Reflexia masovej kultúry u Frederica Jamesona

Fredric Ruff Jameson (* 14. apríl 1934 – † 22. september 2024) bol americký literárny kritik, filozof a politický teoretik. Bol známy najmä svojou analýzou súčasných kultúrnych trendov, najmä analýzou postmoderny a kapitalizmu. Medzi Jamesonove najznámejšie knihy patrí Postmodernizmus alebo Kultúrna logika neskorého kapitalizmu (1991) a Politické nevedomie (1981).

Čítať viac

Tomáš Daněk: Ideológia je falošné vedomie

Text analyzuje, ako strata významu slova, podcenenie myslenia a dominancia propagandy vedú k ideologickému skresľovaniu reality, manipulácii strachom a dehumanizácii spoločnosti. Autor prostredníctvom filozofických reflexií ukazuje, že vojny sa začínajú slovom – a že obnova pravdivosti, kritického rozumu a morálnej zodpovednosti je nevyhnutnou podmienkou duchovnej aj spoločenskej očisty.

Čítať viac

Tomáš Klimek: Štrukturálna mizantropológia (3. časť)

Sloha piesne neonacistickej kapely, ktorá si nezaslúži byť menovaná (a teda ju nenájdete ani v poznámkach pod čiarou) a ktorá obsahom nápadne pripomína „Murkov“ prejav zo 17. novembra,1 je akýmsi pendantom citátu, ktorým som začal prvú časť tejto série článkov. Je to prevrátený Wolker. Ten nám vo svojej (po)etike hovorí, že nenávisť je bytostnou podstatou robotníka, asi ako dýchanie.

Čítať viac

Miloš Jesenský: PRECITNUTIE HOWARDA FASTA: Spisovateľ v službách chudobných

„Od začiatku ľavicovo orientovaný, veľmi plodný autor historických románov,“ dočítame sa o americkom beletristovi Howardovi Fastovi (1914-2003) v Encyklopédii spisovateľov sveta, ktorú ešte v roku 1987 pre slovenských čitateľov pripravil početný kolektív vydavateľstva Obzor. „Istý čas bola jeho tvorba blízka metóde socialistického… Čítať viac

Čítať viac

Štrukturálna mizantropológia (2. časť)

„Važme si nepřátel, co udelují fér údery…“1 Prvú časť plánovanej série článkov som ukončil naposledy výzvou na vystríhanie sa pred upadnutím v „bezcharakterné“ anti-rozmýšľanie, dnes primárne reprezentované wokizmom, cancel culture a najnovšie tiež opačným, protiľavicovým trumpovským resentimentom. Úvodzovkami som sa snažil… Čítať viac

Čítať viac

Štrukturálna mizantropológia (1. časť)

Keď stál takto pred sto rokmi Wolkerov dělník u röntgenu, dozvedel sa čosi nie len o stave svojich pľúc, prežratých hladom (čo mimochodom v slovenčine, narozdiel od českého originálu, vyznieva ako dokonalý oxymoron), ale aj o samotnej svojej „druhovej“ podstate: „Neboť dnes tělo je duše a na něm psáno jest…“1

Čítať viac

Slovenský filozof prof. Dalimír Hajko: Vieme žiť bez vojny?

Asi nie. Presviedčajú nás o tom dejiny ľudstva, v ktorých sa vždy (a zákonite?) po dlhších či kratších obdobiach mieru objavila vojna. Spojená spravidla s úsilím o teritoriálne zisky, o moc nad ľuďmi, skrátka o viaceré ekonomické prvky potencionálneho blahobytu, maskované poväčšine účelovo formulovanými ideami slobody, ochrany menšiny, obrany pred číhajúcim nepriateľom, proti ktorému treba preventívne zakročiť, riešením krívd z minulosti a ďalšími neobyčajne početnými a často aj neobyčajne vynaliezavými dôvodmi. Ich prítomnosť je živená politikmi, služobnými médiami (najmä žltou žurnalistikou) tváriacimi sa pri všetkej svojej jednostrannosti ako nositelia toho najobjektívnejšieho pohľadu pod slnkom, ale často je podnecovaná aj všadeprítomným strachom pred budúcnosťou. Premáha nás tušenie zla… Čo s nami bude, ak zvíťazí skutočný alebo vymyslený nepriateľ? Útočme radšej prví… Ak použijeme všetku našu ekonomickú a vojenskú silu, ak nasadíme dostatočné množstvo hmotného a neskôr azda aj ľudského „materiálu“, môžeme zabudnúť na diplomaciu a definitívne zničiť nenávideného odporcu, skôr než nás zasiahne na citlivých miestach a naruší náš každodenný blahobyt, náš lenivý pokoj, našu bezstarostnosť.

Čítať viac

Bez vzájomnej pomoci pre nás niet nádeje, odišiel líder Black Sabbath Ozzy Osbourne

Ide o filozoficko-kulturológickú reflexiu po smrti Ozzyho Osbourna, známeho frontmana skupiny Black Sabbath. Ide o poctu a kultúrológickú analýzu Ozzyho Osbourna ako hudobnej ikony. Text kombinuje osobný presah s akademickým rozborom subkultúr. Končí výzvou na vzájomnú podporu a duchovnú svetlosť. Popisuje debutový album a definíciu “horror rocku” – temná estetika, ale s prvkami humoru a šou, ako u Ozzyho. Prezrádza, že Ozzy, napriek temnému imidžu, bol zábavný a nikdy ho nebral extrémne vážne – dokonca sa hlásil ku kresťanskej viere a modlil sa pred šou. Diskutuje, či je rock alebo horor popkultúrny fenomén, a rozoberá estetiku temnoty, jej estetizáciu a komercializáciu v ľudovom kultúrnom kontexte. Autor uzatvára citátom z Ozzyho skladby Dreamer, ktorý volá po uvedomení, že „bez vzájomnej pomoci pre nás niet nádeje“. Perný tak z temnej legendy vyvádza duchovne-lidské posolstvo solidarity.

Čítať viac