Boli davisti tiež titoisti? Čo je to titoizmus?

Všeobecne možno konštatovať, že idey, ktoré po vojne presadzovali bývalí členovia DAV, teda Novomeský, Clementis, Husák (podpora slovanstva, vlastenectva, vlastnej cesty k socializmu, zmierenie medzi kresťanstvom a socializmom, rešpektovanie historickej kontinuity v pokrokových tradíciách), prípadne Okáli, prípadne mladý Mináč či Matuška, boli veľmi blízko k národnému slovanskému komunizmu/socializmu, ergo blízko k titoizmu.

Čítať viac

Raritné videá ako Dr. Gustáv Husák rozvíjal medzinárodnú kultúrnu spoluprácu, stretnutia s Josipom Titom a Fidelom Castrom

Ukážkou toho ako v praxi realizoval prezident ČSSR Gustáv Husák idea kultúrnej spolupráce ukazujú raritné videá z jeho vzorovej diplomatickej návštevy Kuby a Juhoslávie. Raritné videá z Filmového zpravodaja sú k dispozícii na Youtube

Čítať viac

Prezident Kazachstanu o multivektorovej diplomacii a globálnej zodpovednosti

V období hlbokých geopolitických transformácií, keď medzinárodný systém prechádza etapou štrukturálnej prestavby, sa Kazašská republika dôsledne profiluje ako zodpovedný štát orientovaný na dialóg, pragmatizmus a rovnováhu záujmov. Tieto princípy sa obsahovo odrazili v exkluzívnom rozhovore prezidenta Kazašskej republiky Kasym-Žomarta… Čítať viac

Čítať viac

Výstava Stanislava Harangozóa FAREBNÉ DOTYKY putuje z Bratislavy cez Liptovský Mikuláš a Žilinu do Galanty

Slovenský výtvarník, vysokoškolský pedagóg, monumentalista, maliar, krajinár, kresliar a grafik Stanislav Harangozó, ktorý minulý rok získal Mimoriadnou cenou Matice slovenskej za prínos pre slovenskú výtvarnú kultúru, posunul svoju výstavu FAREBNÉ DOTYKY z Galérie Matice slovenskej v Bratislave (kde ju otváral… Čítať viac

Čítať viac

Egon Bondy – Filozof? Prognostik? Provokatér? Rozhovor Juraja Janošovského z Egonom Bondym pre Slovo (1999)

Egon Bondy, občianskym menom PhDr. Zbyněk Fišer, CSc. sa narodil 20. 1. 1930 v Prahe žije od roku 1993 v Bratislave. Jeho literárne dielo je bohaté vo všetkých oblastiach v ktorých tvorí. A všade s medzinárodným ohlasom. Filozofická štúdia „Útecha z ontológie“ (1967) sa všeobecne považuje za najvýznamnejšie dielo českej filozofie 20. storočia. Ontológia je jeho doménou a publikoval celý rad štúdií: „Otázky bytia a existencie“ (1967), Júliine otázky I. – IV. (1990-1994). Kým Filozofický ústav ČSAV nebol roky schopný napriek bohatému zabezpečeniu spracovať dejiny filozofie, E. B. žijúci na pokraji ilegality spracoval sedem zväzkov, ktoré tvoria unikátnu učebnicu filozofie a dva zväzky – čínska a indická filozofia sú navyše jedinými a priekopníckymi štúdiami otvárajúcimi nám svet orientálnych filozofií. Unikátny životopis Budha (1968), preklad Tao tôtingu (1994 – spolu s Dr. M. Čarnogurskou) sprístupňujú základné pramene pre štúdium týchto filozófií.

Čítať viac

Lucia Hubinská: Fico a Ukrajina, EU ako konflikt, asymetria mocenských hier a dvojitých metrov

Dovolím si pripomenúť moralizátorom o ultimáte Roberta Fica, že imperiálny kapitalizmus sa vždy opieral o silu, ktorú uplatňoval a uplatňuje po celom svete (Kuba, Irán, Venezuela, Gaza, a iné). Niekedy je táto sila surová a otvorená, ale často systémová.… Čítať viac

Čítať viac

Juraj Janošovský: Digitálna kontrarevolúcia

Súc milovník historických analógii, uvažujem o porovnaní významu iniciatívy francúzskych encyklopedistov a marxizmu. Zásadnú zmenu civilizácie síce priniesla technologická revolúcia (namiesto sily svalov, para!). No dvere revolúcií otvorila intelektuálna revolúcia, ktorá prelomila cirkevný, náboženský dogmatizmus – upaľovania za kacírstvo… Čítať viac

Čítať viac

Richard Cviklovič: 21. februára 1848 vyšiel najznámejší manifest v dejinách ľudstva

Komunistická liga, ktorá bola medzinárodným spolkom komunistov, usporiadala druhý kongres v Londýne od 29. novembra do 8. decembra 1847. Druhý kongres bol veľkým víťazstvom proletárskeho frontu, ktorý požiadal Karla Marxa a Friedricha Engelsa, aby spísali teoretický a praktický program… Čítať viac

Čítať viac

105. výročie KROMPAŠSKEJ VZBURY (pozvánka + text a galéria Ladislava Skraka)

Krompašská vzbura je udalosť z 21. februára 1921 so šiestimi obeťami, ktorá sa odohrala v železiarňach a valcovniach akciovej spoločnosti Pohornádskej (RIMA-MURÁNSKEJ) spoločnosti. Po napätých rokovaniach o potravinových dávkach žandári strieľali do zhromaždeného davu a vzápätí dav robotníkov zaútočil… Čítať viac

Čítať viac

POĎME POSILŇOVAŤ SLOVENSKOSŤ A SLOVANSKOSŤ PO VZORE JÁNA KOLLÁRA (profilový rozhovor s MILINOU SKLABINSKOU, novou riaditeľkou Krajanského múzea Matice)

Celé desaťročie venovala zahraničným Slovákom v odbore strategicko-politickom na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým v rokoch 2008 až 2015 bola prvou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, to je Mgr. art. MILINA SKLABINSKÁ, PhD., zanietená propagátorka a podporovateľka zahraničných Slovákov, rodáčka zo srbsko-slovenského prostredia vojvodinského Bačskej Palanky/Silbaša.

Čítať viac