DAV DVA už od svojho založenia propaguje družstevníctvo/kooperativizmus ako jednu z alternatívnych foriem fungovania v súčasnej spoločnosti. Preferuje ho z hľadiska samosprávnej demokracie, ale aj z hľadiska približovania sa k realizovaniu komunitaristických hodnôt. V rámci dejín DAV DVA sme vytvorili celý rad článkov, ktoré si môžete opätovne prečítať vrátane pomerne masovo čítaného seriálu o slovenskom družstevníctve. Aby články „nezapadli prachom“, pripájame pre vás linky k predloženej téme.
Vedeli ste, že v tzv. modrých zónach, čo sú miesta, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku, je jeden zo základných predpokladov komunitárny princíp, silné rodinné väzby a sociálne interakcie? Vedeli ste, že družstvá majú najvyšší predpoklad pre prežitie v hospodárskych krízach? Vedeli ste, že princíp kooperácie a komunitárnych väzieb je prítomný v slovenských dejinách už od čias národného obrodenia (vznik spolkov, združovanie, založenie prvého družstva Samuelom Jurkovičom)? Vedeli ste, že družstevníctvo, samospráva a kooperativizmus sú blízke aj samotnému fenoménu slovanstva, nakoľko existovali ešte v pradávnych dobách inštitúcie ako občiny, mir či veče?
Silné sociálne väzby: Ľudia v modrých zónach majú úzko prepojené komunity a uprednostňujú silné rodinné väzby a sociálne interakcie. Rastlinná strava: Zvyčajne konzumujú stravu bohatú na celé, nespracované potraviny, ako je ovocie, zelenina, strukoviny a obilniny. Pravidelné cvičenie: Fyzická aktivita je prirodzenou súčasťou ich denného režimu, či už ide o chôdzu, záhradkárčenie alebo iné aktivity. Nízka úroveň stresu: Obyvatelia modrých zón majú často stratégie na zvládanie stresu a udržiavanie pozitívneho pohľadu na svet. Zmysel života: Jasný zmysel života môže predĺžiť život o niekoľko rokov. Znižovanie životného cyklu: Majú postupy na zníženie stresu a užívanie si jednoduchých životných radostí. Úcta k starším: Modré zóny majú často kultúru rešpektu a starostlivosti o staršie generácie.
Články písali David Diczházy, Marek Kopilec, Igor Melicher, Lukáš Perný, Tomáš Klimek a ďalší. Rozhovory poskytli družstevníci Zuzana Lukáčová a Michal Ľupták, v rozhovoroch tiež družstevníctvo hájili Alexander Riabov, Ľuboš Blaha či Tomáš Vokoun.

ZÁKLADNÉ ČLÁNKY O DRUŽSTEVNÍCTVE
Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti „eseročke“ * Družstevné samosprávy ako alternatíva pre Slovensko * Môžu družstvá zachrániť slovenské poľnohospodárstvo? * Družstvá fungujú aj v zdravotníctve * Je čas na solidaritu * Ekonomická demokracia: prečo ju potrebujeme * Družstevné podnikanie na Slovensku
SERIÁL PREHĽAD SÚČASNÉHO DRUŽSTEVNÍCTVA
Seriál vytvorili Dr. Lukáš Perný a Ing. David Diczházy
Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) (4000 čitateľov)
Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 2.): Aj na Slovensku už máme moderné družstvo (4000 čitateľov)
Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 3.): Fungujúce družstvá Okrasa Čadca, Tatrachema Trnava, Družstvo Trstená (4400 čitateľov)
Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 4): Vyrábajú lode, oblečenie, ozdobnú keramiku, víno aj záhradkárske potreby (3500 čitateľov)
ROZHOVORY O DRUŽSTEVNÍCTVE
Rozhovory s aktívnymi družstevníkmi, ale aj osobnosťami, ktoré preferujú družstevníctvo ako jednu z ekonomických alternatív.
Družstvá fungujú na princípe demokracie, teda princípe väčšiny. Demokracia je systém spoluúčastí na vládnutí alebo aj na podnikaní. Z praxe poznáme politickú demokraciu, máme možnosť si ju vyskúšať na vlastnej koži pri voľbe prezidenta, či parlamentu, ale demokraciu si môžeme vyskúšať napríklad aj na schôdzi vlastníkov bytov. Ak však ide o ekonomickú demokraciu, o to, ako sa budú prerozdeľovať výdobytky našej práce, alebo práce technológií, či umelej inteligencie, venujeme tomu už menej pozornosti.
O DRUŽSTEVNÍCTVE, RAWLSOVI AJ RUSKU (rozhovor s Alexandrom Riabovom)
O družstevných formách podnikania sme sa bavili myslím v súvislosti so Schweickartovou publikáciou o ekonomickej demokracii. Sú samozrejme niektoré pekné príklady zo Španielska. Pravičiari na túto tému obvykle používajú argument, že keď chcete, tak si družstvo založte a konkurujte ostatným. O to tu myslím nejde a myslím si, že toto nie je otázka hospodárskej efektívnosti. Koncept, o ktorom sa hovorí vnímam skôr tak, že by mohol fungovať v prípade, kedy by bolo jedinou formou podnikania družstevníctvo. Taký systém by mal dôslednejšie nastoľovať demokraciu, a to nielen v politickom, ale aj ekonomickom ponímaní. Problémy však možno vidím v niektorých rozhodujúcich procesoch, kedy je nutné konať operatívne alebo s víziou, ktorú sa nemusí vždy podariť pretlmočiť. Čo v prípadoch, že sa družstvu nedarí a dosahuje straty? Dnes je tu poistenie, ktoré garantuje výplaty zamestnancov. Je to určite veľký koncept, ktorý musí veľa vecí dotiahnuť. V skratke ho vnímam možno, ako isté hospodárske spomalenie za cenu férovejšej práce.
REGIONÁLNA SYNERGIA A LOKÁLNA EKONOMIKA (rozhovor s Tomášom Vokounom z projektu Ceres)
Barbarská osada leží u Devíti křížů u dálnice na Prahu, 50 km severozápadně od Brna. V tuto chvíli je ve výstavbě. Zatím plní úlohu alternativního kulturního prostoru, v budoucnu by chtěli ho využívat i jako centrum lokálních ekonomických aktivit. Mluvili jsme s nimi o zřízení družstevního minipivovaru.
Snažíme sa fungovať na princípoch tradičného družstevníctva. To znamená – vzájomná pomoc medzi členmi a rovnosť, čiže v zásadných veciach rozhodujeme spolu, pričom hlas každého má rovnakú váhu.
Po prvé, príklad Číny je mimoriadne inšpirujúci – a všetci vieme, že Čína naďalej využíva silný štát v ekonomike, štátne a družstevné vlastníctvo, plánovanie a ďalšie klasické marxistické koncepty, hoci ich využíva v trhovom prostredí.
Vynára sa tu totiž aj druhý morálny problém: ak vaša literárna postava z peňazí získaných svojou čistou usilovnosťou založí družstvo a využije svoje prostriedky na jeho činnosť, v zásade nemožno nič morálne namietať. Pribrala by spoločníkov a družstvo by bolo majetkom všetkých, výnosy by si delili podľa svojej pracovitosti – všetko je morálne v poriadku. Ale ak by príslušný človek využil tieto prostriedky na to, aby vytvoril kapitalistickú firmu a v nej zamestnal ďalších ľudí a žil by z ich práce, nastáva jasný konflikt s kritériom čistého úsilia. Logicky: osobné vlastníctvo výrobných prostriedkov sa môže týkať iba takého množstva výrobných prostriedkov, na využitie ktorého môže jednotlivec vynaložiť svoje vlastné úsilie. Ak ste drobný remeselník, roľník, majiteľ malých potravín či krčmár v rodinnom podniku, je to v poriadku. Lež ak ste akcionár v nadnárodnej korporácii, to je už iná káva… Pretože v tej chvíli vaše zisky nevyplývajú z vášho čistého úsilia a nemajú nijakú legitimitu. Nie sú spravodlivé. Výstižne o tom hovorí americký teoretik demokracie Robert Dahl: „Z oprávnenia osobného vlastníctva svojho trička nemôžeme len tak vyvodiť kapitalistické vlastníctvo akcií v IBM.“ Z hľadiska mojej argumentácie teda platí, že klasické kapitalistické súkromné vlastníctvo pôdy, práce a kapitálu sa jednoznačne vylučuje s princípom pracovitosti, s princípom čistého úsilia.
Vznikol tiež autentický dokument z fungujúceho družstva v Komjaticiach:
ČLÁNKY O DRUŽSTEVNÍCTVE A DRUŽSTVÁCH, EKONOMICKEJ A SAMOSPRÁVNEJ DEMOKRACII, LOKÁLNEJ EKONOMIKE, SEBESTAČNÝCH KOMUNITÁCH A INÝCH ALTERNATÍVACH
SLOVENSKÉ A ČESKÉ DRUŽSTEVNÍCTVO
Samuel Jurkovič, slovenský národný buditeľ a zakladateľ družstevníctva
Sociálny odkaz ľudovýchovného pracovníka, učiteľa a kňaza Ondreja Cabana
Družštevné bistro Střecha v Prahe
JZD Slušovice – socialistický zázrak / Zomrel František Čuba, zakladateľ pokrokovej kooperatívy Slušovice
DRUŽSTVÁ, KOOPERÁCIA A EKONOMICKÉ DEMOKRACIA VO SVETE
Príklady ekonomickej demokracie zo sveta
Juhoslovanský socializmus – úspechy a pády
Zo zamestnancov majitelia – americké družstevnícke hnutie
Vízia Marinaleda – zhmotnená socialistická utópia, dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii
Proletári na celom svete sa spájajú a preberajú do svojho vlastníctva továrne
Príklady ekonomickej demokracie zo sveta
Mestá podporujúce zdieľanie – Ithaca, Berlín a iné
Poučená reportáž z noclehárny pro lidi bez domova
Posilnenie práva na bývanie v Portugalsku
Ako si talianski nezamestnaní hľadajú nové cesty…
UbiRent ako odpoveď na sharing economy
DRUŽSTEVNÍCTVO V RÁMCI KOMENTÁROV A ESEJÍ DAV DVA
Matica slovenská ako ukážkový príklad demokratickej samosprávy a pokus o jej deštrukciu
Z korešpondencie: Slovenské poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť štátu
Z korešpondencie: Obnova miestnej ekonomiky za pomoci investovania občanov
KNIHY O DRUŽSTEVNÍCTVE A EKONOMICKEJ DEMOKRACII
Neodavisti vydali dve tematické knihy. Ing. David Diczházy knihu o ekonomickej demokracii a Dr. Lukáš Perný knihu o zakladateľovi družstevníctva Samuelovi Jurkovičovi. Obe sú zdarma k dispozícii na GOOGLE BOOKS. DAV DVA tiež digitalizoval knihy o dejinách družstevníctva.
Knižnica DAV DVA: Knihy o dejinách družstevníctva
Vyšla e-kniha o ekonomickej demokracii od Davida Diczházyho
David Schweickart: Socializmus 21. storočia
SÚVISIACE ČLÁNKY
Poučiť sa a inšpirovať vo veciach, najmä tých sociálnych a ekonomických, ktoré fungovali dobre * 15 vízií utopistov, ktoré sa historicky zrealizovali alebo čakajú na plnú realizáciu * Konferencia Alternatívy pre 21. storočie IV. – Michal Ľupták * Bytová otázka a právo na bývanie kedysi a dne * Prosperujúce národné podniky v ČSSR: O čo všetko sme prišli po roku 1989? * Partizánske za socializmu a kapitalistickej demokracie * OTVÁRAME ROČENKU DAV DVA: INÝ SVET JE MOŽNÝ *
DRUŽSTEVNÍCTVO AKO ALTERNATÍVA NA PODUJATIACH DAV DVA


Konkurencia alebo spolupráca? Závisí len od vôle človeka, čo sa nám páči a čo nie?
…
Je to hlavne o efektívnosti, kedy ktorý spôsob je pre prežitie a rast efektívnejší. A je to o rozširujúcej sa deľbe práce.
Spolupráca má aj svoje negatíva: stratu sebestačnosti a suverenity, plodí závislosť od iných. Je preto dobré poznať, ktorá cesta k akým výsledkom vedie. Preto si rozoberme podmienky spolupráce.
…
Spoluprácu nie je možné zavádzať ľubovoľne hocikde a hocikedy. Je súčasťou procesu deľby práce. Spolupráca v rámci deľby práce si vyžaduje dosiahnutie určitej kvantitatívnej materiálnej úrovne. Dosiahnutie určitej kvantity ľudí, úrovne ekonomiky a technologickej úrovne, ktoré presiahnu potenciál daného subjektu: rodiny, kmeňa, mesta, národného štátu…
Ukážeme si to na príklade.
Kmene v prvobytnej spoločnosti boli vcelku sebestačné, na tej úrovni ekonomiky a technológií si vyrobili všetko čo potrebovali, výmena medzi kmeňmi bola náhodilá, nesystematická. Konkurencia medzi nimi prevažovala nad silami spolupráce. Akonáhle sa začal prechod od kočovného spôsobu k usadlému počas neolitu, k poľnohospodárstvu, objavila sa potreba zavlažovacích stavieb a zariadení, remesla, prvotných astronomických poznatkov. matematiky. To už nebolo v silách jedného kmeň, preto sa kmene spájali do kmeňových zväzov a neskôr do mestských štátov. Vznikla deľba práce medzi poľnohospodárstvom a remeslom, duševnou a fyzickou prácou, sily spolupráce medzi kmeňmi tu prebili sily konkurencie.
Prechod od feudalizmu ku kapitalizmu bol zároveň prechodom od ekonomiky mestských štátov k ekonomike národných štátov. Výroba, ekonomický rast, technológie postupne prerástli možnosti mestských štátov, ktoré sa preto v rámci deľby práce začali spájať do kniežatstiev a národných štátov. Sily spolupráce tu prebili sily konkurencie. Nepriateľstvo, konkurencia a vojny medzi mestskými štátmi sa rozšírením deľby práce stratili. Ale mestá zároveň stratili sebestačnosť a samostatnosť, stali sa súčasťou širšieho celku, národného štátu.
…
Globálna kríza v r. 1998 ohlásila vyčerpanie modelu civilizácie založenej na ekonomike národných štátov, prechod ku globálnej spoločnosti, globálnej deľbe práce a spolupráci. Dnešné kozmické, atómové, letecké, polovodičové, biotechnologické, informačné, komunikačné technológie nie je možné efektívne vyvíjať, vyrábať sa predávať na národnej úrovni, efektívne sa stalo rozdeliť ich vývoj a výrobu do množstva krajín. Sily konkurencie medzi krajinami sú vytláčané silami globálnej deľby práce a spolupráce. Celý dnešný chaos vyplýva z prechodu od civilizácie národných štátov ku globálnej civilizácii.
Áno, viem, niektorí si zamieňajú globalizáciu s imperializmom. Najmä tí, ktorí nerozumejú ekonomickým procesom. Veľmi radi píšu o konci globalizácie, deglobalizácii. Ale zároveň nič nehovoria o návrate technológií pred dobu globálnu. Ak návrat tu, musí byť aj technologický do rokov 80-tych.
Ľudia ale chcú nové nábytky, nové počítače, smartfóny, autá, nové televízory. Ale zároveň chcú zakonzervovať spoločenský vývoj. Neuvedomujú si, že ekonomický a technologický rast, materiálny obsah civilizácie si vyžaduje aj novú spoločenskú formu, inak narastá obrovský nesúlad medzi obsahom a formou. Nemožno rozvíjať jednu stránku, druhú vracať dozadu. Rozpor medzi obsahom a formou spoľahlivo zničí túto civilizáciu do 20 – 30 rokov.
My potrebujeme ísť ku globálnej deľbe práce, spolupráci a večnému mieru. Inak táto civilizácia zanikne. Deľba práce si pritom vyžaduje rozmanitosť národných kultúr a individualít, nie ich nivelizáciou a zničenie. Tak ako nezanikli rody (rodiny), mestá spájaním do väčších celkov, nezaniknú ani národné štáty.
K družstvám som sa nevyjadril, aby to nevyznelo, že podceňujem družstvá. Ja na rozdiel od mnohých Európanov, ktorí len rečnia a rečnia a málo konajú, som členom družstva, bytového družstva. A mám družstevný byt.
Družstvá sú dôležitou kolektívnou formou hospodárenia. Ale zároveň nemožno preceňovať ich význam v globálnej ekonomike. Aspoň nie tých zdeformovaných kapitalizmom.