Život bez zajtrajška v amerických rozprávkach (Henrik Sienkiewicz: Americké rozprávky)

Henryk Sienkiewicz AMERICKÉ ROZPRÁVKY Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s.r. o., 2019, 1. vyd., 200 s., ISBN 978-80-8202-100-7

Henryk Sienkiewicz (1846 – 1916), nositeľ No- belovej ceny za rok 1905, patrí medzi poľských spiovateľov, ktorí vzbudzujú priazeň čitateľov doma i vo svete. Vďaka dobrým majetkovým pomerom rodičov a peňažným ziskom z literárnej činnosti v časopise Gazeta Polska často cestoval do zahraničia. Navštívil Nemecko, Holandsko, Belgicko i Francúzsko. V roku 1876 ako korešpondent Gazety Polskej odišiel do Ameriky, kde žil v San Franciscu, v Kalifornii aj na iných miestach. Štvorročný pobyt v uvedenom prostredí mal veľký význam pre jeho ďalší umelecký vývin. Život v krajinách, kde civilizačný pokrok spoločnosti bol oveľa výraznejší, vplýval aj na Sienkiewicza. Všímal si dvojakú tvár Ameriky plnú spoločenských protikladov, nespravodlivosti a krivdy.

Premenlivý spôsob života počas pobytov v zahraničí mu nedovolil tvoriť rozsiahlejšie románové diela, písal však kratšie novely a poviedky, autentické zápisy zažitých, videných alebo počutých príbehov. Také sú aj Americké rozprávky, v ktorých sa orientuje na stvárnenie etickej a národnej idey a zdôrazňuje anomálie v extrémnych životných a sociálnych podmienkach. Hoci názov diela napovedá, že by mohlo ísť o príbehy so sentimentálnym nádychom, nie je to tak. V knihe badať obraz pravdivých sociálnych rozporov, život jednoduchých ľudí, ich biedy a bolesti, realistické videnie problémov. Odráža sa to aj v prvej poviedke Strážca majáka, v ktorej naznačuje problém poľských emigrantov. Jej motív vznikal na základe skutočných udalostí, ktoré autor zaznamenal na cestách po Amerike. Vlastenectvo jednoduchých ľudí, ktorí ani v cudzej krajine nezabúdali na tradície vlastného národa a udržiavali spojenie so svojím domovom, malo byť výzvou pre tých, ktorí podľahli móde amerikanizmu. Hrdina poviedky, poľský vysťahovalec Skawinski, veterán, ktorý po dlhom blúdení v cudzom svete nájde zamestnanie ako strážca majáka v Panamskom prieplave, oň však čoskoro príde. Pri čítaní poľskej knihy vo vzdialenom svete zaspí, za čo ho vyhodia a tým odsúdia na hlad a ďalšie potulky svetom.

Rovnaký motív sa nachádza aj v nasledujúcej poviedke Spomienky z Mariposy, v ktorej poľský emigrant žijúci dlhé roky v americkom prostredí postupne prichádza o vlastenecké povedomie. Bez kontaktu s rodnou krajinou stráca jazykové schopnosti a myslenie v rodnej reči, preto sa ich snaží doplniť čítaním Biblie v archaickom poľskom jazyku. Do značnej miery obšírna poviedka Za chlebom svojou kompozíciou odhaľuje tragickosť kapitalistického sveta Ameriky koncom 19. storočia. V príbehu, v ktorom autor využíva svoje publicistické návyky a do deja vkladá reálne topografické údaje, zobrazuje smutný a strastiplný osud poľského sedliaka a jeho dcéry Marysie. Sen o lepšom živote za morom sa im rozplýva, keď po dlhej plavbe loďou pristanú na brehu novej krajiny, a končí sa smrťou oboch protagonistov. Príbeh je obžalobou sveta, v ktorom prisťahovalci zomierajú ako bezvýznamní a bezmenní jedinci.

V americkom období vzbudila záujem Sienkiewicza otázka vykorisťovania Indiánov, čo naznačuje v poviedke Sachem zo života posledného potomka indiánskeho kmeňa Čierni hadi. Z kmeňa zostal nažive jediný chlapec, ktorý sa vycvičil na povrazolezca a ako cirkusový artista sa vrátil do rodného kraja. Bojová pieseň, ktorú v cirkuse spieva na pobavenie publika, vyvoláva strach z vykonania pomsty posledného potomka vyvraždeného kmeňa. Hoci odplata nie je zrealizovaná, v divákoch zostáva vedomie páchania barbarských skutkov ich bielych predkov. Motív cirkusového prostredia je prítomný aj v poviedke Orso, ktorej dej sa odohráva v kalifornskom mestečku Anaheime. Mýtický svet Sienkiewiczovho rozprávania sa v línii tragického príbehu končí rozprávkovo idylicky. Silák Orso sa citovo pripúta k útlej akrobatke Jenny a po konflikte s hrubým majiteľom cirkusu Hirschom spoločne ujdú a nájdu útočisko u starého samotára v neobývaných vrchoch Santa Anna.

Beletrizovanú reportáž Stepou, podávanú prostredníctvom kapitána, vedúceho skupinu vysťahovalcov, dopĺňa opis nevšedných prírodných scenérií, rôznych postáv, ich životných osudov, obyčají. Cudzokrajná minulosť Divokého západu a zakladanie nových kalifornských osád tvorí pozadie príbehu vznikajúcej lásky medzi kapitánom a mladou Lilian, ktorý sa končí tragicky.

Prvky dobrodružnej prózy obsahuje aj ďalšia rozsiahlejšia poviedka V krajine zlata vyznačujúca sa osobitosťou aj dokumentárnosťou. Autor opisuje atmosféru života v meste Sacramento od idylických začiatkov jeho vzniku až po postupný prílev prišelcov, jeho osídľovanie a rozširovanie. Sústreďuje sa na zobrazenie ťažkého života zlatokopov, správanie priekupníkov, ktorí ich oberajú o ťažko nadobudnuté zlato, na nebezpečenstvo, zločiny a beztrestnosť mužského osadenstva. Ukrutnosť bezprávia ukončí príchod neznámej dámy, slečny Monteray, jedinej ženy na spomínanom území, ktorá sa stáva ideálom ich túžob. Menia sa na ľudí humánnych a spoločenských, najmä jeden z nich, najväčší výtržník Rows, ktorý sa rozhodne odísť do New Yorku študovať, aby sa vzdelaním a správaním vyrovnal žene svojho srdca.

Americké novely mali v literárnom rozvíjaní Sienkiewicza mimoriadny význam. Tvoria prvú fázu jeho spisovateľskej tvorby, ktorá bola založená poznatkoch získaných počas cestovania v americkom prostredí. Z nich vedel vybrať také postrehy, ktoré boli pre čitateľa atraktívne a pútavé, navyše ich dopĺňal presným aj farbistým opisom. V autorovej krátkej próze je už cítiť typické znaky realizmu napriek istej precitlivenosti. Sociálne rozpory, spoločenské kontrasty, problémy súčasného života nezakrýval, skôr ich odhaľoval, napriek tomu vedel reálne fakty premeniť na príťažlivé a zaujímavé literárne fikcie.

Ľubica Hroncová, vyšlo v Literárnom týždenníku

---