Ak predpokladáme premisu, že jadrová katastrofa je nezvrátiteľná, je krvavá obeta, a dokonca založená na lži, morálne ospravedlniteľná pre samotnú existenciu ľudstva alebo je to iba nevyhnutnosť ako odpoveď na otázku, že človek má autodeštrukciu v sebe zakorenenú od samotného počiatku ľudstva, avšak jadrové zbrane ju „iba“ umožňujú, čo robiť?
Čítať viac
Text analyzuje, ako strata významu slova, podcenenie myslenia a dominancia propagandy vedú k ideologickému skresľovaniu reality, manipulácii strachom a dehumanizácii spoločnosti. Autor prostredníctvom filozofických reflexií ukazuje, že vojny sa začínajú slovom – a že obnova pravdivosti, kritického rozumu a morálnej zodpovednosti je nevyhnutnou podmienkou duchovnej aj spoločenskej očisty.
Čítať viac
Sloha piesne neonacistickej kapely, ktorá si nezaslúži byť menovaná (a teda ju nenájdete ani v poznámkach pod čiarou) a ktorá obsahom nápadne pripomína „Murkov“ prejav zo 17. novembra,1 je akýmsi pendantom citátu, ktorým som začal prvú časť tejto série článkov. Je to prevrátený Wolker. Ten nám vo svojej (po)etike hovorí, že nenávisť je bytostnou podstatou robotníka, asi ako dýchanie.
Čítať viac
Filozof Michael Hauser vo svojom texte Socialistické pojetí národa presadzuje návrat k socialistickému vlastenectvu ako alternatíve voči pravicovému nacionalizmu a liberálnej fragmentácii.
Čítať viac
,,Nesúhlasím s vaším názorom, ale dal by som svoj život za to, aby ste ho mohli slobodne povedať.“ Francois Marie Arouet Voltaire Je veľký rozdiel medzi tým, či človek má pravdu, alebo pravda má jeho. Ak človek je majetníkom pravdy,… Čítať viac
Čítať viac
Vyšlo na DAV DVA roku 2020, no stále aktuálne Vianoce ako sviatok konzumu ,,Čím menej si, čím menej prejavuješ svoj život, tým viac je tvoj zvonkajštený život, tým viac svojej odcudzenej bytosti hromadíš. Všetko čo ti ekonóm berie z… Čítať viac
Čítať viac
Je november 1889. Zatiaľ čo Friedrich Engels píše socialistom z výboru Druhej internacionály založenej o štvrťroka skôr, mladá reportérka Nellie Blyová (1864 – 1922) stojí na prahu cesty, ktorá ju za sedemdesiatdva dní prevedie naprieč oceánmi a kontinentmi. Na jej… Čítať viac
Čítať viac
„Od začiatku ľavicovo orientovaný, veľmi plodný autor historických románov,“ dočítame sa o americkom beletristovi Howardovi Fastovi (1914-2003) v Encyklopédii spisovateľov sveta, ktorú ešte v roku 1987 pre slovenských čitateľov pripravil početný kolektív vydavateľstva Obzor. „Istý čas bola jeho tvorba blízka metóde socialistického… Čítať viac
Čítať viac
„Važme si nepřátel, co udelují fér údery…“1 Prvú časť plánovanej série článkov som ukončil naposledy výzvou na vystríhanie sa pred upadnutím v „bezcharakterné“ anti-rozmýšľanie, dnes primárne reprezentované wokizmom, cancel culture a najnovšie tiež opačným, protiľavicovým trumpovským resentimentom. Úvodzovkami som sa snažil… Čítať viac
Čítať viac
Zatiaľ čo výraz „za Komančov“ predstavuje v slovníku značného množstva ľudí zástupný termín príslovkového určenia času pre obdobie minulého režimu jednej štátostrany, pojem „indiánsky socializmus“ nie je zase až taký od veci, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Čítať viac
Keď stál takto pred sto rokmi Wolkerov dělník u röntgenu, dozvedel sa čosi nie len o stave svojich pľúc, prežratých hladom (čo mimochodom v slovenčine, narozdiel od českého originálu, vyznieva ako dokonalý oxymoron), ale aj o samotnej svojej „druhovej“ podstate: „Neboť dnes tělo je duše a na něm psáno jest…“1
Čítať viac
„Tie spomienky mi zostanú až do smrti,“ hovorí legendárny rockový spevák Bruce Dickinson (*1958), čestný občan Sarajeva, po viac ako štvrťstoročí, čo usporiadal koncert v ťažko skúšanom meste. Spomienky na dramatický príbeh z jeho života sa medzitým dostali nielen na… Čítať viac
Čítať viac
Text vyšiel v Slovenských pohľadoch a Slove v roku 2024, ešte pred obnovením DAV DVA. Text uverejňujeme v kontexte BIELEJ NOCI v Bratislave. „Ak nemá meno správny obsah, potom sa nemožno slovami dobre vyjadriť, a ak sa nemožno so… Čítať viac
Čítať viac
Dejiny možno nachvíľu znásilniť. Treba iba pamätať, že sa za každé znásilnenie vypomstia…
Čítať viac
Prečo nepovedať: v rozpakoch i v úzkosti pristupujeme k spomienkam na naše povstanie, ktoré pred troma rokmi začalo. Odo dňa úspešného zavŕšenia hemžia sa u nás úsilia, ktoré by mu chceli dať iný zmysel, než malo, alebo aj priamo revidovať a zavrhnúť niektoré jeho zásady. A mnohí ľudia, ktorí tvorili toto veľkolepé dielo a jediné možné východisko nášho národného bytia, sú rozpačití, otrávení, mnohí sa cítia zradení, búria sa a lebo rezignovane si hovoria: nikdy viac.
Čítať viac
Z ARCHÍVU DAV DAV, 29. 8. 2020 „Národy a štáty, hranice a režimy sa dostali do pohybu; čo vyzeralo stále a pevné, stalo sa neistým a problematickým. Udalosti často pripomínali apokalyptické rozprávanie apoštola Jána o urputnom boji, ktorý zúri… Čítať viac
Čítať viac
Asi nie. Presviedčajú nás o tom dejiny ľudstva, v ktorých sa vždy (a zákonite?) po dlhších či kratších obdobiach mieru objavila vojna. Spojená spravidla s úsilím o teritoriálne zisky, o moc nad ľuďmi, skrátka o viaceré ekonomické prvky potencionálneho blahobytu, maskované poväčšine účelovo formulovanými ideami slobody, ochrany menšiny, obrany pred číhajúcim nepriateľom, proti ktorému treba preventívne zakročiť, riešením krívd z minulosti a ďalšími neobyčajne početnými a často aj neobyčajne vynaliezavými dôvodmi. Ich prítomnosť je živená politikmi, služobnými médiami (najmä žltou žurnalistikou) tváriacimi sa pri všetkej svojej jednostrannosti ako nositelia toho najobjektívnejšieho pohľadu pod slnkom, ale často je podnecovaná aj všadeprítomným strachom pred budúcnosťou. Premáha nás tušenie zla… Čo s nami bude, ak zvíťazí skutočný alebo vymyslený nepriateľ? Útočme radšej prví… Ak použijeme všetku našu ekonomickú a vojenskú silu, ak nasadíme dostatočné množstvo hmotného a neskôr azda aj ľudského „materiálu“, môžeme zabudnúť na diplomaciu a definitívne zničiť nenávideného odporcu, skôr než nás zasiahne na citlivých miestach a naruší náš každodenný blahobyt, náš lenivý pokoj, našu bezstarostnosť.
Čítať viac