Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Cesta od jednoduchého zložitému? Ani nápad…
Kritické myslenie sa dnes v žurnalistike stáva takmer ústredným pojmom. Nedostatok kritického myslenia je jedna z najčastejších výčitiek hlavného prúdu proti nezávislým a tzv. alternatívnym médiám. Premiér Matovič má na kritické myslenie aj špeciálnych poradcov a tento pojem sa viackrát vyskytuje aj v programovom vyhlásení vlády ako jedna z dôležitých priorít v oblasti kultúry a vzdelávania. Ale čo si terazky má taký priemerný inteligent Kefalín predstaviť pod tým „kritickým myslením“.
Hlavný prúd miestnej progresívnej inteligencie na túto oblasť založil aj špeciálnu akadémiu. Na jej úvodnej internetovej stránke sa dozviete, že „Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii.“
Kritické myslenie je aj pre jeho zanietených propagátorov zjavne príliš zložité. Nie je to nič pre samoukov. Ak sa to chcete naučiť, odporučia vám navštevovať niektorý ich špeciálny debatný klub, kde sa vám budú venovať odborníci. Apropo, je príznačné, že v ich metodológii sa kritické myslenie začína skúmaním kvalifikácie a motívov autorov, teda ofenzívou „ad hominem“. Skutočný základ vás nikdy nebudú chcieť naučiť, lebo potom im budete vidieť do hrncov a na prvý pohľad uvidíte, že švindľujú. Lebo úplný základ je:
Rozlišovanie faktov od názorov
Kritické myslenie začína tak, že o akejkoľvek informácii si najskôr musíme uvedomiť, či je to FAKT alebo NÁZOR. S faktami a názormi sa totiž pracuje zásadne rozdielnym spôsobom.
Pre čitateľov, ktorí majú technické alebo prírodovedecké vzdelanie, je toto rozlišovanie prirodzené a nebude im treba veľa vysvetľovať. Fakty sú verným obrazom reality. Sú to namerané hodnoty alebo presné vedecké pozorovania. Fakty sa pri vedeckej a technickej práci nesmú falšovať, musia sa uvádzať presne a v úplnosti. Všetko ostatné – interpretácie faktov, vedecké hypotézy a expertné závery, to sú názory.
Pri kritickom myslení je nutné akceptovať všetky relevantné FAKTY. Falšovanie (pozmenenie alebo zamlčanie) faktov žiadna sloboda slova neospravedlní. Môžete sa na akýkoľvek problém pozerať z rôznych uhlov pohľadu, ale všetky relevantné fakty budú vždy rovnaké. Žiadne „alternatívne fakty“ neexistujú. Alternatívne môžu byť len názory.
Hlavný prúd však aktívne vytvára dojem, že existujú alternatívne fakty, ktoré podľa vlastného uváženia nemusia akceptovať. Lenže zákony vedeckej logiky sú prísne. S určitou množinou faktov môže vedec pracovať rôznymi alternatívnymi spôsobmi, ale v istom zmysle fakty „nepustia“. Nie je možné získať dva rozporné závery.
Dá sa to však dosiahnuť výberom faktov, neuvedením všetkých relevantných. V dnešnej realite koronakrízy sa tak stretávame najmenej s dvomi úplne rozdielnymi príbehmi. Oficiálnym príbehom vyčerpaných zdravotníkov a umierajúcich pacientov na chodbách preplnených nemocníc. Ale na druhej strane iní žurnalisti prezentujú zaháľajúcich záchranárov v pohotovosti, prázdne pripravené nemocničné izby bez personálu a prázdne ordinácie bez pacientov. A tak vzniká príbeh falošnej pandémie. Človek je v pokušení myslieť si, že obidva príbehy nemôžu byť súčasne pravdivé. Ale prečo? Svet je veľký a komplexný.
Presne to isté by malo platiť aj o práci žurnalistov. Poctivý žurnalista musí fakty uvádzať presne a musí uviesť všetky, ktoré sú relevantné. Dokonca spravodajstvo by malo obsahovať v princípe len fakty a názorov čo najmenej.
Najčastejším podrazom nepoctivej žurnalistiky je to, že prezentuje subjektívne názory ako fakty. A nielen žurnalistika. Typicky to funguje takto: zo zložitej reality urobí expert redukciou extrakt – myšlienkovú skratku. Táto skratka sa potom prezentuje ako fakt. Názorne to demonštroval Štefan Hríb v jednej svojej relácii, keď mal ako hosťa herca Juraja Kemku. Predviedli spolu hru „čo ťa prvé napadne, keď počuješ Fico (Kiska)“. Vznikli z toho myšlienkové skratky, ktoré sa potom predávajú ľuďom ako fakty.
Ďalšie príklady:
1. V priebehu roka 2002 administratíva prezidenta USA G. Busha opakovane deklarovala, že má dôkazy o existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku, kde vtedy vládol Saddám Husajn. Toto viedlo k zdôvodneniu invázie západnej aliancie do Iraku. Keďže tieto „fakty“ sa ukázali ako falošné, dnes vieme, že šlo len o podozrenia a obvinenia, teda NÁZORY.
2. V aktuálnom chúlostivom procese s Mariánom Kotlebom o známom šeku, na ktorom bola „ideologicky závadná“ suma, je paradoxne faktom len samotná suma. Všetko ostatné, čím sa zaoberá súd, sú NÁZORY médií a prokurátora.
3. Aktuálne sú aj snahy o vytvorenie myšlienkovej skratky k osobnosti maršala Koneva. Hrá sa o to, či dostane prívlastok osloboditeľ, alebo okupant. No prívlastok je vždy len NÁZOR.
Nie je to vždy jednoduché
Práve preto je dôležité vedieť rozlišovať fakty od názorov. Pri poctivom kritickom myslení musíme relevantné fakty akceptovať, ale názory môžeme testovať a spochybniť. Názory akceptovať nemusíme.
Poctivá vedecká metodika fakty a názory rozlišuje. Fakty sú vždy v prvej časti práce – materiál, metodika, výsledky. Názory a hypotézy sú v druhej časti – diskusia a záver. Vedecký čitateľ vie, na čom je. Presne toto by mali robiť aj žurnalisti. Mali by jasne povedať, čo sú fakty, a čo sú názory – domnienky, hypotézy, vata príbehu. Toto nie je moja požiadavka, ktorú tu vznášam ako prvý na svete. Táto požiadavka je základom žurnalistického profesionalizmu a absolventi žurnalistiky na jej dodržiavanie prisahajú, ako lekári prisahajú podľa Hippokrata. Sami sa však denne presviedčate o jej dodržiavaní.
Nie je vždy jednoduché rozlišovať fakty od názorov, keď ste pasívny prijímateľ. Ukážeme si to na niekoľkých príkladoch:
- Vo wikipédii sa píše (ale učia sa to aj deti v škole), že pred rokom 1989 sme žili v totalitnej diktatúre. Je to fakt, alebo názor?
Asi ľahká otázka. Prvý raz som požul, že žijem v totalitnej diktatúre, asi v roku 1978 a nezdržal som sa smiechu. Vždy to bola vec názoru. - Váš malý školák priniesol v žiackej knižke pätorku. Je to fakt, alebo názor?
Pätorka je čierne na bielom, zvádza myslieť si, že je to fakt. Lenže je to vyjadrenie názoru učiteľa. Napríklad jeden z našich najslávnejších rodákov a najslávnejších matematikov svojej doby – Jozef Petzval – v nižších ročníkoch takmer prepadal z matematiky. Jeho rodičia to správne vyhodnotili ako názor a nedali ho vyučiť za šustra, ako naliehali jeho učitelia. - Hneď prvý článok ústavy SR hovorí: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Je to fakt, alebo názor?
Fakt nie je možné odhlasovať, ani v parlamente. Zákony sú dohodnutým mechanizmom prijaté názory na to, ako by mala fungovať spoločnosť. Aj keď je bežnou praxou právnikov považovať tieto názory za natoľko závažné ako sú v iných vedách fakty.
Rozlišovanie faktov a názorov je prvým, základným, chvatom sebaobrany kritického čitateľa. Cvičte, používajte a nedajte sa!
Za ilustračné obrázky patrí naša vďaka: Utsav Srestha, Micheile Henderson a Marcus P. na Unsplash
Zopár námetov na zamyslenie k téme kritické myslenie:
Ako ľudia máme tendenciu veriť, že ak nejaké pomenovanie poznáme, tak o tom aj všetko potrebné vieme (pritom sme len „niečo o tom počuli“) a „ovládame to“. Na tom sú založené aj rôzne vedomostné súťaže – schopnosť niečo pomenovať bez toho, aby sme o tom čokoľvek vedeli.
Vzdelávanie na rôznej úrovni až po univerzitné vzdelávanie má prispieť k tomu, aby si študent zdokonaľoval myslenie a dostal impulz k tvorbe poznatkov vo vlastnej hlave
(pojem kritické myslenie je zbytočne veľmi popularizovaný hlavne z ideologických dôvodov
– myslenie znamená skôr pozorovanie, skúmanie, analýzu). Myslenie (alebo „kritické“ myslenie) je analýzou faktov a formovaním úsudkov. Definície obsahujú racionálnu, skeptickú a nezaujatú analýzu alebo zhodnotenie vecných dôkazov. Myslenie (alebo kritické myslenie) je osobné, bez vonkajšej kontroly, vyznačuje sa sebadisciplínou a schopnosťou opravovať sám seba (samoopravný princíp). Teda nie nadiktované zvonku s receptom o čom máme pochybovať a o čom nie (to sa nám pokúšajú nanútiť samozvaní „odborníci“ na konšpirácie, hoaxy – hoci skôr pripomínajú mnícha Mateja Antonína Koniáša alebo modernejší typ cenzora a vymazávača)
Kritika je niečo úplne odlišné a nemalo by sa to významovo spájať priamo s procesom myslenia. kritika (kritika je ako poštový holub, vždy sa vracia!). Keď sa opýtam poslucháčov, prečo je na svete viac kritiky ako sebakritiky, iba málo ľudí dokáže nájsť dôvod (lebo o tom ľudia nepremýšľajú ani keď kritizujú ani keď sú kritizovaní). Jednoducho je to preto, že TÝCH OSTATNÝCH POZNÁME LEPŠIE ako samých seba !!!! (samozvaní odborníci na kritické myslenie skôr vyučujú techniky ako kritizovať niekoho alebo niečo – teda skôr techniku ako myslenie)
Nikto nemyslí už slobodne, v momente, keď má systém (Paul).
Ide o to, že svoje myslenie podriadi systému ktorý si vytvoril, alebo osvojil. (ešte horšie je ak ho podriadi systému, ktorý mu natlčú do hlavy „odborníci“ na kritické myslenie)
Problémom je aj naša snaha o štandardizáciu a unifikáciu v školstve, v posudzovaní úrovne vedomostí študentov (tento pojem kritické myslenie je súčasťou takejto štandardizácie a unifikácie)
.. Zopár citátov od Sir. Ken Robinsona – uznávaného odborníka na vzdelávanie a tvorivosť:
The answer is not to standardize education, but to personalize and customize it to the needs of each child and community. There is no alternative. There never was
Now the problem with standardized tests is that it’s based on the mistake that we can simply scale up the education of children like you would scale up making carburetors. And we can’t, because human beings are very different from motorcars, and they have feelings about what they do and motivations in doing it, or not.
(nakoniec skončíme, že účastníci takýchto kurzov budú robiť testy a skúšky, či dostatočne kriticky myslia a iba takýmto povolia „myslieť“)
Skoro každý pozná výrok René Descarta …cogito, ergo sum… (myslím, teda som),
ale existuje komplexnejší pohľad na tento výrok prerozprávaný do podoby
… dubito, ergo cogito, ergo sum (pochybujem, teda myslím, teda som…) – čo podstatne lepšie vystihuje potreby ľudskej spoločnosti ako populárne „kritické myslenie“.
Tým, že sa módne kritické myslenie popularizuje, zabúda sa, že myslenie nemá začínať kritikou….. ale myslením a pochybovaním (a tak to robia vo svojich vedeckých metódach aj vedci v rôznych vedných odboroch).
Je však pravdou, že existuje NEKRITICKÉ PREBERANIE toho, čo sme počuli, čítali (a je to preberanie bez myslenia). Módou sa dnes stalo vyučovať „kritické myslenie“ (Smie tupec ostro kritizovať? – Jiří Žáček).
P.S.: kiež by sme sa naučili aspoň myslieť. Ešte do 18. storočia sme si hovorili HOMO LOQUENS (človek hovoriaci)…. ale potom sme sa namyslene premenovali (nekritické myslenie?) na HOMO SAPIENS… (zmeníme to na HOMO SAPIENS alias CRITICUS???)
Čo bude produktom Akadémie kritického myslenia? Nuž niečo podobné ako víťaz súťaže známej-to organizácie Slovenská debatná asociácia a študent školy pre mimoriadne nadané deti. Ak náhodou neviete uhádnuť, tak upresním…. ten čo sa potom objavil na Wilsonovom gymnáziu u riaditeľa Jauru. No predsa Emil Hodál – ten podľa Jauru svojimi príspevkami uplatnil vedomosti získané na SDA a na gymnáziu – vraj to bola irónia a nastavenie zrkadla (asi aj tie vyhrážky sú prejavom kritického myslenia – ako víťaz čaputovec strieľať inak zmýšľajúcich bez kritického myslenia. Prejavil tak aj svoju mimoriadnu nadanosť. Keď som si pozrel ponúkané kurzy Akadémie kritického myslenia, tak som zistil, že ani nevedia o čom to hovoria a čo propagujú. Napr. argumentácia je tam ponúkaná biedne a marketingovým štýlom. Viac menej ako keby v pozadí amatéri chceli učiť niečo čo vzniklo pred 2000 rokmi (Aristoteles) a čo neskôr rozvinul Schopenhauer – teda ERISTIKU (umenie mať pravdu aj keď ju nemáme). Jedna z techník (je ich asi 38) je ad hominem – ako je spomínané v článku. Ale tí čo propagujú kritické myslenie a bojujú proti hoaxom, konšpiráciám…. dosť amatérsky uplatňujú zopár z tých metód bez toho, aby pochopili, že aj proti takýmto metódam sa dá brániť veľmi úspešne. A eristik dopadne pred publikom smiešne. Trochu mi to pripomína „profesionalitu“ autora z UK, ktorý na túto tému napísal knihu (dosť povrchne). Pri opisovaní pôvodu síce spomenul Schopenhauera /ten túto metódu iba rozpracoval a rozšíril/…. ale akosi na bezvýznamného Aristotelesa zabudol. Z celého boja proti hoaxom a konšpirátorom priam svieti POVRCHNOSŤ. Mysliaci človek totiž mechanicky na tieto hlúposti nenaletí – tí čo o sebe hovoria, že si osvojili kritické myslenia vôbec nedokážu myslieť…. ale osvojili si iba kritiku a zopár metód z eristiky. Pre zaujímavosť v angličtine je pre tieto postupy používané slovíčko POTTERN – ale nájdete ho len v odborných publikáciách.
P.S.: ľudia v podobných organizáciách postupne cirkulujú….ale prepojenie je pomerne jasné. Tí čo hlásali ešte nedávno iné „moderné“ metódy a ponúkali iné školenia, teraz presedlali na školenia kritického myslenia. Už nám asi chýba len škola scientológov, kde by našiel uplatnenie popradský politik (vraj si úspešne zarába na prednáškach, ktoré mali uhradiť tie techtle-mechtle pri financovaní kampane). Ale akosi tí čo kriticky „myslia“ zabudli na časové rozlíšenie ….. výdavky na kampaň v r. 2014….. prednáškami splatí tak v r. 2088… a možno nesplatí ani istinu ani úrok/.
Asi takto budovali médiá a „odborníci“ kritické myslenie, že výsledkom je toto:
Je ťažko ovplyvňovať verejnosť, ak mysliaci ľudia nemajú prístup k médiám a šíreniu myšlienok v diskusii. Navyše narážajú na daný (vytvorený stav po r. 1989). Tu je časť z jednej práce študentov masmediálnej komunikácie – ak by toto chcel niekto zverejniť v mainstremových médiách, tak by mal problém:
Moderné komunikačné techniky vyvolávajú aj v pluralistických spoločnostiach, dosahujúcich vysoký stupeň rozvoja, ilúzie o aktívnom zasahovaní širokých vrstiev do veci verejných.
Virtuálne zľudšťujú politické elity.
Odvracajú ľudí od kľúčových problémov, ich podstatu neraz redukujú na konzumentov spotrebných predmetov a plytkých názorových koncepcií.
https://rasto.active.sk/skola/Teoria_masmedialnej_komunikacie.doc
P.S.: ľudia pracujúci vo firmách s počítačmi vedia, že najhoršie je ak do ich systému vnikne vírus. A nemusí ani zničiť program a počítač. Stačí ak tento vírus začne v počítači „inteligentne myslieť“ a ovládne „myslenie“ počítača. Na prednáškach vo firmách sme spolu s poslucháčmi zistili, že ak z nezmyselných kurzov vnikne do hláv zamestnancov nezmysel ako vírus, tak sa s tým už ťažko dá niečo robiť. No a aj v tejto krajine už deti od útleho veku dostávajú do hláv plno vírusov-nezmyslov, o ktorých ani ich rodičia nevedia (nemyslím len tie LGBTI… teórie). Už som zachytil, že po Slovensku pôsobia „lietajúci“ osvetári aj na stredných školách ale aj na ZŠ…. šíriaci deformujúce bludy o tom čo je kritické myslenie. Propaganda (nie vzdelávanie) sa dostáva už do hláv maloletých. Ja sa občas opýtam ľudí rôzneho veku (aj na tých kurzoch pre firmy): odkiaľ to máte? A potom zistím, že to nie je z vlastnej hlavy – ale opýtaný ani nevie pomenovať zdroj. Je to podobné ako v relácii …aj múdry schybí.
Celé kolokviá by sa dali o tejto téme usporiadať. Len neviem, či by to bolo nejako pre prax užitočné. Prihodím sem myšlienku profesora histórie Matúša Kučeru, že DEJINY SA VŹDY PÍŠU PRE SÚČASNÍKOV. A to on je priam „strážna garda“ historických faktov.Len sa musel zmieriť s tým, že každá generácia a každý národ si prispôsobuje účel výkladu dejín podľa svojho. A TAK JE TO I S KRITICKÝM MYSLENÍM:
čo ma tu zaujalo od cumila: „Na prednáškach vo firmách sme spolu s poslucháčmi zistili, že ak z nezmyselných kurzov vnikne do hláv zamestnancov nezmysel ako vírus, tak sa s tým už ťažko dá niečo robiť. No a aj v tejto krajine už deti od útleho veku dostávajú do hláv plno vírusov-nezmyslov…“ k tomu len pridám, že všetky manažérske a ekonomické vzdelávania sa po roku 2000 zvrhli…a dnes už aj základné školstvo.
A to je fakt. A pozor – na kritické myslenie doplácali hlásatelia právd a faktov škaredo – horeli v hraniciach ohňa: aj Jan Hus, boli oslepovaní: aj Metod, boli vešaní na kríže – aj v Galilei pod rímskym útlakom Ježis Kristus, …je to dobrá téma Marian, ale fakt neviem, k čomu mi ako praktikovi bude v tomto pokrivenom 21,storočí dobrá…
Krajčí robí čistky v mene „kritického myslenia“!!!
Viď.: Krajčí: „My, ako boží ľud, sme všetky pozície ( v politike, verejnom živote, pozn. red.) prepustili ľuďom, ktorí nepoznajú Boha a to je niečo, čo Satan vyhľadáva. Lebo Satan chce mať moc a chce tú moc cez svojich ľudí ovládnuť. Jednoznačným riešením je to, že my ako božie deti máme zodpovednosť za túto krajinu,“povedal s tým, že práve politici menia život celého národa a ak sa do nej dostanú ľudia, ktorí veria v Boha, práve tí môžu „prostredníctvom politiky šíriť evanjelium“.
Takže nie odborníci, ale „boží ľudia“!
Zbohom zdravý rozum, vitaj stredovek!
citát z náboženských spisov
Diabol má zvyčajne tvár anjela (už vtedy existovali v pekle odborníci na PR a na marketing).
A ja som si myslela, že „Posledná bosorka“ a ono nám tu nastupuje nová INKVIZÍCIA.
Šíriť evanjelium? A čo toto: „To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva.“
Chcel som napísať svätá pravda. No bola niekedy pravda od svätých svätá? Takže jednoducho ako to pre mňa , jednoduchého človeka vyznelo. Bohužiaľ nenaše média nám nehovoria pravdu, ale krásne oblečené klamstvo aj stokrát na deň. Takže stotožňujem sa s Tvojim názorom Marián.
Mimo. V posledné dni sa presviedčam , že nie len ja som debil a konšpirátor, ale aj veľa jednoduchých ľudí od sestričiek, predavačiek, či promotérov, ktorí majú taký istý alebo podobný názor na tú dnešnú pandémiu a la Zmatkovič ako ja. Som rád, že takých debilov ako som ja je viac. A úprimne som tým prekvapený. Len nechápem ako sa u nás k moci dostali úžerníci, mafiáni a psychopati. Asi preto lebo ľavica nevie a nemá prostriedky ako oslovovať ľudí práce.
Laco, máš pravdu. Veľmi veľa ľudí, si myslí to čo Ty, aj ja. Lenže si myslím, že ľudia musia pocítiť následky svojej vlastnej hlúposti a nezodpovednosti.
Tí, ľudia, ktorí sa teraz pri moci, sa tam dostali práve vďaka mediálnej manipulácii, ktorá sa tu deje celé roky a teraz sa má diať dokonca spôsobom, keď sú snahy propagovať oficiálnu propagandu vládnymi novinami…
Ľavica v našom štáte zaspala dobu… Nedá sa donekonečna len spomínať na to čo bolo, ale je potrebné prispôsobiť sa súčasnosti a hľadať riešenia a východiská.
Je to možno aj tým, že ľavica zabudla na to, kvôli čomu vlastne vznikla a koho záujmy má obhajovať…
Má z čoho čerpať, ale mám pocit, že predstaviteľom ľavice stačí spomínať, filozofovať a hrať sa na vlastnom piesočku… Preto naša politická scéna vyzerá tak ako vyzerá, aj ľavičiari prevzali model egoistického správania sa…
Zabudli, že na to, aby mohli niečo presadzovať, potrebujú podporu zdola… Ale mnohí stále veria, že to bude nejakou revolučnou hurá akciou. Žiaľ, ľudia potrebujú podporu, pocit porozumenia, ale aj obyčajnú vieru v spravodlivosť a tú im ľavica v tejto dobe nevie poskytnúť…Pretože aj v nej zavládli pomery „ja som pán, kto je viac“… A pracujúca chudoba a všetci tí ktorí ich potrebujú, ostali osamotení…
Výborný článok…
Už viackrát som som písala o tom, že súčasní novinári mediálne manipulujú ľudí tým, že im „názory“, či už vlastné, alebo svojich chlebodarcov, podsúvajú ako „fakty“.
Tejto téme, však málokto venuje pozornosť a pritom od nej sa odvíja to, v akom stave je spoločnosť práve teraz.
Najnebezpečnejšou formou takejto manipulácie je keď sú klamstvá podávané ako fakty..
Zopár myšlienok o využívaní faktov. Mimochodom uvádzanie faktov neznamená vždy pravdu. Niekedy sa na klamstvo používajú fakty vytrhnuté z kontextu (veľmi častá prax v súčasnosti) alebo prekrútené fakty. A niečo podobné platí aj pre používanie a manipuláciu s logikou. V knihe Petrolejový princ (K.May) je príhoda, keď podvodník chcel predať ložisko nafty v jazera na západe. Doviedol tam milionára. Ten si lízol vody z jazera a hovorí, veď tu nie je žiadna nafta. Podvodník uvádza fakty a uplatňuje „logiku“: predstavte si, že vy ako 120 kg muž si na mňa ľahnete a ja sa chcem spod vás dostať, budem mať šancu? Milionár: nuž určite nie! Podvodník: no vidíte, čo je ťažšie…voda alebo nafta?
Milionár: nuž to predsa každý vie – voda! Podvodník: nuž vidíte, ľahká ropa je na dne jazera a ťažká voda jej nedovolí vyplávať…..
No a zopár citátov na zamyslenie….
Najprv si zistite fakty, a potom si ich falšujte, ak chcete. M. Twain
Faktom samým o sebe chýba zmysel, môžu ho získať iba s prispením nášho intelektu. K. Popper
Praktická politika spočíva v ignorovaní faktov – Henry Brooks Adams
“Fakty ako také, nemajú zmysel a môžu ho nadobudnúť iba prostredníctvom nášho rozhodnutia” – K.R.Popper.
Nahromadenie faktov nie je veda, práve tak ako hromada kameňov nie je dom – Jules Henri Poincaré
Pravda má veľa tvárí – čínske príslovie.
Chcel som len povedať, že moja verzia podania faktov nemusí byť jediná.
Nechceme přijmout fakt, že naše činy mají dusledky, které sahají daleko za hranice naší schopnosti vnímání a kontroly. Nechceme vidět, že naše potřeby přesahují to, čeho mužeme dosáhnout, a že naše přesvědčení a víra mohou být pouhými iluzemi
Je tudíž základní věcí nikdy nesoudit pouze podle momentálního útržku reality. Jedině uprostřed dynamické reality mužeme skutečně vnímat a zhodnotit životní situace. Rabi Nilton Bonder
P.S.: manipulátori spoločenskej mienky využívajú staré metódy ale pokúšajú sa vypracovať nové a efektívnejšie – vhodné pre terajšie prizerajúce sa publikum. Už dlhé roky sa objavujú rôzne metafory, slogany…. marketingové oblbováky. Opakujú sa tak často a v rôznych variáciách, že o ich platnosti už málo ľudí pochybuje a vnímajú to ako realitu. V r. 1989 na Slovensku šikovne využili slogan Pepsi….to je ono !!!! Neskôr využili logo firmy Valvoline – urobili z toho logo Verejnosť proti násiliu. Dnes….. za slušné Slovensko….. hnutie proti korupcii…. …. za očistu justície a spravodlivosť justície… (nevadí že sú tam neslušní organizátori…. že sú tam skorumpovaní bábkovodiči a bábkoherci….že sú tam čističi justície platení z čudných zdrojov ). Zatiaľ sa ukazuje, že doterajšia propaganda ešte nie je dostatočne účinná. Jedným z dôvodov je to, že sa na takéto „práce“ nedajú nahovoriť skutočne mysliaci a tvoriví ľudia (jednoducho sa nedajú do takýchto služieb). Na to musí mať človek veľmi pružné svedomie a dobrý žalúdok, keď sa nedajbože v ňom prebudí svedomie a pozrie ráno v kúpeľni do zrkadla.