Podujatia k Jankovi Kráľovi sa zúčastnili intelektuálne a umelecké elity. Slovenský literárny ústav MS pripravil podujatie k 150-ročnici úmrtia Janka Kráľa, pripomenuli si ho aj matičiari v Košiciach a Zlatých Moravciach
23. mája 2026 to bolo 150 rokov od úmrtia slovenského národného buditeľa, romantického štúrovského básnika, organizátora príbeľskej protifeudálnej vzbury, zvaného tiež „syn sveta“ či „básnik búrlivák“ Janka Kráľa.
27. máj 2025, Dom Matice slovenskej, Bratislava – Po odhalení pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi a štúrovcom v kontexte ich prírodných vychádzok v okolí Bratislavy pri ZŠ Mudroňová (iniciované riaditeľom Slovenského historického ústavu MS Dr. Michalom Badom) v prítomnosti podpredsedu MS Petra Schvantnera, srbského veľvyslanca J. E. A. Nakića a tajomníka Nenada Adzemovića, riaditeľa ZŠ Mudroňová Richarda Savčinského a poslanca NRSR Mariána Kéryho sa uskutočnilo vo večerných hodinách multižánrové podujatie na počesť básnika búrliváka, „syna sveta“, rebela JANKA KRÁĽA k 150-ročnici jeho úmrtia. Janka Kráľa si pripomenuli tiež o deň skôr v Zlatých Moravciach a v ten istý deň Košiciach, o čom informuje status Matice slovenskej.
Do vŕškov nad mestom podnikal Ľudovít Štúr v 30. a 40. rokoch 19. storočia pravidelné výlety a vychádzky s členmi študentského spolku na bratislavskom evanjelickom lýceu. Tamojšie okolie malo charakter kultúrnej vinohradníckej krajiny, doplnenej o sady, lúky a pasienky. Malebnosť výhľadov za priaznivých podmienok umocňovala aj viditeľnosť nitrianskeho Zobora, ktorý romantických pozorovateľov oduševňoval svojím historickým významom.
Tieto výlety neboli iba fyzickou aktivitou. Stávali sa priestorom intenzívnych diskusií, umeleckých analýz, interpretačných cvičení a formovania slovenského politického, umeleckého i filozofického programu. Na tieto miesta štúrovci programovo privádzali aj významných vzdelancov zo slovanského sveta.
Na slávnostnom odhalení, ktoré viedol riaditeľ Slovenského historického ústavu MS Michal Bada, sa zúčastnili veľvyslanec Srbskej republiky Aleksandar Nakić, podpredseda Matice slovenskej Peter Schvantner, riaditeľ ZŠ Mudroňova Richard Savčinský, predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Lukáš Perný a ďalší hostia.
VEČERNÉ PODUJATIE
Aj napriek až tropickým podmienkam sa ho zúčastnili viaceré významné osobnosti.
Malé, ale za to osobnosťami a inštitúciami zastrešené podujatia sa nieslo v umeleckom a odbornom duchu. Svoju recitátorskú premiéru mal Michal Osúch, ktorý si zahral Janka Kráľa (a s hudobným doprovodom The Doors evokujúc slovenského Jima Morrisona a s internacionálnym posolstvom bratstva národov), avšak na podujatie prišla aj významná slovenská herečka a recitátorka Eva Mária Chalupová, ktorá taktiež spontánne zarecitovala jeho verše. Malé ukážky sú zaznamenané vo videách:
Podujatia sa zúčastnili poprední literárni vedci ako prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc., Dr. Alexander Halvoník, prekladateľka, vysokoškolská pedagogička a členka Výboru MS Stanislava Moyšová, za MK SR Magdaléna Zimová (príhovor za MK SR), za Slovenskú asociáciu žien Monika Ďurechová, sociológ Jozef Schwarz (prednáška o kontexte spojitostí Janka Kráľa s Viliamom Pauliny-Tóthom), bývalý podpredseda vlády SR, spisovateľ a matematik doc. Jozef Mikloško, riaditeľ Slovenského historického ústavu MS Dr. Michal Bada (záverečná prednáška ku kontextu odhalenia pamätnej tabule), predseda Výtvarného odboru MS Dr. Ladislav Skrak (prednáška o výtvarných realizáciách Janka Kráľa), riaditeľka Krajanského múzea MS Milina Sklabinská, riaditeľka Vydavateľstva MS Ingrid Majeriková, výtvarníčka Mária Strompach a mnohí ďalší. Predsedu Matice slovenskej zastúpil historik a politológ, súčasne podpredseda Dr. Peter Schvantner. Realizovaný bol aj živý vstup z podujatia.
Podujatie realizoval Slovenský historický ústav Matice slovenskej a Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v spolupráci s MK SR, Slovenským literárnym centrom (prezentované boli aj knihy o Jankovi Kráľovi od Johna Minahane), SZPB, Spoločnosťou Ladislava Novomeského (prezentovaná bola aj báseň Romboid, ktorú Novomeský napísal na počesť Janka Kráľa), Slovenskou asociáciou žien a ďalších organizácii.
„Základnou víziou podujatia je ukázať Janka Kráľa ako postavu, ktorá nie je iba meno v učebniciach literatúry, ale zanecháva posolstvo. Chceme ho prezentovať ako živého, súčasného rebela, búrliváka, ktorý – ako ho poeticky vystihol Ján Poničan – „vstal, mraky tiahli ako dravci, pokrývať truhly zahmlené, kráčal si – ako videnie… a zmizol, aby v kmite bleskov znova sa z hrobu vyšvihol a kráčal, kráčal strmou cestou víchricou bičovaných hôľ“. V tomto kontexte je dôležité poznamenať, že Janko Kráľ ovplyvnil nielen Poničana, ale aj ďalších moderných básnikov ako napr. Laco Novomeský, ktorý mu venoval zbierku Romboida odhalil mu tiež bustu v Liptovskom Mikuláši. Osudy Janka Kráľ s Rotaridesom sfilmoval Eduard Grečner vo filme Príbeľská vzbura Janka Kráľa, kde si ho zahral Juraj Kukura. Inšpiruje aj v súčasnosti. Matica slovenská mu venovala veľké podujatie pri príležitosti jeho dvestoročnice v roku 2022, jeho diela zhudobnil napr. Peter Gustáv Hrbatý, tematizuje ho aj spisovateľ Peter Vrlík a Divadelný odbor MS, do angličtiny ho preložil John Minahane (kniha I was not Born for Quiet), venuje sa mu napr. aj filozof Rudolf Dupkala, takže Janko Kráľ žije aj v súčasnej kultúre…,“ povedal pre TASR organizátor L. Perný.
Dr. Skrak a Dr. Perný pripravili aj unikátnu jednorázovú výstavku kníh a výtvarných diel s témou Janka Kráľa a štúrovcov, ktorá bola spojená s digitálnou prezentáciou artefaktov venovaných Jankovi Kráľovi.
Podujatie si všimla aj TASR a niektoré médiá.
MS si pripomenie 150. výročie úmrtia J. Kráľa a odhalí pamätnú tabuľu
Matica slovenská si v Bratislave pripomenie výročie úmrtia Janka Kráľa
Matica slovenská si v Bratislave pripomenie výročie úmrtia Janka Kráľa, Bleskovky.sk
Pripomíname si 150 rokov od úmrtia Janka Kráľa, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Do STVR bol v piatok 29. 5. 2026 o 15:30 v súvislosti s podujatím pozvaný riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Dr. Michal Bada (Aktuálne :24 – Televízny archív – pôvodná tvorba, spravodajstvo i športové prenosy online – STVR, STVR tiež pripravila zahraničné vysielanie k tejto téme (Janko Kráľ: rebeldeentrepoetas, poeta entrerevolucionarios, Rádio RSI Español, STVR).
DAV DVA je mediálny partner podujatia.
Štefan Haviar v NÁRODNOM KALENDÁRI 2022:
Janko Kráľ, spisovateľ, národný buditeľ, sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. Patrí k básnikom štúrovského romantizmu, zároveň bol buričom a revolucionárom. Pre jeho nekonformné postoje a správanie, ktoré sa nedalo predvídať, dostal prezývku „divný Janko“. Po štúdiách na levočskom lýceu pokračoval od roku 1842 na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde sa od začiatku zapojil do literárnych a zberateľských aktivít mladých študentov zoskupených okolo Ľudovíta Štúra (istý čas aj u neho býval). Patril medzi tých trinástich z nich, ktorí sa vybrali do Levoče na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie. Do Levoče nedošiel, zostal v Liptovskom Mikuláši, kde sa podieľal na prípravách vzniku Tatrína. V rokoch 1845 –1847 veľa cestoval po Slovensku, ale
aj Dolnej zemi. Krátko pred revolučným rokom 1848 sa ocitol v Pešti, avšak okamžite sa vrátil na Slovensko, kde spoločne s priateľom Jánom Rotaridesom burcovali pospolitý ľud do povstania (Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce). Po potlačení povstania bol desať mesiacov väznený najskôr v Šahách, potom v Budapešti (prepustený začiatkom januára 1849). Od roku 1849 pôsobil na mnohých miestach Uhorska, krátko pred memorandovým zhromaždením 1861 v Martine, na ktorom sa aktívne zúčastnil, pôsobil ako okresný súdny adjunkt v neďalekom Kláštore pod Znievom. Naposledy pôsobil v Zlatých Moravciach, kde aj zomrel, keď podľahol brušnému týfusu (presnú polohu jeho hrobu sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať). S manželkou Máriou, rod. Modrányovou, mali štyri deti. Jeho poetická tvorba je presýtená revolučným posolstvom. Ľudovít Štúr o nej povedal, že je „básnikom, ktorý obraz slovenského života do najvybitejšej formy vylial“. Bol prvým básnikom, ktorý použil Štúrovu spisovnú slovenčinu (Duma bratislavská). Písal epické básne s historickými námetmi, ale najmä balady a piesne a cyklické skladby, ktoré priebežne publikoval v almanachu Nitra (Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Moja pieseň a i.), v Orlovi tatranskom (Orol, Piesne, Potecha, Kríž a čiapka). Množstvo jeho starších básní sa nezachovalo, pretože ich spálil, resp. stratil, viaceré súbory ich odpisov boli publikované v rozličných periodikách (Moravské národné noviny, Sokol, Slovenský pozorník a pod.).
Janko Kráľ, jeho nazval Novomeský prvým slovenským komunistom
K Jankovi Kráľovi sa hlásili aj nadrealisti, ktorí inak uznávali najmä samých seba :D