie isté“? Pretože aj naše ľudské správanie nikdy nie je rovnaké, môžeme síce povedať to isté slovo, ktorému pripisujeme „rovnaký“ význam, ale vždy ho povieme v inom čase-mieste-pozícii-intonácii a mnohokrát aj význame. Ale vráťme sa späť k nášmu „nezmenenému človeku“.

Prečo sa ľudia napohľad nemenia? Prečo sa nám javia „stále“ rovnakí? Toto je niečo čo Všeobecná sémantika (ďalej len VS alebo GS – General Semantics) nazýva „sémantické reakcie“. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že my všetci máme tieto sémantické reakcie v rôznych situáciách (s výnimkou prírodných vied, pretože v tejto oblasti sa ľudia líšia v spôsobe, ako nazerajú na svet a naše miesto v ňom, samozrejme s výnimkami :) ). Často krát konáme bez toho, aby sme si to uvedomovali. Skús sa zamyslieť, čo bolo prvé, keď si dnes otvoril/a oči? Čo sa dialo 2 minúty potom, ako si vstal/a z postele? Čo ťa viedlo k rozhodnutiu mať práve tie raňajky, ktoré si mal/a? Čo sa dialo potom? A potom? A potom? Často povieme veci bez toho, aby sme si vyhradili chvíľu na premyslenie si toho, čo chceme povedať, niekedy reagujeme na situácie a rôzne stimuly automaticky.

Ako reaguješ, keď počuješ niekoho hovoriť o „komunizme“, „socializme“, „ekonomike založenej na zdrojoch“, „amerike“, „láske“, „budúcnosti“, „rodine“, atď. Čo si predstavuješ pod týmito pojmami a prečo? Vychádzaš z definície v slovníku, alebo je tvoja predstava o týchto pojmoch ovplyvnená aj niečím ďalším? Čím? Filmami, indoktrináciou, kultúrou v ktorej si vyrastal/a, jazykom, priateľmi, školou, knihami, čím ďalším? Je podľa teba „komunizmus“ zlý alebo dobrý?

Našiel/našla si niekedy sám/samú seba uvažovať v rovine buď/alebo? Komunizmus je zlý, a demokracia je dobrá. Akoby to boli dva protichodné smery, ktoré si vzájomne oponujú. Niečo ako dva konce tej istej palice, ale pritom sú to len myšlienky alebo abstraktné, teoretické nálepky pre spoločenské usporiadanie, ktoré sa od seba v mnohých smeroch líšia a v určitých smeroch si môžu byť aj podobné.

Čo konkrétne si predstavuješ, keď hovoríš o láske. Aký význam pripisuješ tomuto slovu, keď ho používaš? Používaš toto slovo „stále“ s rovnakým významom v rôznych situáciách a s rôznymi ľuďmi? Ľúbiš svojho súčasného partnera rovnako ako svojho predošlého? Keď povieš „ľúbim ťa“ svojim rodičom má toto slovo rovnaký význam, ako keď ho povieš svojmu potomkovi? Čo si predstavuješ, keď niekto povie TEBE  „ľúbim ťa“. Vieš presne povedať, aký význam pripisuje tomuto slovu osoba, ktorá ho vokalizuje? Alebo mu pripíšeš význam ty?

Tu vstupujeme do oblasti významu slov.

V škole sme sa učili, že slová majú svoj význam. Čo je ale dosť zavádzajúce, pretože slová v sebe nenesú žiadny význam. Ako to? Človek nesie význam v sebe.

Predstavte si, že sa ocitnete na námestí v krajine, v ktorej ste ešte nikdy v minulosti neboli a ešte ste nikdy nepočuli jazyk, ktorý ľudia v tejto neznámej krajine používajú. Ak vám niekto povie napríklad: BONJOUR, HOLA, HALLO / GUTEN TAG, CIAO, OLÀ, NAMASTE, SALAAM, ZDRAS-TVUY-TE, ako zareagujete? Čo ak vám povedia viac ako len pozdrav? Ak by slová v sebe niesli význam, potom by sme nepotrebovali slovníky a prekladače. Boli by sme schopní sa dorozumieť s kýmkoľvek, kdekoľvek. Ale v skutočnom svete reality to funguje inak. V skutočnom svete slová v sebe nenesú žiadny význam, sú to jednoducho verbalizované zvuky, frekvencie, usporiadania rôznych frekvencií, ktoré dopadnú na naše sluchové ústrojenstvo. Skúste si to predstaviť.

Tieto frekvencie dopadnú na bubienok v našom uchu. V tomto momente ešte nič nepočujeme. Tento analógový signál je ďalej transformovaný na elektrický signál a pomocou neurónov prevedený do mozgu, kde je dekódovaný. Tu sa začína proces abstrakcie. Toto je miesto, kde „počujeme“. Samozrejme tento proces je tak rýchly, že si jeho jednotlivé časti ani neuvedomujeme. Náš mozog v tomto momente porovnáva počuté zvuky s tým, čo sme počuli v minulosti, čítali v slovníkoch, alebo verbalizovali na hodinách cudzieho jazyka. Ak nájde niečo, čomu sa verbalizovaný zvuk slova „guten tag“ podobá, potom pripíše tomu slovu význam „pozdravu“, „zdvorilosti“, atď. Význam tohto slova bude pre každého človeka odlišný. Môže sa podobať a mať podobné charakteristiky, ale nakoľko sme všetci jednotlivé indivíduá, význam nemôže byť rovnaký. Predstavte si auto. Aké auto si si predstavil/a? Ja som si predstavil naše prvé rodinné auto. Bola to veľká, zelená dodávka, ktorú sme volali „dodo“. Zamyslite sa nad tým.

 

Aká je teda pointa tohto článku?

Slová v sebe nenesú význam. Význam sa nachádza v poslucháčovi. A preto, keď sa s niekým rozprávame, alebo máme určité nezhody a nedorozumenia, často to je z dôvodu, že slovám pripisujeme určitý význam, ktorý sa môže líšiť od toho, čo rozprávač chcel povedať. Preto je dôležité začať klásť otázky typu:

Ako to myslíš?

Čo máš na mysli, keď hovoríš o tom a tom?

V akom význame používaš toto slovo v tomto kontexte?

Chápem to tak ako to myslíš, keď poviem to a to?

 

Zodpovednosť je ale na oboch stranách, a taktiež aj hovoriaci alebo prednášajúci by mal klásť otázky typu:

Rozumiete tomu a tomu?

Máte v tom a tom nejaké nejasnosti?

Všeobecná sémantika je veľmi komplexná a zložitá téma, a toto je len veľmi zjednodušená interpretácia malej oblasti, ktorou sa VS zaoberá. VS kladie dôraz na uvedomenie si procesu abstrakcie, čiže procesu, ktorý vykonáva náš nervový systém s pomocou našich senzorov dennodenne, v každom momente.

 

Dúfam, že v tomto článku nájdete niečo hodnotné, čo by ste mohli aplikovať vo svojom každodennom živote. Ak máte nejaké otázky, prosím nechajte ich dole pod článkom.

 

Foto: Peter Morville, CC

---