Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Bratislava 5. januára (TASR) – Vo veku 86 rokov zomrela v nedeľu (3. 1.) slovenská archeologička, historička a pedagogička Tatiana Štefanovičová. Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV o tom informuje na svojom webe, TASR to zároveň potvrdil riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay.
Profil profesorky Tatiany Štefanovičovej.
Tatiana Štefanovičová sa narodila 10. marca 1934 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1958 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala v Mestskom múzeu v Bratislave, v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Od roku 1964 pôsobila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1992 ako profesorka.
Už ako čerstvá absolventka vysokoškolského štúdia sa venovala výskumu na Bratislavskom hrade v čase, keď prevládali názory, že lokalita nemá archeologický potenciál. Štefanovičová počas dôsledného archeologického výskumu objavila a preskúmala základy včasnostredovekého kostola, veľkomoravské hroby a veľkomoravský val.
S odstupom času sa vďaka jej práci ukázalo, že lokalita Bratislavského hradu spĺňa charakter celoeurópskeho významu. Výsledky výskumu publikovala v samostatnej monografii Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí (1975), ktorej predchádzalo viacero štúdií avizujúcich zásadnosť nálezov. Medzi jej ďalšie známe publikácie patria Osudy starých Slovanov (1988), Najstaršie dejiny Bratislavy (1993), Dóm sv. Martina v Bratislave (2004).
Nezanedbateľná bola aj jej organizačno-riadiaca a pedagogická činnosť. V rokoch 1991 – 1998 bola vedúcou katedry archeológie a v rokoch 1992 – 1998 pôsobila ako prodekanka FiF UK.
Po absolvovaní študijného pobytu v Grécku na úplnom začiatku pedagogickej kariéry otvorila pre slovenskú archeológiu novú tému – výskum kontaktov medzi gréckou civilizáciou a ranostredovekým svetom strednej Európy. Bola spoluzostavovateľkou prvého zväzku diela Dejiny Bratislavy: Brezalauspurc – na križovatke kultúr (2012).
V rokoch 2009 – 2015 sa aktívne zaujímala o nové objavy keltsko-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade a aj v médiách sa zasadzovala za ich prezentáciu a zachovanie.
V roku 2005 jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.