Zomrieme! Ale zostanú po nás siroty…

Zdieľaj článok:

Vopred upozorňujem, že účelom tohto článku nie je ďalšie nekonečné lamentovanie nad nemorálnosťou FB stránky Zomri, ktorá už si, takpovediac, siahla na vlastné dno – sériou fotiek „Chmelár vo vlaku“ či „RIP Pavol Paška“ – a snaha odhovárať ľudí, pravidelne sledujúcich túto pochybnú stránku od jej lajkovania, nakoľko oni to budú robiť i tak a jediné rozumné riešenie je prosto počkať, kým ich to prestane baviť (ako stupidity ala Pokémon GO, Gangnam style, Meliško či Cynická obluda). Písať ďalšie zanietené traktáty asi nemá zmysel, lebo to je práve to, čo očakávajú a na čom sa sýtia. Náš čas je cenný a oni sú z hľadiska problémov sveta bezvýznamní…

Čo si myslí Denník N, že robí Zomri

Zaujal ma ale spôsob obhajoby tejto „100ky internetu“ (ako sami seba označili), ktorý sa cyklicky objavuje v rôznych apológiách na tento typ „humoru“. Tento raz v Denníku N, kde sa autor Matej Makovický snaží hájiť stránku Zomri ako „fenomén, združujúci škaredé existencie s cieľom vysmiať sa a kopnúť si do čohokoľvek“. A skutočne, keď prijmeme takúto argumentáciu alebo sa ju aspoň snažíme brať vážne, zanechá nám na tvári blahosklonný úsmev a akési „aristokratické“ pochopenie pre poklesky nižších tried (úrovňou IQ), ktoré sa potrebujú baviť na niečom údernom a pritom dostatočne primitívnom.

Kritika z pohľadu morálky alebo vyšších nárokov na humor už potom prestáva byť možnou. Nie v dobe, ktorá relativizuje akékoľvek hodnotenia a kritériá či kategorizácie vyšších a nižších štýlov. Nie v dobe, ktorá sa len vysmieva všetkému a všade. Nie v dobe, v ktorej je jediným spôsobom sebarealizácie deštrukcia. „Starosvetská“ kritika z čias usporiadaného sveta tu už nemá miesto. Všeobecne prevládajúci cynizmus a spoločenský nihilizmus je nutné prijať ako sociálny fakt. Ide napokon o diagnózu typickú pre všetky obdobia úpadku civilizácií (rovnako tak na druhú stranu i príchod samozvaných „mesiášov“ a egomaniakov, ktorí vraj majú liek na blížiacu sa apokalypsu).

Aký postoj alebo odpoveď by teda mali smerovať voči tak nekorektnému vysmievaniu dotknutí politici, osobnosti či pozostalí? Zrejme by sa nemali brať tak vážne… To je zhruba posolstvo tohto spôsobu výkladu Zomri ako „kopania do všetkého“.

Všetci tí sťažujúci sa, spisujúci petície a nahlasujúci stránku pre nenávistný obsah nám tak zrazu prídu ako nímandi bez zmyslu pre humor alebo sebareflexiu – čo je spätne dôvodom, prečo do nich Zomri kope… Pri vysvetľovaní tohto druhu humoru mi vždy vzíde na um starý hit legendárnej kapely Slovenská klobása s ešte legendárnejším refrénom „Všetci blaváci sú strašní č*ráci“, ktorý sa stal určite podnetom mnohých šarvátok a dodnes naň hystericky reagujú Bratislavčania, ktorí nedopočúvali do konca, kde sa spieva: „Keď sa blavák usmieva, chápe srandu, chápe mňa. Keď sa blavák jeduje, o ňom tento šláger je.“ Ide teda o akýsi meta-humor, kde skrytú humornosť dotvára do groteskného celku až rozčúlená reakcia dotknutých.

No dobre, dobre, poviete si, kopec srandy o všetkom a všade, ale kde je voláke memečko o Kiskovi, Šeligovi, či Hríbovi? Veď tí páni sa tvária až nevkusne dôležito. Prečo to zo Slušného Slovenska schytali iba Živé Kvety? A aby sa nepovedalo, sem-tam sa mihne Matovič s dávno zabudnutým Procházkom. Kope sa predsa do všetkého! Čo tak sa obscénne vysmiať zavraždenému novinárovi, vziať si na mušku gay pride či skúsiť nejaký ten „starý dobrý“ vtip o židoch? Kde nič – tu nič. Autor sa v článku na Denníku N dokonca odvoláva na filozofa Žižeka(1) a jeho radu bojovať s rasizmom pomocou „progresívneho rasizmu“. K srdcu si ten nápad ale na Zomri príliš nezobrali…

Čo si myslia fanúšikovia, že robí Zomri

Uvedené vhodne ilustruje, že hoci sa nám vysvetlenie stand-up komika z Denníka N môže javiť ako správne, neobstojí. V krátkom odstavci ho vzápätí napokon hneď vyvracia i verný fanúšik Zomri priamo na FB stránke: „Autor nepochopil, o čom Zomri vlastne je. Keby to tu bolo o vysmievaní sa a kopaní do čohokoľvek a kohokoľvek, tak tu nie je toľko ľudí a nie som tu ani ja. Zomri sa vysmieva a kope do neduhov spoločnosti, ktoré si to zaslúžia. Zlodejskí politici, prakkti…“

Čo v skutočnosti robí Zomri

Admini stránky sa pochopiteľne nepridali ani na jednu zo strán, ani žiadny z výkladov nevyvrátili, nakoľko im ideologicky vyhovujú obe stanoviská – tak priazeň apolitických cynikov, ktorí sa chcú smiať na jednoduchých memečkách o čomkoľvek; ako i podpora „uvedomelých“ liberálov kvitujúcich pranierovanie „neduhov spoločnosti“. Tak či onak môžu vždy brániť svoju stránku depolitizujúcimi argumentmi, ktorými maskujú svoju triedne a politicky prísne vyhranenú príslušnosť (kopeme do tých, čo si to zaslúžia a ak to bolo nezaslúžené, tak preto, že kopeme do všetkých). Ak sa chcete hájiť, že ste nič zlé neurobili a výsmech nie je namieste, tak si prosto vystačia s odpoveďou, že sa nemáte brať tak vážne… Postoj stránky Zomri mi pripomína známu kauzu „šek na 1488 Eur“. Išlo údajne čisto o náhodu a mohla to byť akákoľvek iná suma, ale všetci vieme, prečo to bola práve táto…

Kritizovať neduhy spoločnosti je isto chvályhodná činnosť. Položme si však otázku, nakoľko neobjektivita pri výbere „adeptov na umretie“ podmieňuje a deformuje u ľudí i onú predstavu o spoločenských neduhoch? V hlavách neoliberálnych a ultra-stredových kreatívcov na Zomri sa samozrejme scvrkáva na tzv. „prakktov, náckov, komunistov a konšpirátorov“, ktorých perverznou ideologickou skratkou stavia na rovnakú úroveň – čím síce na jednu stranu hanebne zakrýva rozdiely medzi nimi, na stranu druhú odhaľuje lepšie vlastnú ideovú pozíciu vo vzťahu k nim, čo istotne každé pozornejšie oko zachytí.

Čo si myslí Zomri, že robia liberáli

Vo virtuálnom univerze liberálnych hejterských stránok je možné liberála ľahko identifikovať podľa toho, že má zmysel pre humor. Ako jediný. Všetci ostatní sú zväčša tupí praľudia s miniatúrnou mozgovňou, ktorí si svojimi ťažkými botami permanentne stoja na kábli. To je napokon i dôvod ich nenávisti voči stránke Zomri. Berú všetko moc vážne, nechápu dobrému vtipu a hlavne závidia, že oni sami takým humorom obdarení nie sú.

Nikdy liberálom ale nenapadlo, pri ich vycibrenom ostrovtipe a cite pre drobné nuansy humoru, že si trebárs svojimi vyhláseniami robia srandu aj ostatní a tí čo to nepochopili, sú oni? Vtip je iba jedným zo spôsobov, ako pomocou určitého vyjadrovacieho prostriedku zmyslovo zaútočiť na id. Máme však aj iné rečnícke figúry a trópy, ktoré sa využívajú na upútanie čitateľovej pozornosti, typickým príkladom je hyperbola, zámerne zveličujúca určitý fakt značne emocionálne expresívnym štýlom. Ak si však niekto dovolí daný prostriedok v rámci svojho prejavu použiť (a nutne zvýrazniť niečo na úkor iného), je to pre liberálov konšpirátor a prakkt. V postfaktickej dobe dojmov a prvoplánových krčmových rečí ale prosto nemôžete čakať, že sa všetci budú vyjadrovať neustále seriózne a vo všetkej vedeckej doslovnosti a iba vy budete mať patent na prízemnú srandu. Samotná „postfaktickosť“ nepramení z toho, že sa Rostas previezol na koni a white trash si v Amerike zvolili Trumpa, ale z toho, že niekto rozpútal závod na dno – súťaž o najlepší útok na prvú signálnu… Kto to bol? Možno nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že liberáli – jednak webovými stránkami ako Zomri a ešte dávno pred tým svojim talentom „karnevalizovať“ odpor, šokovať, ohromiť či iným neprimerane obscénnym spôsobom „upozorniť“ na spoločenský neduh (to je napokon vždy ľahšie a pohodlnejšie, než reálne problém riešiť).

Zdá sa, že ak je ich skutočným zámerom odhaľovať neduhy spoločnosti, hľadajú liek na chorobu, ktorej sú sami pôvodcom… Ideálne by teda mali začať kopať do seba.

Čo v skutočnosti robia liberáli

V kontraste s uvedeným je potom svet reálny – svet každodenných problémov, permanentných kompromisov a nepohodlných rozhodnutí, ktorému liberálne rosničky predpovedajú do budúcna tlakovú níž politickej korektnosti, úplného mlčania a absencie vtipov na nepovolené témy. V reálnom vesmíre liberáli nemajú zmysel pre humor…

Chápem, keď niekoho rozhorčuje šovinizmus a tmárstvo, ale mám v živej pamäti ako pred pár rokmi liberáli s pro-legalizačnými názormi útočili na FB stránku Tráva je fet (ktorá bola zjavne recesistická, plná extrémnych nezmyslov a spravovaná celkom určite veľmi sfajčeným adminom) a so všetkou vážnosťou a zhrozením tam formulovali svoje postoje a kritizovali túto do neba volajúcu nekorektnosť. Desiatky podobných FB stránok neustále nahlasovali pre nevhodný obsah a porušovanie ľudských práv a docielili u niektorých z nich aj zrušenie.

V čom sa v porovnaní s nimi líši Zomri? Podľa liberálnych kritérií už táto stránka nemala dávno existovať.

Ešte závažnejšiu skúsenosť s liberálmi som získal noc po parlamentných voľbách 2016, kedy som sa provokačne vydal spolu s ďalšími spolupútníkmi do známeho bratislavského Re:fresh Clubu s vlajkou komunistickej strany Vzdor-SP na rameni, čo bola jednak „mladícka“ nerozvážnosť, jednak alkoholický rauš a v neposlednom rade guerrilla marketing. Po príchode sme sa rozhodli testovať toleranciu tunajšieho osadenstva a nastaviť zrkadlo tým, ktorí zrejme považujú za ľavicovú stranu Most-Híd – priamo vyvesením vlajky.

Jasné, bola to hlúposť. Ale ten kontrast mi prišiel zaujímavý a zábavný. Možno tiež i podnetný na širšiu spoločenskú diskusiu o hľadaní prienikov na ľavicovom spektre. Bral som liberálov ako ľudí s nadhľadom a zmyslom pre humor. Ako som sa ale len veľmi mýlil… Pôvodne očakávané spektrum reakcií sa zúžilo na strach, pohoršenie až neprimeranú agresivitu a iba zázrakom (nie, nebol to zázrak, ale nebudem to rozpitvávať) sme vyviazli bez zranení. Skúste sa dnes tým istým ľuďom na FB stránke Zomri vyhrážať inzultáciou za urážku na cti a hneď vás onálepkujú ako prakkta bez zmyslu pre humor…

Nie, Zomri nekope do každého a my sa neberieme príliš vážne. Naši liberáli nie sú vtipní, sú len cynickí. Všetky odlišné výklady sú, podľa mňa, ideologickou fikciou. Chceli by tak sami seba vidieť, v skutočnosti ale robia iba presne fokusovaný humor s extrémne vyhraneným politickým videním sveta, ktoré už čoskoro kulminuje (alebo skôr už kulminovalo) a zomrie.

Mgr. Tomáš Klimek, autor je právnik a aktivista, člen DAV DVA, šéfredaktor II. čísla DAV DVA

(1) Keďže stand-upista z Denníka N má asi rád Slavoja Žižeka, dožičím mu malý exkurz do výkladu lživej ideológie (akou je aj Zomri) a jej pokrytectva, tak ako to robí Žižek za pomoci Freudovej nekonzistentnej logiky snov: 1) Nikdy som si od teba nepožičal konvicu; 2) vrátil som ti ju nerozbitú; 3) konvica bola už rozbitá, keď som si ju požičiaval.

Prekonvertované na Zomri: 1) Kopeme do všetkého (vôbec nie sme jednostranne zaujatí nenávistní fanatici) a ak to nechápeš, zomri! 2) kopeme iba do prakktov, konšpirátorov, komunistov a náckov lebo v tejto krajine nemajú čo hľadať so svojimi názormi a mali by zdochnúť! 3) ctíme právo každého na svoj názor – ale je treba kopať do jednostranne zaujatých fanatikov, ktorí šíria nenávisť.

K adorácii cynického humoru Zomri zo strany Mateja Makovického (ktorý aj sám seba označuje za cynika) iba toľko, že by si možno mohol naštudovať aj Žižekove hodnotenie cynizmu, resp. permisívne-cynického fetišizmu, postaveného na logike fetišistického popretia, či Greimasov semiotický štvorec a možno ho to vyvedie z omylu, že má snáď Zomri Žižekove sympatie.

Mgr. Tomáš Klimek, člen DAV DVA

Mgr. Tomáš Klimek je slovenský právnik, aktivista, spisovateľ, hudobník a básnik. V DAV DVA bol druhým šéfredaktorom v rámci rotačného systému. Zameriava sa na oblasť kultúry, umenia, politiky, ale aj histórie. Okrem politických článkov tvorí aj básne.