Predbežný termín k výročiu básnika búrliváka či synovi sveta JANKOVI KRÁĽOVI sa uskutoční 27. mája 2026 o 18:00 v Matici slovenskej.
23. mája 2026 to bude 150 rokov od úmrtia slovenského národného buditeľa, romantického štúrovského básnika, organizátora príbeľskej protifeudálnej vzbury, zvaného tiež „syn sveta“ či „básnik búrlivák“ Janka Kráľa. Matica slovenská pri tejto príležitosti organizuje 27. mája multižánrové podujatia so štúrovskou tematikou.
Prvé bude pozostávať s odhalenia pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi a jeho druhom, medzi ktorých patril aj Janko Kráľ na múre areálu ZŠ Mudroňova. Práve v jej okolí štúrovci podnikali svoje slávne vychádzky a výlety. Osadenie spomenutej tabule inicioval riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Michal Bada. Odhalenie pamätnej tabule sa uskutočni o 14:00 pri areály ZŠ Mudroňova v prítomnosti protokolárnych hostí.
O 18:00 sa uskutoční multižánrové podujatie iniciované Kulturologicko-filozofickým odborom Matice slovenskej a Slovenským literárnym ústavom Matice slovenskej k 150. výročiu úmrtia Janka Kráľa pozostávajúce z umeleckého prednesu Michala Osúcha, premietnutia filmu z matičnej produkcie, prednášok a príhovorov kulturológov a literárnych vedcov Júliusa Lomenčíka, Dalimíra Hajka a ďalších, výstavky koncipovanej Ladislavom Skrakom a prednáškou o pôsobení štúrovcov v Bratislave a jej okolí od Michala Badu.
Podujatie organizuje a bude moderovať predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Lukáš Perný, pričom spoluorganizátormi podujatia budú aj Slovenské literárne centrum (v zastúpení Jozefa Ťažkého), Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (v zastúpení Magdalény Zimovej z odboru štátneho jazyka), Spoločnosť Ladislava Novomeského, SZPB, Slovenská asociácia žien, pričom pozvané boli aj ďalšie kultúrne a literárne spolky a organizácie. Úlohou multižánrového podujatia je atraktívne prepojenie odbornej, vedeckej, umeleckej a osvetovej činnosti v kontexte odkazu štúrovcov a ich pôsobenia v Bratislave a jej okolí, súčasne je 190. výročie ich výstupu na hrad Devín.
„Základnou víziou podujatia je ukázať Janka Kráľa ako postavu, ktorá nie je iba meno v učebniciach literatúry, ale zanecháva posolstvo. Chceme ho prezentovať ako živého, súčasného rebela, búrliváka, ktorý – ako ho poeticky vystihol Ján Poničan – „vstal, mraky tiahli ako dravci, pokrývať truhly zahmlené, kráčal si – ako videnie… a zmizol, aby v kmite bleskov znova sa z hrobu vyšvihol a kráčal, kráčal strmou cestou víchricou bičovaných hôľ“. V tomto kontexte je dôležité poznamenať, že Janko Kráľ ovplyvnil nielen Poničana, ale aj ďalších moderných básnikov ako napr. Laco Novomeský, ktorý mu venoval zbierku Romboid a odhalil mu tiež bustu v Liptovskom Mikuláši. Osudy Janka Kráľ s Rotaridesom sfilmoval Eduard Grečner vo filme Príbeľská vzbura Janka Kráľa, kde si ho zahral Juraj Kukura. Inšpiruje aj v súčasnosti. Matica slovenská mu venovala veľké podujatie pri príležitosti jeho dvestoročnice v roku 2022, jeho diela zhudobnil napr. Peter Gustáv Hrbatý, tematizuje ho aj spisovateľ Peter Vrlík a Divadelný odbor MS, do angličtiny ho preložil John Minahane (kniha I was not Born for Quiet), venuje sa mu napr. aj filozof Rudolf Dupkala, takže Janko Kráľ žije aj v súčasnej kultúre…,“ hovorí organizátor L. Perný.
Štefan Haviar v NÁRODNOM KALENDÁRI 2022:
Janko Kráľ, spisovateľ, národný buditeľ, sa narodil 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach. Patrí k básnikom štúrovského romantizmu, zároveň bol buričom a revolucionárom. Pre jeho nekonformné postoje a správanie, ktoré sa nedalo predvídať, dostal prezývku „divný Janko“. Po štúdiách na levočskom lýceu pokračoval od roku 1842 na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde sa od začiatku zapojil do literárnych a zberateľských aktivít mladých študentov zoskupených okolo Ľudovíta Štúra (istý čas aj u neho býval). Patril medzi tých trinástich z nich, ktorí sa vybrali do Levoče na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie. Do Levoče nedošiel, zostal v Liptovskom Mikuláši, kde sa podieľal na prípravách vzniku Tatrína. V rokoch 1845 –1847 veľa cestoval po Slovensku, ale
aj Dolnej zemi. Krátko pred revolučným rokom 1848 sa ocitol v Pešti, avšak okamžite sa vrátil na Slovensko, kde spoločne s priateľom Jánom Rotaridesom burcovali pospolitý ľud do povstania (Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce). Po potlačení povstania bol desať mesiacov väznený najskôr v Šahách, potom v Budapešti (prepustený začiatkom januára 1849). Od roku 1849 pôsobil na mnohých miestach Uhorska, krátko pred memorandovým zhromaždením 1861 v Martine, na ktorom sa aktívne zúčastnil, pôsobil ako okresný súdny adjunkt v neďalekom Kláštore pod Znievom. Naposledy pôsobil v Zlatých Moravciach, kde aj zomrel,
keď podľahol brušnému týfusu (presnú polohu jeho hrobu sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať). S manželkou Máriou, rod. Modrányovou, mali štyri deti. Jeho poetická tvorba je presýtená revolučným posolstvom. Ľudovít Štúr o nej povedal, že je „básnikom, ktorý obraz slovenského života do najvybitejšej formy
vylial“. Bol prvým básnikom, ktorý použil Štúrovu spisovnú slovenčinu (Duma bratislavská). Písal epické básne s historickými námetmi, ale najmä balady a piesne a cyklické skladby, ktoré priebežne publikoval v almanachu Nitra (Zverbovaný, Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Moja pieseň a i.), v Orlovi tatranskom (Orol, Piesne, Potecha, Kríž a čiapka). Množstvo jeho starších básní sa nezachovalo, pretože ich spálil, resp. stratil, viaceré súbory ich odpisov boli publikované v rozličných periodikách (Moravské národné noviny, Sokol, Slovenský pozorník a pod.).
Janko Kráľ, jeho nazval Novomeský prvým slovenským komunistom