Z korešpondencie: 3 názory na falšovanie histórie minulej svetovej vojny

Nebezpečné prekrúcanie dejín

Dnes ráno som zatelefonoval veľvyslancovi SR v Bielorusku Jozefovi Migašovi a vyjadril som mu plnú podporu a rešpekt v jeho rozhodnutí rezignovať na svoj post z dôvodu štvavej kampane zo strany vedenia rezortu slovenskej diplomacie. Jozef Migaš sa stal terčom kritiky ministerstva zahraničných vecí po tom, čo sa zúčastnil na oslavách skončenia druhej svetovej vojny v Minsku. Minister Ivan Korčok to označil za „vyjadrenie politického postoja voči novej vláde SR“. Šialenejšie vyhlásenie som už dávno nevidel. Zvláštne, že Ivan Korčok neprotestoval proti tomu, keď americkým predstaviteľom zrazu prestalo prekážať, že Lukašenko je diktátor a chodili tam ako na klavír (naposledy Mike Pompeo), lebo bieloruský vodca sa pragmaticky obrátil proti Moskve.

V prvom rade si myslím, že úlohou veľvyslanca je udržiavať čo najlepšie vzťahy so štátom, v ktorom pôsobí. Tým skôr, ak ide o krajinu, v ktorej zahynulo počas druhej svetovej vojny 2,3 milióna ľudí, najvyšší percentuálny podiel spomedzi všetkých krajín, až 25,3 %. Tisíce z nich padli za našu slobodu a sú pochovaní v našej slovenskej zemi. Veľvyslanca nahnevalo, ako vôbec môže jemu ako synovi partizána klásť ministerstvo otázky, prečo sa zúčastnil na oslavách najväčšieho bieloruského sviatku. To predsa nebolo o Lukašenkovi, ale o tých ľuďoch, pre ktorých víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne stále veľa znamená. Jozef, poznám ťa takmer štvrťstoročie ako principiálneho antifašistu a sklamal by si ma, keby si sa zachoval inak.

Človek by si mohol myslieť, že sa Ivan Korčok opojený mocou zbláznil. Mňa však táto premena profesionálneho diplomata na arogantného politika vôbec neprekvapuje. Sledoval som jeho dráhu od začiatku a na lepšie pochopenie toho, kto je tento človek, odporúčam životopisný román Stefana Zweiga Joseph Fouché – portrét bezcharakterného cieľavedomého politika, zradcu zradcov, chameleóna a prebehlíka, ktorý v rôznych funkciách slúžil Robespierrovi i Napoleonovi a oboch prežil, prežil pád girondistov, jakobínov, direktória, konzulátu, cisárstva, kráľovstva a opäť cisárstva, portrét muža bez škrupulí a bez zásad slúžiaceho každej moci a predovšetkým sebe samému. Preto Ivanovi Korčokovi nerobí problém oceniť iniciatívu generálneho tajomníka OSN, ktorý vyzval na odzbrojenie a zároveň skoncipovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov požadujúcu zvýšenie zbrojenia na 2 percentá HDP. Preto mu nerobí problém jeden deň navštíviť pamätník osloboditeľom a druhý deň podpísať vyhlásenie, ktoré ponúklo USA deviatim krajinám strednej a východnej Európy, že máj 1945 nám nepriniesol slobodu. A samozrejme, toto protiruské vyhlásenie (ktoré Ivan Korčok podpísal spolu s lotyšským šéfom diplomacie E. Rinkievičsom presláveným tým, že Deň víťazstva nad fašizmom prirovnal k nacistickým sviatkom a vyzval, aby sa neoslavoval) vydali iba v angličtine, aby príliš nepobúrilo domáci ľud.

Nechajme teraz bokom otázku, že Ivan Korčok robí systematickú proamerickú politiku, ktorá rozbíja Európu na „starú“ a „novú“ presne ako za čias Georga Busha a jeho vojny v Iraku, lebo Francúzi a Nemci by toto svinstvo nikdy nepodpísali. Napokon, Ivan Korčok bol vtedy štátnym tajomníkom rezortu diplomacie v Dzurindovej vláde a inváziu do Iraku vášnivo podporoval, takže starého psa novým kúskom nenaučíš. Dnes je však oveľa závažnejšie, že sme svedkami nebezpečného prepisovania dejín, ktoré môže úplne zmeniť nielen povojnové usporiadanie, ale predovšetkým jeho logiku a filozofiu. A myslím, že sú spôsoby, ako sa tomu brániť. Antifašistická časť parlamentnej opozície by v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov mala navrhnúť novelu zákona o protifašistickom odboji, do ktorej by mali byť zahrnutí aj tí, ktorí na našom území bojovali na konci vojny a krátko po nej proti vyčínajúcim vlasovcom a banderovcom. Nečakajme, kým takíto bezcharakterní prisluhovači moci zničia našu historickú pamäť.

Eduard Chmelár

.

Lokaji vo vedení rezortu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Rezort MZVaEZ sa nevídaným spôsobom vyfarbuje. Doteraz nikdy v histórii Slovenska sme nemali takých amerických lokajov v riadení rezortu ako dnes. Prečo? Pretože proamerické vyhlásenia a komentáre Korčoka nemožno nazvať inak ako korčokiáda. A podobné správanie sa Klusa ako klusiáda. Hraničia s odovzdávaním suverenity štátu do cudzích rúk.

Slovenský veľvyslanec v Minsku Jozef Migaš skončil na tomto poste z dôvodu šikany jeho osoby MZVaEZ kvôli tomu, že sa zúčastnil 9. mája vojenskej prehliadky pri príležitosti skončenia druhej svetovej vojny. MZVaEZ ho obvinilo, že tento krok nekoordinoval s úradom a požadoval od Migaša vysvetlenie. Takýto postoj môžu zaujať iba nevzdelanci s deficitom informácií v oblasti dejín. V Bielorusku pritom počas vojny zahynul každý tretí občan!

Tlačový odbor vo svojom stanovisku uviedol: „Veľvyslanec porušil základné princípy komunikácie s ústredím, keď nekonzultoval svoju účasť na oslavách výročia skončenia 2. svetovej vojny v Minsku a to napriek koordinácii tamojšou delegáciou EU.“

Takéto odôvodnenie rezortu je prejav arogancie moci. Veľvyslanec nie je povinný konzultovať všetku svoju činnosť s ústredím. Veľvyslanec Migaš protestoval proti takejto šikane tým, že odišiel z funkcie veľvyslanca. Prejavil tak svoju hrdosť a osobnú statočnosť. Samozrejme, že terajšej bábkovej vláde sa to hodí, lebo si tam dosadí niekoho, kto bude pracovať proti Bielorusku a v prospech USA. O schizofrénii úradníkov MZVaEZ svedčia aj výroky priamo na ich stránkach napríklad:

Vo vyhlásení MZVEZ SR k 75. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny v Európe sa hovorí:

1. „Počas druhej svetovej vojny boli bezprecedentne pošliapané základné princípy a hodnoty demokracie, ľudských práv, medzinárodného práva, štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti. Ostatné roky opakovane ukazujú, že porušovanie týchto princípov nie je ani zďaleka vecou minulosti, a to vrátane v našom najbližšom susedstve. Preto súčasťou našej úcty k obetiam 2. svetovej vojny musí byť aj obhajoba pravidiel a princípov medzinárodného práva, ktoré boli sformované po 2. svetovej vojne v centre s Chartou OSN a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.“

S týmto textom možno súhlasiť.

2. „Druhá svetová vojna a jej tragické dôsledky priniesli odhodlanie, aby sa takýto konflikt v Európe už nikdy nezopakoval. V západnej časti európskeho kontinentu tak z mementa 2. svetovej vojny vyrástol projekt európskej a transatlantickej integrácie.“

            S týmto textom však nemožno súhlasiť. Je to zavádzajúce tvrdenie, pretože je rozdiel medzi európskou a transatlantickou integráciou. Okrem toho sa tu mieša oblasť hospodárstva a obrany. Ak vychádzame z prvej vety, tak autor má zrejme na mysli NATO. Ale v západnej časti európskeho kontinentu takýto projekt nevyrástol. Architektom NATO boli USA v období studenej vojny. Po skončení studenej vojny sa NATO zmenilo na agresorskú alianciu riadenú USA, ktorá porušuje všetky princípy spomenutej Charty OSN aj Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

3. „Súčasné ukotvenie Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je našou slobodnou voľbou, ktorá nám vytvára podmienky pre prosperitu a bezpečnosť.“ 

Ukotvenie do NATO nebolo slobodnou voľbou občanov SR. Politici Slovensko vtiahli do NATO na základe výsledkov zmanipulovaného a neplatného referenda. Občania nemali možnosť sa k vstupu do NATO vyjadriť. Toto právo im bolo ukradnuté.

MZVaEZ sa odvoláva na porušenie základných princípov komunikácie s ústredím. Verejnosť by isto zaujímali tieto interné pravidlá komunikácie ak vôbec existujú. Ale myslím si, že tieto pravidlá vôbec neexistujú. Ale poslúži to ako dôvod na znemožnenie človeka. MZV a EZ majú plné ústa demokracie, spravodlivosti, dodržiavania práv. Ale všetko je to len na papieri…Pánovi veľvyslancovi Migašovi vyjadrujem obdiv za jeho principiálny postoj a  za jeho odvahu…

Z mesta SNP Ivan Štubňa

.

Kto rozpútal vojnu?

Veľmi častým pokusom o prepisovanie histórie je tvrdenie, že Druhú svetovú vojnu rozpútali spolu Nemecko a ZSSR. Obvykle sa pri tomto tvrdení o spoločnom rozpútaní vojny poukazuje na nechvaľne známy Pakt Ribbentrop – Molotov. Táto dohoda bola skutočne veľmi hanebná, ale začiatkom vojny nebola, podobne ako začiatkom vojny nebola ani Mníchovská dohoda. V oboch prípadoch išlo o čosi iné: v Európe si pred vojnou mnohí mysleli, že dokážu agresivitu Hitlera zamerať „správnym“ smerom, ale všetci sa pritom katastrofálne zmýlili.

Západné mocnosti v Mníchove 1938 chceli zamerať Hitlera proti Východu, hoci už od roku 1935 mali spojenecké zmluvy so ZSSR o obrane ČSR. Tým, že v Mníchove bez ohľadu na názor Moskvy obetovali ČSR, zrušili i spojenectvo so Sovietskym zväzom, aby ho potom počas vojny znovu obnovili. Západné veľmoci si chceli v Mníchove egoisticky poistiť značné zisky, ktoré im prinášal tzv. Versaillský systém (napr. na Blízkom Východe) a oboch hlavných odporcov Versailleského systému plánovali postaviť proti sebe. Nakoniec však svojím konaním celý systém zničili.

Moskva postupovala taktiež veľmi egoisticky: chcela odvrátiť nemecký „Drang nach Osten“ pomocou Paktu Ribbentrop – Molotov, aby sa o dva roky dostala do najkrvavejšieho konfliktu histórie. Stalin si myslel, že kým sa budú Nemci boriť s Francúzmi a Britmi, on získa voľnú ruku vo východnej Európe. Jeho zlyhanie stálo ZSSR hekatomby obetí. Pokrytecky vo vzťahu k Hitlerovi však vystupovali nielen veľmoci, ale aj menšie štáty, napr. Poľsko. To využilo Mníchov 1938 na anexiu časti československého územia, aby o rok neskôr zažilo anexie na vlastnej koži. Faktom je, že všetky pokusy využiť Hitlera na vlastný prospech zlyhali a ukázali sa ako zločinné. Lenže žiaden z uvedených krokov neznamená, že by V. Británia, Francúzsko, Poľsko alebo ZSSR rozpútali Druhú svetovú vojnu spolu s Nemeckom!

…A pre všetkých, ktorí robia nezmyselnú paralelu medzi nacistickým Nemeckom a ZSSR: Nemecko dokázalo za dvanásť rokov priviesť svet na okraj katastrofy a možno si položiť i otázku, čo by sa stalo, keby mal Hitler v roku 1945 k dispozícii jadrové zbrane. Opakovane totiž vyslovil a aj dokázal, že v prípade porážky chce strhnúť Nemecko „do Walhally“. A ak by nejaký „nový Hitler“ nastúpil k moci o pár desiatok rokov neskôr, v čase jadrových zbraní, zrejme by svet prestal úplne existovať. Pre porovnanie: ZSSR mal jadrové zbrane už v časoch Stalina, ale nikdy ich nepoužil. ZSSR sa dokonca bez vojny stiahol z území svojich okupovaných satelitov vo východnej Európe. Takého kroku by nacisti neboli schopní a preto ich bolo treba poraziť až v Berlíne. Víťazstvo ZSSR nad Nemeckom v Druhej svetovej vojne bolo teda omnoho viac než len víťazstvom jedného impéria nad druhým! Pre svet bolo skutočným oslobodením!

Branislav Fábry

---