Komunistická liga, ktorá bola medzinárodným spolkom komunistov, usporiadala druhý kongres v Londýne od 29. novembra do 8. decembra 1847. Druhý kongres bol veľkým víťazstvom proletárskeho frontu, ktorý požiadal Karla Marxa a Friedricha Engelsa, aby spísali teoretický a praktický program strany určený pre verejnosť. Uplynulo už 178 rokov od chvíle, keď prišiel na svet manifest, ktorý bol 21. 2. 1848 prvýkrát publikovaný v nemčine v Nemecku, Anglicku a Amerike. Vo francúzskom jazyku bol vydaný v rovnakom roku a v angličtine bol publikovaný až v roku 1850 v Red Republican. Neskôr bol vydaný aj v ruštine v Ženeve. (1)
Marx a Engels sformulovali cieľ emancipácie robotníckej triedy a odstránenie spoločenských tried, ich dejín a triedneho boja. Manifest jasne vyzýva proletariát, aby sa pretavil do politického frontu schopného získať politickú moc, aby sa konštituoval ako národ a oslobodil sa od buržoáznej vlády. (2)
Vladimír Iľjič Lenin, ktorý sa okrem iného zaslúžil o preklad Komunistického manifestu do ruštiny, rozšíril marxizmus o teóriu imperializmu ako najvyššieho štádia kapitalizmu, čo pripisoval odkazu z Manifestu, kde sa opisovalo globálne kapitalistické vykorisťovanie. (3) V súčasnosti môžeme tieto prvky vývoja kapitalizmu vidieť v reálnom svete. Nadnárodné korporácie a ich vlastníci bohatnú na úkor proletariátu. Vykorisťovanie ľudí prebieha v rôznych formách a militarizmus ešte viac ohrozuje mierovú existenciu spoločnosti.
V Manifeste sa píše o „násilnom zvrhnutí všetkých doterajších spoločenských pomerov“. Historické udalosti aj súčasnosť potvrdzujú, že kapitalistická spoločnosť sa skutočne nedá odstrániť „nežnou“ formou revolúcie, pretože predstavitelia diktatúry kapitálu to kategoricky odmietajú a vždy a všade, kde je to možné, potláčajú akúkoľvek možnosť zmeniť spoločnosť na socialistickú.
Nenásilným spôsobom zmeny diktatúry kapitálu na diktatúru proletariátu by bolo znárodnenie zdravotníctva, školstva, dopravy, energetiky, priemyslu a vytvorenie ideálnych podmienok pre také poľnohospodárstvo, ktoré by dokázalo zabezpečiť čo najväčšiu nezávislosť od zahraničného dovozu potravín. Samozrejme, v súčasnom ponímaní sveta by spoločnosť aj naďalej podporovala malé a stredné podnikanie v určitých sférach obchodu, poľnohospodárstva a priemyslu.
Karl Marx a Friedrich Engels boli vizionári. Videli ďaleko do budúcnosti a spolu s V. I. Leninom dokázali predpovedať vývoj svetového spoločenstva na základe historických skúseností a vedomostí, ale podali aj návod na zmenu, ktorú môže vykonať iba proletariát.
Kapitalizmus, imperializmus a militarizmus môžu v konečnom dôsledku priviesť svet iba k vlastnému sebazničeniu. Deštruktívne javy, ktoré toto zriadenie so sebou prináša, nijako neprispievajú k zlepšovaniu životnej úrovne spoločnosti, ani nechránia životné prostredie a nevytvárajú hodnoty pre budúce generácie. Namiesto toho drancujú prírodné zdroje planéty na úkor zisku a moci určitých skupín, vykorisťujú pracujúcich, vedú nezmyselné vojenské konflikty (v súčasnosti je ich na svete asi 60), kolonizujú celé krajiny a ešte oveľa viac.
Ukončím príspevok vetou, ktorá je napísaná na záver Manifestu a ktorá vyzýva robotnícku triedu k medzinárodnej solidarite:
„Proletári všetkých krajín, spojte sa!“
Richard Cviklovič
- https://eknizky.sk/wp-content/uploads/2020/05/Komunisticky-manifest-1590758795.pdf
- https://cpcml.ca/anniversary-of-the-communist-manifesto/
- https://www.britannica.com/topic/Leninism
Marxova analýza kapitalizmu a vykorisťovania je možno správna, ale riešenie ktoré ponúkal – znárodnenie výrobných prostriedkov – nie. Riešením sú družstvá a zamestnanecká participácia. Socializmus založený na znárodňovaní už raz vyskúšaný bol a nevyšiel, načo opakovať staré chyby?