RÁD SA ROZPRÁVAM S MÚDRYMI ĽUĎMI, AJ KEĎ MAJÚ INÝ NÁZOR, PUNK JE O SLOBODE, ZÁBAVE A REBÉLII (rozhovor s legendou punku KOŇÝKOM)

Petr Schredl alias Koňýk zo Zóny A bol disidentom za éry marxizmu-leninizmu, a je ním aj za éry „wokeizmu-progresivizmu“

Zo slovenských kapiel ho inšpirovali The Players a The Beatmen, súčasnú hudbu považuje za nepočúvateľnú

Rozhovor vychádza aj v Slovenských národných novinách…

Keď sa menil socializmus na kapitalizmus, veľa sa hovorilo o slobode, pluralite a veľmi málo sa hovorilo o nerovnosti, nezamestnanosti a strate istôt. Potravinová, energetická a hospodárska sebestačnosť, sociálne a pracovné práva nepretrvali, ale tie negatíva ako „tichá“ cenzúra, jednorozmerné myslenie a byrokracia sa objavili znovu, v novej podobe. Koňýk v minulosti podporoval pravicu, dnes vyjadruje sympatie aj k rustikálnej ľavici. Zóna A sa stala terčom tvrdých hejtov, a je na neviditeľných čiernych listinách (kultúry rušenia) pod. ako v zahraničí skupiny Monty Python a Mighty Boosh (v humore skutoční liberáli), osobnosti ako Rowan Atkinson, Helena Bonham Carterová, Roger Waters, Johny Depp, J. K. Rowlingová, Noam Chomsky, Jordan Peterson a iní, osobnosti pravicové, ľavicové, konzervatívne aj liberálne, ktoré si dovolia mať slobodné myslenie. Progresívny liberalizmus (od: pokrok, sloboda) ako seba-popierajúca ideológia tvorí novú totalitu, prípad Zóny A je dôkazom. Namiesto diskusie sa tvoria čierne listiny, veď napokon, aj DAV DVA sa ocitol na jednej z nich.

Lídra punkovej skupiny Zóna A, Petra „Koňýka“ Schredla snáď ani netreba čitateľom bližšie predstavovať. Novšie skladby ako Ja takýmto veciam neverím (nemám televízor a nepočúvam rádio, nechcem drahé auto, nechcem drahý byt) alebo zatiaľ nezverejnená Nás nikdy nedostanú (reagujúca na covidovú éru a progresívnu propagandu) majú aj ľavicovo až anti-kapitalistický nádych, čo je hlavným dôvodom prečo sa Zóna A ocitla čiastočne v názorovom prieniku komunity DAV DVA. V minulosti s nim robil rozhovor aj redaktor DAV DVA Dominik Petruška, ešte v období, keď mal DAV DVA pauzu a niektorí redaktori fungovali vo Veciach verejných (rozhovor sa však po zmenách štatutárov z internetu stratil). Prinášame Vám preto nový rozhovor, aj s doplňujúcim komentárom.

Koňýk hovorí, že kým v minulosti bol punk rebéliou proti šedi v socializme, dnes ho považuje za alternatívu voči konzumnému životu, a dodáva, že je predovšetkým o slobode, zábave a rebélii. No, a práve sloboda je skupine v poslednom čase rovnako odopieraná ako pred rokom 1989, čím sa dva protichodné režimy stretávajú v jednom bode. V rozhovore pre .týždeň s Elenou Akácsovou Konyk v roku 2012 povedal: „Každému prajem dobro, okrem zlých ľudí. Tým prajem zlo, neuznávam, kto do teba kameňom…. Peňazomencov z chrámu bičom vyháňať, to sa mi zdá kresťanskejšie, ako to s kameňom a chlebom.“ Konýk v tomto rozhovore tiež prezentuje svoje ekologické postoje, ktoré sú naznačené v legendárnej skladbe Potopa: „Mäso mi nechutí a trošku je tam aj to, ako sa s tými zvieratami zachádza, to je odporné. Som šibnutý, dom aby bol len z prírodných materiálov, najlepšie všetko staré, auto nechcem, to je zlo, úplná kravina, keby som mohol, tak by som to zakázal, iba taxíky nech zostanú. Ale keď ma niekto odvezie, tak som rád. Páčilo by sa mi na Zaježovej žiť v súlade s prírodou, ale to by nešlo dokopy so Zónou A.“

Redakcia DAV DVA sa v kontexte jej ideového portfólia (ľavicové zameranie, antifašizmus) dištancuje od niektorých pravicových postojov, ktoré skupina v niektorých skladbách prezentovala, avšak rešpektujeme slobodu slova a sme v duchu plurality názorov za slobodnú diskusiu. Nemusíme mať na všetko rovnaké postoje, ale môžeme stále zostať kamarátmi.

***

1. Pripravujete nový album. Čo na ňom bude? 

Štrnásť obyčajných pesničiek, ako vždy. O babách, o pive a o živote v dnešnej dobe. Dvanásť bude úplne nových, len dve už predtým vyšli na singli “Dneska idem von“.  Ešte pred albumom vyjde nový singel a na ňom budú aj dve pesničky, ktoré sa na album nezmestili.

2. Ako vnímaš dobu, ktorú žijeme a fakt, že ste cenzurovaní rovnako teraz za „progresivizmu“ ako za socíku?

Už sme si na to za tie roky zvykli. Ale verím, že progresivizmus porazíme. Som si istý, že väčšina ľudí si napriek neustálemu tlaku mainstreamových médií dokáže zachovať zdravý rozum a nebude podporovať imigráciu, LGBT, green deal a podobné zvrátenosti.

3. Konkrétne osobnosti alebo kapely tzv. hlavný prúd vymazáva z verejného života napr. len preto, že sa kamarátia s ľuďmi, ktorí majú iný názor či dokonca aj za to, že sa spolu odfotia? Nedávno na to upozornil v diskusii s Molochom aj tvorca LokalTV J. Kroner, a trvá to už do roku 2015. Nemala by byť zmyslom diskusia, aj keď spolu nesúhlasíme?

V mojej obľúbenej reštaurácii Saratov v Dúbravke je stôl, ktorý bol pôvodne v Malých Františkánoch. Je nad ním tabuľka: U tohto stolu spolu sedávali a popíjali vínko G. Husák, Š. Mach a F. K. Veselý. Tak by to malo byť vždy a všade. Rád sa rozprávam s múdrymi ľuďmi, aj keď majú názor na spoločnosť iný ako ja.

4. Ako vnímaš aktivity Matice a jej omladeného vedenia?

Nesledujem to až tak detailne, ale to čo zdieľaš ty a Maroš sa mi vždy páči. Dokonca si myslím, že napriek tomu, že súčasné vedenie MK SR robí skvelú prácu pri čistení grantového chlieva, tak v budúcnosti by malo byť toto ministerstvo zrušené a všetky kultúrne fondy by mali prejsť do správy MS. Tým by sa zabezpečilo, že granty by dostávali len tí, čo robia ozajstnú kultúru a nie paškvil.

5. Hovoríš, „tí, čo robia ozajstnú kultúru a nie paškvil“, čo považuješ za tú autentickú kultúru, ktorá by mala byť podporená z verejných zdrojov?

Len tradičná kultúra by mala byť podporovaná. Folklór, národné divadlo, múzeá, galérie, kultúrne pamiatky. Ostatní umelci si na svoju tvorbu musia zarobiť sami. Moderné umenie, kam dajme tomu patrí aj punk, by určite nemalo byť dotované vôbec.

6. V tom sa síce nezhodneme, nakoľko napr. podľa môjho názoru aj moderna či dokonca subkultúry ako punk či bigbít sú súčasťou slovenskej kultúry ako celku, ale to je na diskusiu. Si priekopník slovenského punku. Zo zahraničných ťa inšpirovali najmä Ramones či Adicts, máš rád aj proto-punk, garage, freak-berat, bubblegum, mods a 60-te roky. Mal si aj nejaké slovenské inšpirácie napr. zo slovenského bigbítu?

Áno, vyrastal som ako dieťa v šesťdesiatkach, takže ma výrazne ovplyvnili. Potom sa to pomaly začalo uberať zlým smerom, do polovice 80-tych rokov, ešte vznikala kopa výbornej hudby, ale potom to nabralo rýchly spád a dnešná pop music je už nepočúvateľná. Nie je to ani pop, ani music. Slovenský bigbít zo 60-tych som v tej dobe nepoznal. Až neskôr som zistil, že aj tu boli výborné kapely ako Players alebo Beatmen.

7. Dá sa dnes uživiť muzikou? Čo ešte robíš okrem hudby?

My sme sa hudbou nikdy neživili, vždy to bol len príjemný koníček. Všetci sme vždy okrem hrania aj pracovali. Ja už som na zaslúženom odpočinku a privyrábam si predajom platní a cd. Nech je na pivo.

8. Ktorí sú tvoji obľúbení spisovatelia? Aké knihy a periodiká aktuálne čítaš? Akú hudbu aktuálne počúvaš?

Ja skôr čítam literatúru faktu. Veľmi rád mám spisovateľov Láďu Větvičku a Petra Stančíka. Z periodík odoberám od začiatku Zem a Vek a pravidelne si kupujem Radix.

9. Čo by si odkázal čitateľom SNN a čitateľom DAV DVA?

Milujte sa a množte sa.

zhováral sa lp

***

ZÓNA A v kulturologických súvislostiach

Skupina Zóna A funguje od roku 1984 a stala sa vlajkovou v kontexte slovenského punku. Dokonca sa skupina dostala aj do diplomovej prace kulturologičky Kataríny Korcovej Subkultúra punku na Slovensku „kedysi a dnes“ (kulturologická sondáž a komparácia) obhájenej na Katedre kulturológie FF UKF. 

Podľa kulturologičky Korcovej sa Zóna A podobne ako Slobodná Európa, Paradox, Extip či Davová Psychóza dodnes považuje za jednu z najvýznamnejších predstaviteľov punku na Slovensku. Autorka hovorí, že „punk sa dostal na Slovensko z Anglicka a zo západnej Európy. Punková kultúra však nebola vyslovene demonštráciou proti politickému systému. Punkeri nemali protipolitické ambície, ale provokovali svojím výzorom a hlavne svojimi textami. Keď sa punková vlna z Anglicka a z Ameriky na Slovensku rozšírila, jej prívrženci sa začali stretávať a z nich sa začali formovať známe, či už menej známe punkové kapely. Ktokoľvek, kto dal akýmkoľvek spôsobom najavo to, že nesúhlasí so spoločnosťou, bol v tej dobe prenasledovaný, preto sa o punkerov začala zaujímať ŠtB (štátna bezpečnosť) – tá sympatizantov punkového hnutia nazývali závadová mládež. Svoj záujem o punkerov identifikovali ako boj proti ovplyvňovaniu mládeže prozápadnými tendenciami, cestou. zahraničných vysielačov (Hlas Ameriky, Slobodná Európa). Snahou ŠtB bolo zabrániť tomu, aby sa na Slovensku punkové hnutie propagovalo a aby sa k nám dostávali hudobné nosiče, plagáty a literatúra zahraničných punkových skupín. Rôznymi spôsobmi sa snažili punkerov presvedčiť, aby toto hnutie prestali zastávať a šíriť (robili im domové prehliadky, vyhrážali sa im vyhodením zo školy a pod.).“ “

V pozn. č. 108 píše, že Zóna A vznikla začiatkom osemdesiatych rokov a pozostávala z piatich členov: Petr „Koňýk“ Schredl, Jaro „Leďo“ Lederleitner, Svetozár Korbeľ, Braňo Alex a Peter „Ozi“ Hurtig. Prvý odišiel z kapely Svetozár Korbeľ, ktorý hral potom v Extipe, neskôr sa sa odčlenili aj Braňo s Ozim. Títo traja členovia (Svetozár, Braňo, Ozi) spolu s Miloslavom „Whiskym“ Láberom založili v roku 1989 kapelu s názvom Slobodná Európa.

• 

• 

O Zóne A ďalej Korcová píše: „Dodnes sa za jednu z najvýznamnejších predstaviteľov punku považuje hudobná skupina Zóna A. Pôvodne sa mali volať Antizóna, čo im však bolo vtedajším režimom zamietnuté kvôli predpone anti (proti). Dôvod, ktorý mladých ľudí v tej dobe inšpiroval k tomu, aby sa o túto kapelu začali zaujímať, bolo zrušenie prvých dvoch plánovaných koncertov. Zóna A bola od začiatku svojho vzniku kapelou, ktorá na seba priťahovala pozornosť a priťahuje ju dodnes. Koňýk sa k punkovej hudbe dostal v časoch, keď u nás toto hnutie len málokto poznal – to čo ho na punku zaujalo ako prvé, bola jednoduchá melodická hudba. Snažil sa o týchto kapelách dozvedieť čo najviac, prekladal si texty, zháňal si časopisy v ktorých boli fotky jednotlivých interpretov. Zóna A vo svojich textoch poukazovala na nespokojnosť s vtedajším režimom. Na politickú situáciu spojenú so sledovaním agentmi ŠtB reaguje skladbou Muž s kožušinovým límcom. Zóna A ovplyvnila mnoho mladých ľudí a bola podnetom k vzniku mnohých ďalších punkových skupín. Prezentovala niečo, čo u nás dovtedy nikto nepoznal a čím väčší záujem vzbudzovala, tým väčšie riziko predstavovala a tým viac sa o ňu zaujímala ŠtB. Vyhrážkami sa im podarilo donútiť samotného lídra Petra Koňýka Schredla, aby s nimi čiastočne spolupracoval.“ … Prvý punkový album v Česko- Slovensku s názvom Potopa vydáva v roku 1990 kapela Zóna A. V rámci svojich osobných životných postojov vyjadrujú aj svoj názor na aktuálny záujem medií o punkovú subkultúru a to prostredníctvom skladieb ako sú Útok na špicu hitparády či Nezmením sa! Na tomto albume sa nachádza aj skladba Nech žijeme! Prvé štyri albumy Zóny A (Potopa, Nie je to tak zlé, Útok na špicu hitparády, V životnej forme) sú považované za ich najlepšie a dalo by sa povedať, že nimi uzatvorili jednu veľkú éru. Hudobná tvorba Zóny A začala neskôr nadobúdať zábavnejší charakter, čím oslovila aj mladú dorastajúcu generáciu.“

***

---