Bude zamestnanecká samospráva prestupnou stanicou k ekonomickej demokracii? (IV. časť)

Vo štvrtej časti sa zameriame na ďalšie dva body (VII. a VIII.), kde poukážeme na riziká pre námezdných pracujúcich vo Schweickartových zamestnaneckých samosprávach (ZS), ktoré sú spojené trhovým mechanizmom a pripustením značnej  nerovnosti pri odmeňovaní. Taktiež sa budem venovať ideologickým a finančným zámerom vládnej oligarchie vlastniacej VP a lokálnemu patriotizmu v súvislosti s ochranou pracovných miest – zdrojov príjmov.

    VII. Sociálna nerovnosť a platová nespravodlivosť v modele Schweickartových ZS.

    Už po prečítaní podkapitoly 5.2 Nerovnosť v knihe Po kapitalizme ekonomická demokracia jej autora D. Schweickarta značnú časť námezdných pracujúcich prejde mráz po chrbte a vzbudí nechuť pracovať v štátno-oligarchickej zamestnaneckej samospráve. Táto podkapitola je popretím všetkých základných princípov Veľkej francúzskej revolúcie, t. j. rovnosti, bratstva a slobody. Už samotný fakt, že pracovníci v ZS nevlastnia VP, dáva obrovskú príležitosť vládnej oligarchii, aby svojvoľne legislatívnou cestou, alebo prostredníctvom vykonávacích nariadení spôsobovala nespravodlivosť a prekarizačné napätie medzi námezdnými pracujúcimi. Stačí, aby bol niekto zvýhodnený, kto odpracuje menej, alebo menej kvalitne, resp. s nižšou kvalifikáciou a už vznikne pocit krivdy a nespravodlivosti zo strany námezdných pracujúcich v porovnateľnej miere ako pred dve tisíc rokmi.

    To, ako sa môže zdanlivo spravodlivo správať súkromný vlastník VP (vinice), popisuje evanjelista Matúš v podobenstve O robotníkoch najatých na prácu vo vinici. (Mt, 20, 1-16) (1) „Tu čakalo na celodenných pracovníkov nemilé prekvapenie: dostali iba po jednom denári!“ Prirodzene, nasledovala reakcia a nespokojnosť, vyslovená navonok. Jej obsahom nie je odmena za vlastnú prácu, ale odmena druhých, ktorí prišli pracovať neskôr. Vo veršoch 13-15: „Reakcia hospodára je vcelku priateľská, nespokojného nádenníka oslovuje ´priateľ´. Jeho celá odpoveď a argumentácia je rozčlenená do troch prvkov: 1) splnenie raňajšej dohody o práci; 2) možnosť narábať s vlastným majetkom  ako chce; 3) nevznikla krivda namietajúcemu, ale milosrdenstvo voči tým, ktorí ho potrebujú.“ Jedna z hlavných myšlienok tohto podobenstva je téma spravodlivosti. Tým, ktorí pracovali celý deň, sa nediala nijaká krivda. Ich nespokojnosť vychádzala zo závisti a zo zlého srdca. Veľmi dôležitá je posledná veta podobenstva, ktorá je sformulovaná do otázky: „Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?” (20,15b). Grécky text má doslovne: „Alebo je tvoje oko zlé, pretože ja som dobrý?“ Tu zdôraznená dobrota hospodára je zároveň argumentom proti zlobe nespokojencov. Vo veršoch 8-9 „Povinnosťou hospodára bolo vyplatiť mzdu ešte ten istý deň, večer po skončení práce. Pozoruhodný v týchto veršoch je rozkaz, ktorý dostal správca od hospodára: vyplatiť mzdu od posledných až po prvých. Pracovníci celého dňa mali vidieť, že tí, ktorí prišli po nich do práce, dostávajú celodennú mzdu.“ (2)

    Z uvedeného vyplýva, že ten kto vlastní VP, určuje pravidlá odmeňovania a aj to, koho zamestná, resp. komu prenájme VP, a neprihliada na spravodlivé porovnanie čistého pracovného úsilia, (3) ani podľa množstva a kvality vykonanej práce, ale len podľa zaužívanej praxe či zvyklostí pri odmeňovaní a na základe vlastnej svojvôle, lebo si s majetkom, ktorý vlastní, môže robiť, čo chce. Toto úplne rovnako platí v prípade súkromného (individuálneho alebo korporátneho) ako aj v prípade štátneho či národného vlastníctva, kde pracujúci nevlastnia výrobné prostriedky, ale si ich prenajímajú, prípadne pracujú ako námezdní pracujúci za mzdu. D. Schweickart píše: „Aj v ekonomickej demokracií bude existovať nerovnosť. Stretneme sa s ňou vo vnútri firiem, pretože podniky používajú finančné stimuly na získanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov… “ „Pracoviská nesmú byť miestom prísnej rovnosti, hoci v niektorých firmách sa robotníci o to usilujú.“ (4) Je priam zarážajúce, ako to autor ED zdôvodňuje: „V trhovej ekonomike hralo šťastie vždy významnú úlohu, preto sa budú isté nerovnosti pokladať za niečo ´nezaslúžené´. Tento fakt sa vo všeobecnosti uznáva a akceptuje.“ (…) „Hoci mondragonská MCC je nadnárodná akciová spoločnosť, riadiaca sa podľa vlastných pravidiel, (…) je veľmi vzdialená od pomeru sto k jednej alebo viac, typický pre veľké kapitalistické firmy.“ (5) Už tu jednoznačne vidieť, že ak vlastnia podnik pracujúci, tak si vedia nastaviť spravodlivé odmeňovanie napr. pomerom medzi najnižšou a najvyššou mzdou 1:4,5 a ani top manažér nedostane ani o cent viac ako najlepšie platený robotník, hoci by chcel minimálne dvojnásobný plat (tzn. 9 násobok). Tu až do nepríčetnosti rozčuľuje prekarizovaného námezdného pracujúceho fakt, ktorý uvádza v knihe D. Schweickart: „… pokojne môžeme konštatovať, že rozdiely medzi najvyššími a najnižšími platmi sa blížia k pomeru desať ku jednej.“ (6) Ak si to prenesieme do súčasnej reality, tak robotník v ZS zarobí 405 € a jeho nadriadený manažér 4050€,  čo je viac ako súčasný plat poslanca NR alebo ministra vlády SR. Tomu sa hovorí „socialistická“ spravodlivosť? Preto presadzovať zamestnaneckú samosprávu s takýmto štátom „regulovaným“ trhovým vnútropodnikovým mechanizmom považujeme za sociálno-demokratickú, resp. „socialistickú“ liberálno-demokratickú zvrátenosť. Preto hlavným strategickým zámerom pracujúcich musí byť získanie VP do lokálneho kolektívneho osobného vlastníctva pracujúcimi v podnikoch. V rámci triedneho boja sa musia pracujúci maximálne usilovať o zrušenie trhového hospodárstva v štáte, najmä trhu práce a prekarizácie práce a námezdných pracujúcich! Pretože je úplne jedno, či to bude vykorisťovaný a prekarizovaný námezdný pracujúci robiť v súkromno-kapitalistickej alebo štátno-kapitalistickej spoločnosti tzv. liberálneho trhového „socializmu“, ak to bude zvrátený oligarchický socializmus s rozvinutou Gramcsiho „socialistickou“ hegemóniou nad ovládanými a prekarizovanými námezdnými pracujúcimi. Dovtedy, kým sa námezdní pracujúci nestanú osobno-kolektívnymi spoluvlastníkmi VP a regionálnych prírodných zdrojov (PZ), tak dostanú od vládnucej oligarchie len niečo viac ako formálnu negatívnu slobodu v rozhodovaní v prenajatých, štátnou oligarchiou vlastnených a ich byrokratickým aparátom ovládaných zamestnaneckých samosprávach.

     VIII. Lokálny patriotizmus (bratstvo) a ochrana pracovných miest v modele Schweickartových ZS

     S prihliadnutím na geopolitickú situáciu a sťahovanie národov zo subtropického a tropického pásma pod vplyvom razantných klimatických zmien a dobyvačných neokoloniálnych vojen pre námezdných pracujúcich v ZS vystáva prekarizačný syndróm nevlastníka VP. Inými slovami povedané, ak D. Schweickart presadzuje trhové hospodárstvo, tak je imanentne zrejmé, že takýto trhový „socialistický“ štát bude minimálne v hospodárskej oblasti členom EÚ a signatárom transatlantických obchodných zmlúv. Pre prekarizovaných námezdných pracujúcich vystáva veľmi opodstatnená vážna obava u toho, že štátny vlastník VP (vládnuca oligarchia) v záujme získania euro fondov, účelových stimulov a dotácií napr. pre imigrantov a azylantov sa bude správať bezohľadne k vlastným námezdným pracujúcim. Môže sa veľmi ľahko stať, že pod tlakom zahraničných partnerov z EÚ alebo USA, prípadne pomocou umelo vytvorenej lokálnej ekonomickej alebo finančnej krízy prijme takú legislatívu, že dostane ZS do bankrotu. To, čo bude nasledovať, popisuje D. Schweickart:      „V prípade, že firma fungujúca v socialistickej ED nevytvorí v národnom rámci stanovené minimum na obyvateľa, ktoré sa rovná minimálnej mzde, je povinná vyhlásiť bankrot. Hnuteľný kapitál sa použije na platby veriteľom a zamestnanci si musia hľadať zamestnanie inde.“ (7) Z uvedeného vyplýva jasná prekarizácia práce a pracujúcich v ZS, odkázaných na milosť štátnych vládnucich prenajímateľov. Ďalej D. Schweickart píše, že ak bude podnik v prenajatej ZS krachovať, tak nájomníci, teda „zamestnanci ZS môžu pristúpiť k reorganizácii či reštrukturalizácii alebo hľadať si prácu inde. Nesmú predať kapitálové účastiny a výnos použiť ako príjem.“ (8) Z uvedeného vyplýva, že nájomníci ZS skončia na ulici bez práce. Zamestnanci ZS, podobne ako najatí robotníci na vinici, nemôžu namietať voči nespravodlivosti, lebo boli splnené všetky tri podmienky. Na základe zmluvy vedeli, že : 1) musia dodržiavať pravidlá v prenajatej ZS; 2) vlastník si môže so svojím majetkom robiť, čo chce; 3) nevznikne im krivda, ktorá by bola v rozpore so zmluvou o prenájme ZS, ale len preukáže milosrdenstvo imigrantom a azylantom  (a ešte na tom zarobí). Potom môže vládnuca oligarchia využiť euro fondy a účelové dotácie a v podnikoch s pôvodnou ZS vytvoriť pracovné miesta pre imigrantov a azylantov, dotované EÚ alebo USA. Ako sme sa už zmienili, tak zamestnanecká samospráva (ZS) – minimálne v tých intenciách, v akých ju predstavil David Schweickart – nevyžaduje zmenu liberálneho kapitalistického spoločenského poriadku. Na jej realizáciu stačí dobrá vôľa vládnucej liberálnej oligarchie. Všetky podmienky vrátane voľného trhu sú splnené, tak je jej zavedenie vo veľmi krátkej dobe priechodné s minimálnou zmenou legislatívy aj v súčasnej liberálnej kapitalistickej demokracii. Aby si námezdní pracujúci mohli ochrániť prácu, t. j. svoje zdroje pravidelného príjmu, tak musia získať do vlastníctva VP. Tým by sa pracujúci stali egalitárnymi spoluvlastníkmi výrobných prostriedkov tam, kde je potrebná kooperácia na princípoch bratskej humánnej ekonomiky, (9) ktorá funguje odlišne ako podniky v súkromnom (individuálnom, resp. korporatívnom) alebo štátnom (oligarchicko-byrokratickom) vlastníctve. V tomto článku nám vôbec nešlo o vytváranie fóbie z imigrantskej krízy a sťahovania národov. Chceli sme len poukázať na mimoriadne závažný fakt, že tí námezdní pracujúci, ktorí nevlastnia VP a PZ minimálne na kolektívnej bratskej (lokálnej patriotistickej) regionálnej úrovni, sú odkázaní ako permanentní prekarizovaní zamestnanci na milosť štátnej vládnucej oligarchie alebo súkromných vlastníkov VP. Preto lokálny patriotizmus je určitou solidárnou formou bratstva, ktoré je v rozpore s centrálnymi záujmami vládnucej oligarchie, ovládajúcej v danej dobe štát a pospolitý ľud krajiny.


1 http://www.biblics.com/sk/biblie/biblia-evanjelicky-preklad/novy-zakon/matus/20

2https://www.google.sk/search?site=&source=hp&q=robotn%C3%ADci+na+vinici+Nov%C3%BD+z%C3%A1kon&oq=robotn%C3%ADci+na+vinici+Nov%C3%BD+z%C3%A1kon&gs_l=hp.3…4460.13965.0.15915.30.30.0.0.0.0.289.3973.2j23j3.28.0….0…1c.1.64.hp..2.20.3071…0j0i131k1j0i30k1j0i5i30k1j0i22i30k1j33i21k1.w0J60ApF3UI

3 Blaha Ľ., Späť k Marxovi?, Veda, Bratislava 2009,  s. 427-435

4 Schweickart, D., Po kapitalizme ekonomická demokracia, Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov (VSSS), Bratislava 2010, s. 152

5 Ibid s. 152

6 Ibid s. 153

7 Schweickart, D., Po kapitalizme ekonomická demokracia, VSSS, Bratislava  2010, s. 75 a nn.

8 Ibid.

9 Vlach, M., Svět na předělu, Jihlava, Grimus,  2009 str. 340


Foto: Erich Ferdinand, CC

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Iné časti:

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


6 thoughts on “Bude zamestnanecká samospráva prestupnou stanicou k ekonomickej demokracii? (IV. časť)

  • 9. októbra 2016 at 0:16
    Permalink

    Nuž, TAKTO TO DOPADNE ak sa internetovskí revolucionári rozhodnú „naštudovať“ dielo filozofa a autora koncepcie o ekonomickej demokracii a len tak „i-podovo“(= v rozsahu screenu na mobile) skáču po kapitolách bez toho, aby si prečítali knihu celú a diskutovali o nej.
    Nemožno predsa zobrať z knihy Ekonomická demokracia kritiku súčasného kapitalizmu, ako bola napísaná v podkap. 5 o nerovnosti kapitalizmu a umelo akoby bez premýšľania ju „napasovať“ na kritiku ekonomickej demokracie s vlastným „študentským“ komentárom.
    CHLAPCI, napáchate viac škôd v myslení (aj vo svojom myslení!) ako úžitku a už chápem, prečo iniciatívni mladí ľavičiari nedokázali založiť ani to svoje prvé družstvo – veď tomu NEROZUMIETE.

    Škoda slov a škoda námahy – namiesto praxe hlásate bludy bez diskusie a bez odskúšania.
    Nechápem, prečo to robíte, ale robte to ďalej – pomáhate „penťákom“ i „babišovcom“ bez toho, aby vás museli platiť…

    Reply
  • 9. októbra 2016 at 0:24
    Permalink

    Veľmi dobre som pochopil v tejto sérii článkov, že vám nejde o to, aby vznikali zamestnanecké samosprávy = družstvá ako kolektívne vlastníctva, a to práve tu za kapitalistického výrobného systému, ako protiváhy voči tým neduhom kapitalizmu, ktoré filozof Schweickart popisuje,ale ide vám o PREVZATIE MOCI celoštátne pomocou hesiel o“ vláde pracujúceho ľudu“ – nuž, pokračujte ….pokračujte….kým vám Soroš a podobní nedajú smrtiace zbrane proti vlastnému obyvateľsvu. TOTO JE CESTA DO PEKLA, už to teraz vyskúšali na Ukrajine a Vy ste kandidáti, nuž ale vy ste sa rozhodli.

    Ľahšie sa vám bude stieľať do vlastných spoluobčanov ako pracovať vo vlastných kolektívnych podnikoch, to uznám….so mnou nerátajte a prosím Lukáša Perného, aby ma vymazal z menoslovu autorov v DAV/DVA-nie som s vami.

    Reply
  • 9. októbra 2016 at 14:34
    Permalink

    Peter, nenachádzam slov :D Chápem, že už si starší pánko a asi teda mierne počítačovo negramotný, ale mohol si si pozrieť aspoň, kto je autor. My autorov necenzurujeme a môžu si napísať, čo len chcú. Namiesto týchto tvojich výlevov, kde nás obviňuješ z toho, že chceme krvavo „prevziať moc“ (OMFG :D :D :D ), by si mohol byť troška konštruktívny a Hazuchovi odpovedať vo forme článku. Navyše, keď si si nevšimol, pod každým článkom máme:
    Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

    Reply
  • Pingback:Bude zamestnanecká samospráva prestupnou stanicou k ekonomickej demokracii? (III. časť) - Kultúrno-politický magazín DAV/

  • Pingback:Bude zamestnanecká samospráva prestupnou stanicou k ekonomickej demokracii? (II. časť) - Kultúrno-politický magazín DAV/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: