Pre zotrvanie každej politickej koalície pri moci je dôležitá vzájomná spolupráca. Matovič už od začiatku zvolil netradičný prístup na dosiahnutie poslušnosti poslancov tým, že ich nechal podpísať koaličnú dohodu. Dobre vedel prečo. Vedel, že iné strany sú síce „odsúdené“ na spoluprácu s OĽANO, ale bezmedznú poslušnosť od nich očakávať nemôže.
Matovič po voľbách začal vystupovať v roli narcistu a útočníka na opozičnú stranu SMER-SD. Lenže akosi sa mu nedarilo dávať góly. Ľudia totiž očakávali od neho, že ako zodpovedný politik začne robiť kroky smerom k upokojeniu politickej situácie a k prijímaniu takých krokov, ktoré by viedli k čo najlepšiemu východisku z komplikovanej situácie v období koronavírusu. To sa však nestalo.
Matovič ako naivný politik sa z role opozičného poslanca nijako nevedel preorientovať do role premiéra. Na úlohu premiéra, nesúceho zodpovednosť za krajinu si doteraz nezvykol. Zodpovedný premiér by sa mal vyvarovať nezodpovedných výrokov. Nedarilo sa mu to. Šiel tak ďaleko, že sa hral na veštca vyhlásením, že vrchol pandémie sa dá očakávať v polovici júla. Človeku s priemerným IQ bolo jasné, že takéto vyhlásenie je postavené na vode, lebo v takejto situácii sa vôbec nedal predpovedať vývoj situácie s viac ako dvojmesačným predstihom. Postupne sa dopúšťal ďalších chýb (blackout, repatrianti, pendleri, sociálne ústavy a pod.) Postupne prešiel od role narcistu k politike pokusu a omylu. Ale ani takto sa štát riadiť nedá. Urobí jeden krok, nevyjde, tak urobí iný. No a čo? Veď to dakedy vyjde.
Jeho ďalšie smerovanie zároveň stúpalo na vyšší level, t.j. do pozície autoritárskeho vládcu s vedomím, že on je predurčený na rolu záchrancu Slovenska. A to už vážne hraničí, povedané jemne, s rozkolísanou psychikou. Naplno sa rozbehli politické čistky s cieľom dosadiť svojich ľudí do funkcií na všetkých úrovniach riadenia štátu. Aj s miestami, ktoré by podľa princípov demokracie mali patriť opozícii. Veľmi negatívne pôsobia autoritárske kroky napr. v súvislosti s elektronickou karanténou. Alebo s postupným uvoľňovaním života. Odrazu cestné blokády, ktoré ako opozičný poslanec považoval za správne, tak dnes ich pomaly považuje za trestný čin…
Ako opozičný poslanec kritizoval napr. rodinkárstvo. Keď sa dnes pozrieme do parlamentu, tak ozaj tam vládne princíp SME RODINA. Ale tento princíp vládne aj v iných rezortoch. Dalo by sa menovať hodne matérie na túto tému, ale to nie je cieľom tohto článku. Jeho vyplakávanie nad tzv. „prázdnou špajzou“ je komické. Očakával, že ho ľudia budú ľutovať, že nemá z čoho sanovať ekonomiku. Z tragédie sa tak stala komédia, lebo Matovič veselo šafári s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. Pravidlá odškodňovania za korona krízu idú ďaleko za čiaru. Sú firmy, ktoré by mali mať rezervný kapitál, resp. neutrpeli veľké škody, resp. ide o zahraničné firmy, o ktoré by sa mala postarať zahraničná „matka“. Ale prečo nenastrčiť ruku a nepýtať si peniaze, keď tá možnosť tu je?
Ďalej vyhodené 2 miliardy za americké stíhačky aj s dodatkovou „bižutériou“ sú tiež mrhaním peňazí. Výhovorky Naďa o nutnosti ich kúpy zo známych medializovaných informácií sú nič viac, než obyčajné výhovorky. Ďalej boli medializované informácie o nevyužitých štyroch miliardách eur z eurofondov. Matovič to vie už od začiatku apríla. Čiže skoro dva mesiace. Predložil už nejaký zmysluplný plán na ich vyčerpanie? Nie. Prečo? Lebo má v tom chaos. Nevie… Zrejme čaká, že sa tým bude zaoberať novovytvorená trafika (MIRRI) prispatej političky pani Remišovej. Uvidíme, čo sa v tejto veci urobí a hlavne kam budú smerovať peniaze… Lebo domnievať sa, že toky financií budú transparentné je iba rozprávka pre naivnú verejnosť. Vždy budú tiecť tam kam majú, na účty tých, ktorým majú. Akurát, že sa budú používať sofistikovanejšie metódy na sťaženie odhalenia.
Matovič robí chyby a koaliční partneri to využívajú. Nejdú do konfliktov, robia populistické vyhlásenia a nechajú Matoviča nech sa v problémoch vykúpe predovšetkým sám. Matovič má najviac problémov so Sulíkom. Sulík má mnoho dobrých myšlienok, ktoré sú však v rozpore s Matovičovým naivným videním. A tak začalo dochádzať medzi nimi k rozporom, ktoré môžu vyústiť dvomi smermi. Ak Matovič ustúpi, Sulík začne vyrovnávať doterajší vzťah nadradenosti Matoviča. Ak ustúpi Sulík resp. vzdá sa presviedčania Matoviča o správnosti svojich krokov za cenu pokoja v rodine, utrpí tým Slovensko ako také a Matoviča aj tak táto politika v niektorom bode dostihne a vypomstí sa mu. Potom sa však bude zodpovedať za neúspech. Kollár sa hrá na dobrého a necháva konfrontačný súboj Matoviča a Sulika na nich. V zmysle hesla „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“. Buduje si svoj populizmus rôznymi krokmi na všetky strany a zatiaľ mu to podľa politických preferencií vychádza. Má výhodnú situáciu, lebo ním obsadené rezorty nie sú zatiaľ v hľadáčiku médií.
Otázkou je, do akej miery sa Matovič môže spoľahnúť na bývalú spolupartajníčku Remišovú. Zdá sa, že darovaním nového ministerstva MIRRI bola vojnová sekera z predvolebného boja zakopaná. Ale Remišová je aj pod tlakom Kisku, dočasne umiestneného do politickej karantény, vzhľadom k svojim problémom so zákonom. Svoju stranu zatiaľ riadi z pozadia. Ak sa nebude môcť vrátiť do politiky, je predpoklad, že nechá za predsedu populistickej strany Za ľudí zvoliť Šeligu, ktorý mu je v mnohom zaviazaný a u ktorého je predpoklad, že Kisku bude slepo poslúchať.
Odovzdávanie si informácií, odkazov cez sociálne siete alebo médiá je z pohľadu občana komické. Ale len do okamihu, kým si uvedomia o čo vlastne politikom ide. Politici cez sociálne siete alebo médiá testujú verejnú mienku, svoj vzájomný politický status a ľudovo povedané svoje miesto na slnku. Že sa to nehodí, je iná vec.
Záver: Matovič veselo pokračuje vo svojich politických chybách, zatiaľ čo Sulík vyrovnáva svoje politické straty a verejnosť si získava na svoju stranu. Kollár nemusí robiť nič, okrem vyššie spomenutých aktivít a aj tak zmazáva svoju stratu v mienke ľudí oproti Matovičovi. Remišová je v tejto časti vývoja ambivalentná a možno očakávať od nej, že sa prikloní na konci, keď sa budú rozdávať nové karty, k tomu silnejšiemu…
Ivan Štubňa (autor je odborník – psychológ)
Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.
To, že pozberanci v OĽANO podpisovali programové vyhlásenie vlády pre týchto „podpisovačov“ veľa neznamená. Pokiaľ týchto „cvičených“ mopslíkov nebude šéf Matovič priebežne odmeňovať „pamlskami“ zo získaných peňazí za volebné hlasy, tak nebudú ani aportovať ani dávať pac.
P.S.: prikladám zopár zaujímavých výrokov z oblasti politiky
Praktická politika spočíva v ignorovaní Počúvať Chamberlainov prejav je ako návšteva v obchodnom dome Woolworth.
Všetko je na svojom mieste a nič nemá väčšiu cenu ako šesť pencí – Bevan Aneurin – brit.politik
faktov – Henry Brooks Adams
Pretože politik nikdy neverí tomu, čo hovorí, je prekvapený, keď mu druhí veria – Charles de Gaulle
Vidíme padať ľudí z vysokého postavenie v dôsledku tých istých chýb, ktorými si ho získali – LaBruyère
Na tomto svete to možno dotiahnuť niekam iba dvoma spôsobmi: vlastnou snaživosťou
alebo hlúposťou iných – La Bruyere
Všeobecne rozšíreným omylom je myslieť si, že tí, ktorí sa najviac sťažujú v mene verejnosti,
sa aj najviac starajú o jej blaho – Edmind Burke angl. štátnik l729-l797
„Vidíme padať ľudí z vysokého postavenie v dôsledku tých istých chýb, ktorými si ho získali“
Tento výrok dnes platí nielen na politikov, je úplne univerzálny. Dnešné školstvo absolventov pripravuje v jednej oblasti perfektne – v sebaprezentácii. Na mnohých pracoviskách som videl, ako bývalí výborní študenti postupujú po firemnej hierarchii najmä vďaka tomu, že sa dokážu pohotovo a sebavedome prezentovať na verejnosti aj pred šéfom. Šikovné plagiátorstvo a prezentácia kolektívnej práce ako svojej k tomu prirodzene patrí. Takto sa môže takýto šikovný človek dostať veľmi vysoko. Sebaprezentácia však vždy bude jeho najlepšou disciplínou a tak pre neho v lepšom prípade (pre ostatných katastrofickom) sa z neho stane neodstreliteľná žaba na prameni.
Rozšírim to a upresním. Už dlhé roky sa na školách (už od ZŠ po VŠ….aj Doc., Prof….) šíri móda používať moderné metódy prezentácie. Vždy som sa rehotal, že najpodstatnejšie je predsa to, aby obecenstvo sledovalo toho „HERCA“ a to čo hovorí a robí. Navyše sa vám laptop, projektor, káble …môžu pokaziť a ste ….. Keď ma mnohí presviedčali o opaku, tak som sa ich opýtal, aké programy na to používajú… Samozrejme power – point. Moja reakcia: a nič novšie a modernejšie nepoznáte ???? Boli šoknutí, že existuje…. a že kvalita prezentácie je hlavne vecou toho kto prezentuje. Prezentuje v prvom rade seba a potom tú tému a cez tú tému zas seba.
Na školách a v rôznych kurzoch dospeli k tomu,,že vyprodukovali tisíce „manažérov“…. ktorí neoplývajú mnohými vedomosťami…… ale majú OBROVSKÉ a skoro ničím nepodložené SEBAVEDOMIE.
Príklad prezentácie z praxe: prednášal som v kurze SOPK v Žiline…. používal laptop-projektor. Zrazu tma ako v „pytli“. No ale ešte som musel prednášať ďalšie 2 hodiny a nie vyhovárať sa. Syn chodil na výšku a povedal skúsenosť: prišiel pán profesor, vytiahol papiere v posluchárni a zahlásil: prednáška nebude, sekretárka katedry mi nepripravila (neurobila) slajdy. Dcéra na tej istej škole: tato, a ty tiež tak prednášaš ako pani profesorka, sadne si za stôl, vytiahne knižku a papiere a mrmle si pod nos?
Ešte lepší príklad: mal som prednášať vo firme šikulka and makač (píše sa to ináč) o 9,00. O 9,00 tam pobehovali iba študenti, ktorí sa sťažovali, že ich táto firma (roznáška, direct mailing..- teda firma a lá matovič) neplatí a čakajú na výplatu márne. Keď potom dokvitli manažéri mierne unavení z večernej oslavy a rozdávania prémií…. tak všetci chceli PREZENTÁCIU…. len nevedeli povedať o čom (tých prezentácií som mal neúrekom so sebou). Počas prestávky mi popísali ich trápenie – došli k prezidentovi veľkej firmy, ktorý ich prijal osobne. Hneď po formálnom pozdrave začali presúvať nábytok, rozťahovať káble a projektor….. Keď boli v najlepšom tak prezident firmy zahlásil túto vetu: „…ta co panove, ta sce mi prišli premjetac porno ?! Dostali skoro infarkt, rozhorčovali sa predo mnou. Ja som na to mohol povedať iba toto: ak ste obchodníci, tak jediná dôležitá osoba v miestnosti je ten čo vás prijal….. a ak je vyššie postavený tak ho nesmiete nudiť. Tento človek nebude pozerať na to čo prezentujete na obrazovke a sledovať vaše klikanie myšou – ten prezident nie je cvičená opica!
Chyba je, že nik nepovedal tým manažérom, učiteľom a študentom čo má byť na tej obrazovke…. (nie je podstatné či 3 alebo 4 riadky) – musí to osloviť adresáta čo čumí a musí to obsahovať myšlienku. V opačnom prípade si nezapamätajú ani to, čo bolo na obrazovke ani to ako vyzeral ten čo to prezentoval. Ak diváci čumia na obrazovku viac ako na toho čo to prezentuje, tak je to biedna prezentácia.
Rozmohla sa tiež móda, že novonastupujúci manažér do firmy dostane za úlohu urobiť prezentáciu a „rozveseliť“ ostatných. Ani nevedia, že to je formálna a zbytočná prezentácia, ktorá ma za cieľ niečo iné ako poučiť kolegov alebo nového pracovníka.
Na vedeckej konferencii vystupovalo veľa odborníkov. Jeden z výskumáku potravinárstva dodal do počítača svoju prezentáciu – a mňa ako prísediaceho zvedavca s viacerými zbytočnými titulmi poverili klikať myšou. Na jednom obrázku bolo toľko krokov, že diváci zaspávali a iní sa zlostili. Keď som klikol na jednom obrázku už asi 20x….. tak priletela ďalšia veta ako lastovička (bola to technicky vyšperkovaná prezentácia) a nebola posledná. Keď to skončilo, všetci si oddýchli a zapamätali si iba: bolo to zbytočné a dlhé!
P.S.: osobne ľutujem poslancov parlamentu, ale aj obdivujem to, že dokážu sedieť a tváriť sa že počúvajú tie nezáživné slovné prezentácie kolegov. A to bude jeden z dôvodov, prečo sa začnú v parlamente vytvárať posty nezávislých poslancov (aj v OĽANO).
a teraz jedno pravidlo, ktoré som ja osobne v tomto príspevku porušil (lebo ma to zviedlo uviesť viacero príkladov)
Keď rokujeme, mali by sme sledovať svoje správanie, vystupovanie a ovplyvňovanie tak, aby viedli k cieľu.
Samfrits Le Pole hovorí o vystupovaní:
„Predviesť dobrý začiatok a dobrý koniec a zachovať čo najkratšiu vzdialenosť medzi začiatkom a koncom – to je podstatou dobrého vystupovania.“
Disraeli komentoval monológ politického protivníka takto:
„Čo ste hovorili na začiatku, už si nepamätám. Strednej časti vystúpenia som nevenoval pozornosť. Jediné, čo ma na ňom potešilo, bol jeho koniec.“
(Citát pochádza z úst Sparťanov ako reakcia na prejav jedného Aténčana: „Tvoja reč bola taká dlhá, že sme už zabudli jej začiatok, a to nám bráni pochopiť jej koniec.“)
Potvrdzujem. Z vlastnej skúsenosti – moje najúspešnejšie (tým, že najviac zaúčinkovali) prezentácie sa udiali vtedy, keď som zmeškal ich začiatok. Niekedy kvôli defektu, keď som na diaľnici menil koleso, alebo bola neplánovaná obchádzka a zápcha. Bol som z toho meškania taký rozčúlený a excitovaný, že to asi všetkých v miestnosti elektrizovalo…
K Vášmu rozprávaniu sa mi ešte hodí citát z pamätí generála Šnejdárka (za prvej ČSR hnal Maďarov od Zvolena a neskôr bol veliteľom posádky v Košiciach): „Dôstojníkom dávam na preslovy k jednotkám len dve minúty. Za každú minútu prekročenia limitu dostanú deň domáceho väzenia.“