Tomáš Klimek

„Schopenhauer měl pravdu, nemyslíte? Život bez bolesti nemá smysl.“ Dr. Hildegarde Landstromová, autorka citátu, seriálová postava a obeť vlastného vedeckého experimentu, ktorá sa snažila svojich nič netušiacich záchrancov usmažiť vražedným laserovým pohľadom, iste myslela svoj výrok trochu inak ako… Čítať viac

V minulej časti (Kade ho hnali, tade Kapitál!) som opísal, na základe konkrétneho príkladu uvažovania ľudí okolo liberálne-ľavicového časopisu Kapitál, ich etické a politické postoje ako určitý jazykový model, kde rozhodujúcu úlohu nehrá logika, zmysel či hlbšie premyslenie javov,… Čítať viac

Pamätám si obdobie, kdesi hlboko v nultých rokoch nového tisícročia, kedy sa rozmohol taký nešvar, že sa každý komerčný pop s gitarou označoval za „alternative rock“ a vlastne sa to deje asi dodnes, len už o tom neviem, lebo takými vecami čas nestrácam.… Čítať viac

A máme tu nový článok Tomáš Klimeka. Ako ho hodnotí AI: Text Tomáša Klimeka predstavuje polemickú a filozoficky ladenú reflexiu o súčasných kultúrnych konfliktoch, legitimite verejných inštitúcií a mechanizmoch morálneho vyhraňovania v digitálnom priestore. Na príklade rozhodnutia časopisu Kapitál… Čítať viac

Sloha piesne neonacistickej kapely, ktorá si nezaslúži byť menovaná (a teda ju nenájdete ani v poznámkach pod čiarou) a ktorá obsahom nápadne pripomína „Murkov“ prejav zo 17. novembra,1 je akýmsi pendantom citátu, ktorým som začal prvú časť tejto série článkov. Je to prevrátený Wolker. Ten nám vo svojej (po)etike hovorí, že nenávisť je bytostnou podstatou robotníka, asi ako dýchanie.

„Važme si nepřátel, co udelují fér údery…“1 Prvú časť plánovanej série článkov som ukončil naposledy výzvou na vystríhanie sa pred upadnutím v „bezcharakterné“ anti-rozmýšľanie, dnes primárne reprezentované wokizmom, cancel culture a najnovšie tiež opačným, protiľavicovým trumpovským resentimentom. Úvodzovkami som sa snažil… Čítať viac

Keď stál takto pred sto rokmi Wolkerov dělník u röntgenu, dozvedel sa čosi nie len o stave svojich pľúc, prežratých hladom (čo mimochodom v slovenčine, narozdiel od českého originálu, vyznieva ako dokonalý oxymoron), ale aj o samotnej svojej „druhovej“ podstate: „Neboť dnes tělo je duše a na něm psáno jest…“1

Text vyšiel v Slovenských pohľadoch a Slove v roku 2024, ešte pred obnovením DAV DVA. Text uverejňujeme v kontexte BIELEJ NOCI v Bratislave. „Ak nemá meno správny obsah, potom sa nemožno slovami dobre vyjadriť, a ak sa nemožno so… Čítať viac

Tomáš Klimek reaguje na požiadavky iniciatívy OTVORENÁ KULTÚRA v kultúrno-kritickej eseji Otvorená kultúra na večné časy a nikdy inak!

Od 15. mája 2024 žijeme v alternatívnej realite… Ohavný a bezprecedentný atentát na premiéra SR prehodil výhybku dejín na úplne novú, neprebádanú koľaj, ktorá náš vlak pravdepodobne nedovedie do stanice Zmierenie (ako niektorí naivne a iní falošne, tvrdia) ale skôr na strmú horskú dráhu či do domu hrôzy akéhosi šialeného lunaparku, kde nás budú už permanentne strašiť kostlivci hejtu a neporozumenia a brať nám z hláv klobúky aj spolu s rozumom – strach totiž nielen rozdeľuje, ale v dôsledku aj extrémne zjednodušuje spôsob akým uvažujeme a argumentujeme.

Súčasnosť je dobou kedy sa už fackujeme nielen na odovzdávaní Oscarov, ale aj keď odovzdáva Oskar…