Za ľudí pokračuje v rozklade. Dôvody odchodu bývalej poslankyne A. Letanovskej: Vláda bez slušných odborníkov a Remišová!

Andrea Letanovská: Včera som vystúpila zo strany ZA ĽUDÍ.

Pred dvomi rokmi, keď som sa pripojila k projektu bývalého prezidenta SR Andreja Kisku, mala som hlavu plnú ideálov. Uverila som jeho vízii o lepšom Slovensku a faktu, že politika je tá cesta. Mala to byť cesta k zmene, ktorej nositeľom bude vláda čestných a odborne zdatných ľudí, ktorá bude mať dôveru občanov. Žiaľ situácia sa vyvinula inak. Zmeny sa dejú, už len preto, že sa vymenili ľudia na kľúčových pozíciách.

Predstavy o vláde slušných odborníkov, ktorí si dokážu získať a udržať dôveru svojich voličov aj po voľbách, sa však nenaplnili. Dôvera vo vládu, v politikov a v štátne inštitúcie je najnižšia za veľmi dlhé obdobie. Krajina sa zmieta v pandémii a navyše je ešte konfrontovaná opakovanými konfliktami vo vnútri koalície. Zmierenie, kultivácia politickej diskusie, reformy a modernizácia krajiny sú v nedohľadne.

Strana ZA ĽUDÍ mala byť silným reprezentantom slušnosti, odbornosti a kultivovanej politiky. Rozhodne na to mala veľký potenciál. Tento potenciál sme nenaplnili. Čiastočne pre nešťastnú zhodu okolností, kedy podlomené zdravie Andreja Kisku neumožnilo jeho ďalšie pôsobenie v pozícii predsedu strany. A čiastočne preto, že novozvolená predsedníčka Veronika Remišová nedokázala uchopiť a rozvíjať odkaz zakladateľa strany.

V celom jej pôsobení bolo mnoho zaváhaní a neschopnosť zaujať jasný, zrozumiteľný a zásadový postoj, ktorý by reprezentoval postoje väčšiny kľúčových osobností poslaneckého klubu a predsedníctva, kulminovala počas koaličnej krízy zo začiatku marca tohto roku.

Moje zotrvanie v strane bolo po tejto skúsenosti motivované silnou túžbou ľudí z regiónov, časti poslancov a členov straníckych štruktúr zásadne zmeniť tvár našej strany. Dôvera predsedníčky je veľmi oslabená a ja som chcela pomôcť k tejto zmene, ktorá by nás vrátila do našich začiatkov, keď sme boli presvedčení, že spolu zlepšíme Slovensko.

Už som to zažila niekoľkokrát. Keď si myslíte, že je veľmi zle, nastal ten pravý čas, aby ste sa presvedčili, že vždy môže byť ešte horšie. V týchto dňoch čelí naša ministerka spravodlivosti Mária Kolíková veľkému tlaku zo strany opozície, na základe pravdepodobne účelovo vykonštruovanej kauzy. Nebudem sa vyjadrovať k meritu veci, ale musím okomentovať postoj koaličných partnerov a našej predsedníčky. Na Slovensku sme si zvykli, že pri útoku opozície na člena vlády, koaliční partneri sa zomknú a spoločne obhajujú svojho partnera. Často až ad absurdum. V poriadku, veď na vyšetrenie prípadu a spravodlivé nestranné posúdenie miery zavinenia tu máme orgány činné v trestnom konaní a súdy.

Teraz hovoríme o našej najlepšej ministerke, ktorá robí veľmi nevďačnú a zároveň nevyhnutnú ťažkú prácu na ceste z očisteniu a sfunkčneniu justície. Nešetrime ju a buďme na ňu rovnako prísni a spravodliví, ako na každého iného človeka. Ona sama týmto presvedčením žije a napĺňa všetko, čo robí. V tomto prípade však predsedníčka vlastnej strany, ktorej pýchou ministerka Kolíková bez pochyby je, sa jej zastala veľmi vlažne, neskoro, akoby nútene a tým ju nemilosrdne predhodila nielen opozícii, ale aj krvilačným koaličným partnerom. Všetkým, ktorým Mária Kolíková stúpila na otlak.

A práve táto skutočnosť je pre mňa úplne poslednou kvapkou v pohári. Môj pohár schopnosti akceptácie absurdity a nečistoty politiky pretiekol a už ďalej nebude Veronika Remišová a zvyšok vlády jednať aj v mojom mene. Preto odchádzam.

---