Zmena myslenia pracujúceho ľudu nastane až po zmene politického systému (I. časť)

    „Rýchla industrializácia začiatkom 20. storočia a s ňou spätý hospodársky obrat si vynútili radikálne zrušenie pozostatkov feudalizmu, vyplnenie medzier v zákonodarstve a energickú administratívnu činnosť.“ (1) Preto je nevyhnutne potrebné si jasne uvedomiť tieto dejinné a politické okolnosti. Tie spočívali v tom, že v ranom kapitalizme do konca prvej polovice 20. storočia vládnuca buržoázia nebola natoľko silná, aby dokázala plne vzdorovať medzinárodne organizovanej  vysokej šľachte a to najmä kráľovským a cisárskym rodom v Európe. Zároveň vzdorovať a udržať si moc proti rozmáhajúcemu sa robotníckemu odborovému hnutiu. Preto bola nútená prenechať za cenu veľkých ústupkov politickú  moc socialistom, čiže sociálnym demokratom, komunistom a národným socialistom. Nemá zmysel sa nad všeobecným využitím pojmu socializmus urážať, ak sa spája so socialistami v sociálnej demokracii, národnými socialistami alebo ľavicovými anarchistami. Ako uvidíte neskôr, termín socializmus presadzovali už v 19. storočí sociálni demokrati a anarchisti, neskôr aj komunisti (leninisti – boľševici), ktorí sa sformovali po rozkoloch v Sociálnodemokratickej strane (SDS) v r. 1903 v Rusku a v r. 1928 aj v 1. ČSR. Dokonca aj zakladateľ fašizmu Benito Musollini bol pôvodne socialistom a internacionalistom v Druhej internacionále.

    Keď libertariánska a neokonzervatívna buržoázia koncom  80. rokoch 20. storočia natoľko zosilnela, že bola schopná prevziať moc v národných  štátoch s prechodnými socialistickými režimami, tak to znamenalo pád ZSSR a jeho východných a stredoeurópskych satelitných neokolónií, v ktorých sa námezdnému ľudu žilo síce neslobodne, ale mal aspoň plné hrnce a kde bývať, bezplatné školstvo a zdravotníctvo, spojené s povinnosť robiť za mzdu na de iure štátnom (ale de facto komunistickom) majetku. Vysloviť názor, že tento štátny majetok bol všeľudový, je nonsens či zbožné prianie časti námezdných pracujúcich. Podobne aj sociálna demokracia na západe budovala welfare state – sociálny štát, lebo dokázala ovládať robotnícke odborové hnutie (tak ako to v súčasnosti robí Smer-SD) a s ich volebnou pomocou si dokázali udržať desaťročia politickú moc v západných, najmä severských štátoch.

Základným ideologickým problémom tzv. „radikálnej“ komunistickej ľavice sa stalo dogmatické chápanie marxizmu-leninizmu (ďalej M-L) ako „komunistického“ Svätého písma. Tým sa súdruhovia dostali pod silný mentálny paradigmatický blok, ktorý im nedovoľujú prekročiť „Leninov tieň,“ hoci sa veľmi výrazne zmenila doba. Komunisti v zmysle Leninovej dogmy (tézy?), zverejnenej v práci „Čo robiť“ v r. 1902, túžia sa stať revolucionármi z povolania aj v 21. storočí, žiaľ bez akejkoľvek podpory proletariátu. Ich osobné ambície a túžby po bezprácnom živote im  zabraňujú uvažovať v iných intenciách, čo je veľmi podobný problém a túžba po istotách, aké vidíme napr. u klérusu v katolíckej cirkvi. Podobne aj nižší klérus a veriaci v pápeža nedokážu samostatne myslieť mimo to, čo pre nich uzná za vhodné Učiteľský úrad vo Vatikáne. V. I. Lenin revíziou „Marxovho učenia o revolúcii položil jednostranný dôraz na tzv. subjektívneho činiteľa a schopnosť revolucionárov z povolania vyvolať a doviesť sociálny prevrat do úspešného konca“. (2)

Ak sa pozornejšie, objektívne a bez zaujatia či nadržiavania pozrieme na ideológiu M-L, tak sa v podstate jednalo len o Leninovu veľmi radikálnu revíziu marxizmu, ktorú veľmi ostro kritizovali ortodoxní marxisti ako napr. Rosa Luxemburgová. Leninom bola v r. 1903 spôsobená schizma (rozkol v Sociálnodemokratickej strane, ďalej SDS), kedy sa odtrhla väčšina (boľše) od SDS Ruska, lebo sa mu nepodarilo presadiť jeho dogmy v celej SDS. Dogma M-L hovorí o tom, že „socializmus je prechodným obdobím medzi kapitalizmom a komunizmom“, ale dejinné udalosti sú úplne iné. Skúmaním histórie za posledné storočie zisťujeme, že táto dogma sa stala poverou (vierou v neuskutočniteľné a vyfantazírované túžby). Paradoxne zisťujeme fakt, že komunistické a národné socializmy boli len prechodovým obdobím medzi raným kapitalizmom a globálnym ultraimperializmom. Nikde ani v náznakoch nebola vybudovaná žiadna komunistická spoločnosť, ak si odmyslíme cirkevné a náboženské komunity (protestantské, husitské, anabaptistické či židovské – v izraelských kibucoch). Tieto komunity neboli komunisticky centralizované, ale komunitaristicky decentralizované! Prísne vzaté, pokusný leninský boľševický socializmus nikde nedospel do komunizmu. Paradoxne, poslúžil len k vytvoreniu novej byrokratickej oligarchie, ktorá sa u nás spontánne oportunisticky pretransformovala do SDĽ a neskôr na Smer-SD a vládne tu posledných 10 rokov tvrdou rukou nad prekarizovanými pracujúcimi a ostatným chudobným ľudom na Slovensku.

    Nezaujatému čitateľovi z uvedeného vyplýva, že socializmus bola len vedľajšia prechodná vývojová vetva, ktorá odumierala od druhej polovice 80. rokov (napr. s Gorbačovovou Perestrojkou) a definitívne odpadla v r. 1989 zrušením vedúcej úlohy komunistickej strany v ústavách socialistických krajín. Odvtedy vládla a vládne na Slovensku liberálna ľavicová oligarchia (prosystémoví liberálni socialisti v SDĽ, ZRS, SSDS, HZD, SDA, ktorých integroval SMER), neokonzervatívna oligarchia (OKS, SDKÚ, SMK, MOST-HÍD, SIEŤ a KDH, ktoré nahradil do značnej miery zlepenec NOVA a OĽaNO) a relatívne roztrieštení a slabnúci liberáli a libertariáni v stranách SaS a SKOK. Prechod je vidieť na liberálnych trhových reformách, smerujúcich k utilitaristickej kooperácii „socialistických vyschýnajúcich režimov“ s globálnym ultraimperializmom, vo Vietname a najmä ČĽR. Najmä ak si chcela komunistická vládna oligarchia udržať získané oligarchické privilégiá a politickú moc nad nimi spravovanou krajinou. Kto to zo socialistov nepochopil, tak riskoval, že bude zvrhnutý s „internacionálnou pomocou“ libertariánov a neokonov. Alebo prevratmi pozbavený vlády nad krajinou ako napr. Muammar al-Kaddáfí v Lýbii, Kristína Fernandezová-Kirschnerová v Argentíne, Hugo Chávez a čoskoro aj Nicolas Maduro vo Venezuele, tiež Dilma Rouseffová a Luiz Lula da Silva v Brazílii. (3) Niet pochýb, že tento proces bude pokračovať aj na Kube Raula Castra či v Bolívii Eva Moralesa, ale aj v Ekvádore a KĽDR. Z napísaného je jasné, že „suché vetvy“ odpadávajú nielen na stromoch, pričom „odumierajúce vetvy“ sa ešte aj bolestne opiľujú. Preto sú dejiny ľudstva cintorínom politických elít. Vrátane skrachovaných a amorálnych elít z radov tzv. komunistických oligarchických oportunistov. (4)

    Tragédiou pre Slovensku je, že doteraz nikto nebol schopný predstaviť inú alternatívu ako retro, resp. revival boľševického M-L (5) alebo nacistického socializmu. Ale, aby sme boli objektívni, (v samizdatovej internetovej verzii) sa o to aspoň v solídnych náznakoch pokúsil doc. Ladislav Hohoš. Nedostal sa však ďalej ako po „kopírovanie“ nemeckej neomarxistickej strany Die Linke. (6) V uvedenom samizdate doc. Ladislav Hohoš píše v jeho “Téze 3: Čo robiť?” (rovnakú otázku si kládol V. I. Lenin v r. 1902, ale s inou odpoveďou): „Rozhodne netvrdím, že treba hneď zakladať novú (komunistickú?) stranu a už vôbec nie leninského typu, to je anachronizmus. Nová Vízia musí vzniknúť spontánne zdola, samospráva sa bude tvoriť cez prizmu anarchie a sieťové štruktúry.“ Veľmi výstižne poukazuje na fakty doc. L. Hohoš, ale najmä na dôvody krachu socializmu a sociálneho štátu vzdaním sa triedneho boja, keď píše: „Marxisti však mali pravdu v tom, že welfare state neznamená koniec triedneho boja. Bol to výdobytok dočasný, dnes vystavený demontáži. Marxistická ľavica musí pôsobiť v dvoch rovinách a časových horizontoch. Nemôžu jej byť ľahostajné každodenné problémy života ľudí, korupcia, oligarchizácia, pauperizácia, atď.“ Smer-SD to robí aj za cenu porušovania medzinárodných dohovorov.

    Nakoniec, mýliť sa je ľudské, ale zostať v omyle a nepoučiť sa z histórie je priam nezmyslom, na ktorý doplácajú milióny nevinných chudobných obetí, neschopných sa brániť, lebo boli o všetko okradnutí vládnymi oligarchiami. Preto ak chce pracujúci ľud na Slovensku reálnu a udržateľnú politickú zmenu, tak by mal pochopiť, že je nezmyselnou snahou znovu a znovu zaštepiť suchú odpadnutú leninskú vetvu alebo sa pokúsiť revitalizovať M-L odumierajúce vetvy. Ak sa chceme dožiť skutočnej zmeny, tak musíme predstaviť pokrokovú a diametrálne kvalitatívne odlišnú alternatívu, ktorá bude životaschopnejšia ako odumretý leninský socializmus alebo kotlebovcami resuscitovaný národný socializmus. Dosť pochybujem, že tento politicko-evolučný fakt pochopia komunisti a národní socialisti, presadzujúci svoje formy socializmov, ktoré vyhovujú len úzkemu okruhu prívržencov z radov revolucionárov z povolania z ÚV KS alebo top socialistických ľudákov, združených okolo führera. Najmä ak oni, ich otcovia a dedovia žili z privilégií a vládli tvrdou rukou nad ľudom krajiny. Bez ohľadu nato, či žili z privilégií vybojovaných s pomocou vojsk hitlerovského nacistického Nemecka (1939-1945) alebo boľševicko-komunistického ZSSR (1948-1989). Ťažké je vzdať sa krásneho sna in spe (v nádeji) v privilégiá, bezprácny a  pohodlný život revolucionárov z povolania. Doc. Ladislav Hohoš to veľmi výstižne zhrnul dosť podobne, ako sme to uviedli v úvode: „Bývalé komunistické strany doplatili na doktrinárstvo, nezvládli destalinizáciu ekonomiky a politiky.

    Dodávame, že súčasné tri roztrieštené komunistické strany (KSS, Úsvit a Vzdor-SP) sú  na tom zhruba rovnako. Tieto strany vôbec nezvládli deleninizáciu a destalinizáciu ekonomiky a politiky. Taktiež ani ich „politbyrá tzv. revolucionárov z povolania“ nemajú ani najmenšiu snahu vzdať sa Gramsciho hegemonistickej nadvlády nad ovládaným ľudom ako syntézy konsenzu a násilia (7) v politickej oblasti. Tento úpadok socialistov dáva obrovskú šancu moderným neoanarchistom v prípade, ak sa dokážu zorganizovať, alebo oveľa skôr komunitaristom ako zástancom alternatívneho ideologického politického smeru.


1 Kulašik, P.: Dejiny politického myslenia, UMB, Banská Bystrica 1995, str. 84

2 Ibid str. 108

3 http://www.ta3.com/clanok/1090110/odvolanie-rousseffovej-pohorsilo-vlady-inych-krajin-hovoria-o-prevrate.html

4 Viac o pozadí kauzy na: http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Najrozsiahlejsie-vysetrovanie-korupcie-a-pranie-spinavych-penazi-v-dejinach-Brazilie-Prokurator-obvinil-aj-exprezidenta-264122

5 Aby sme boli objektívni, v internetovej samizdatovej verzii koluje na sieti Vízia marxisticko-ľavicovej strany doc. Ladislava Hohoša, ktorá je pre M-L komunistov červeným súknom, lebo vývoj pomerne objektívne komentuje takto: „Nepoužívam termín ´marxisticko-leninský´, lebo ide o špecifickú revíziu Marxa v konkrétno-historických podmienkach, možno aj o ´contradictio in adjecto´. Mimoriadny zjazd Sovietov  5. decembra 1936 schválil Ústavu ZSSR, ktorá uzákonila všeobecné rovné a priame volebné právo s povinne tajným hlasovaním. Ba čo viac, volebné právo malo byť vrátené deklasovaným elementom bývalých vládnucich tried. Kandidátov nemala navrhovať iba komunistická strana, ale všetky spoločenské organizácie, vrátane bezpartajných. Dvojkolovo sa malo hlasovať vždy za konkrétneho kandidáta, čo znamenalo výber z viacerých kandidátov v podmienkach neexistencie pluralitných strán. Stalin toto nariadenie presadzoval, chcel aby došlo ku generačnej výmene. Takéto voľby sa neuskutočnili, zabránila tomu nižšia nomenklatúra. Pritom práve na konci tridsiatych rokov vyvrcholil teror a čistky. Teror mal byť nástrojom na zastrašovanie a prevýchovu más, čistky boli zamerané na likvidáciu skutočných a domnelých nepriateľov. Stagnácia a gerontokracia teda začala v roku 1937.“

6 Bola založená 16. júna 2007 na kongrese v Berlíne zlúčením strán Die Linkspartei, PDS a WASG. http://cs.wikipedia.org/wiki/Die_Linke resp. www.die-linke.de

7 Kulašik, P.: Dejiny politického myslenia, UMB, Banská Bystrica 1995, str. 114


Foto: Rihards, CC

Nasledujúci článok: https://davdva.sk/zmena-myslenia-pracujuceho-ludu-nastane-az-zmene-politickeho-systemu-ii/

Zdieľaj tento článok:

One thought on “Zmena myslenia pracujúceho ľudu nastane až po zmene politického systému (I. časť)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: