ČAKANIE Pavel Bunčák Budha akoby stíchla hudbanarástol poschodiami v školuna kresle sedí v oblokuv očiach má dlane a prosí o almužnuNa skamenených viečkachktoré sa chvíľami menia na rímsybozkávajú sa páriky holubov To naše hniezdiskoje rozbesnené psiskoproti nemu vzbúriť by… Čítať viac
Čítať viac
HRDÁ SAMOTA Pavel Bunčák Rúti sa riava z papierových hôr,výska si žalmy v tanečnom rytme,na nebi blúdi tisíc lačných včiel,napája žihadlami fantáziu pri tme. Kľud chcem! Len rýmy hymny velehôrnech sýtia večne hladný zrak,chcem koriť sa len majestátnym tónom,čo… Čítať viac
Čítať viac
DUŠIČKY PADLÝCH VOJAKOV Pavel Bunčák Keď polnoc z výšavy sklonila si hlavunad opustené cintoríny padlých vojakov,nad rakvou práchnivou chlípajú slzy bolehlavua močia pod seba žíznivý túžbou storakou. Hrajú sa v karty, čo prišli bohuchválaz ďalekých domovov s adresou k… Čítať viac
Čítať viac
POVSTALCI Z PERSPEKTÍVY Štefánia Pártošová A nech nás zabudnete po mene,zlatý lesk písmen nech nám zotrú pľušte,nech na stáročné buky zmocnie húštienad hrdzou prilbíc v horskom teréne, my, jadro do vás pevne vrastenéklokočom toľkej krvi vo výpuste,pôjdeme ďalej ako… Čítať viac
Čítať viac
SKLADANIE DÚHY Štefánia Pártošová Koľko je svetov v nás a koľké cesty,čo ľudí žijeme, o čo viac nimi sme,čo bytostí sa do duše nám vmestí,ako ich môžeš všetky objať do básne? Zavše sám seba znepriehľadníš v trieštia nevieš, čo… Čítať viac
Čítať viac
VÝRAZNÁ ĽUDSKÁ STOPA Štefánia Pártošová Nikto tu večne nebude,čas šafári v nás ako hrdza v šabli,nevymoceš sa z ostrozubých hrablí.Tak je to v našom osude,pred smrťou nikto neujde. Tuhne v nás ako vápno v kvapli,jej prsty v kolíske nás… Čítať viac
Čítať viac
NA ROZLÚČKU Vladimír Reisel Ach, ako je nám strašne zima,že odišiel a rukou nezakýval námv čase, keď vietor lístie stínaa blýska prvá perleť vína.Odišiel tam, čo ľúbil: k hlbinám. Belasé oči, láskavosťou prísne,sa zatvorili ako okná predmestí.Ako ty z… Čítať viac
Čítať viac
MOJE HUSLE Vladimír Roy Len zriedka siaham v struny vaše ladné,len zriedka vylúdim z nich tiahly tón,chtiac pohnúť k plaču štyri steny chladné,bo samote hrám rád, keď stíchol v šere zvon. A v týchto chvíľach celým mojím bytímsa strácam… Čítať viac
Čítať viac
JAK KEBYCH DVOJE DUŠÍ MAL Vladimír Roy Jak kebych dvoje duší mal…Z nich jedna tichá, pokorná, mäkká je,jak vosku kúsok v slnci rozohriaty,citlivá ako tenký stĺpec rtuti,odpúšťajúca, dobrá, ako Don Quijote. A druhá ako čierna, horúca krv,– milenka hriechu… Čítať viac
Čítať viac
TULÁCKA KRV Anton Prídavok Len blúdim svetom po pochabom chodníkubo od dávna v mne tulácka krv klokotá.Keď časom zhorím v dobrodružnom ohníku,nič neostane po mne v sýpkach života. Hľa: srdce ešte nikomu som nezabil,len vzletom svojim strojím tisíc pohrebov… Čítať viac
Čítať viac
HRAVÉ DIEŤA Anton Prídavok Nedorastiem nikdy pre svet skutočností,v mojej ríši sú len sny a hračky. V hviezdnej ríši jednostaj si staviam mostyod májových púčkov po deň oberačky. Maľovaný koník cvála so mnou žitím,letím, letím do šíreho sveta. Raz… Čítať viac
Čítať viac
POSLANIE POTULNÉHO PEVCA Viliam Turčány Prichádza pevec potulnýpozdraviť rodné kraje.Kiež by mu domov útulnýdal to, čo on im praje! Pokoj a med, spev nad úľmi,čo sa až do sŕdc vsaje,veď pustý kraj, kraj pochmúrnysa inak neodkľaje. Vietor, čo z… Čítať viac
Čítať viac
Pravda a miera všetkých vecí stojí na ostrí britvy Ivan Antonovič Jefremov (1907 – 1972), ako znie autorovo celé meno, je dobre známy aj československému čitateľovi, najmä jeho posledné dielo historický román Aténčanka Thais, ktorý sa nedávno dočkal nového… Čítať viac
Čítať viac
MUŽ Viliam Turčány Že nie si krásny a že lepšie je,keď tuná z teba nezostanú stopy?Možno sa slnce krajšie zaskvejea sladší dážď už tvoju sejbu skropí.A ktohovie, či ľudstvo, sluch i zraksa nemenia, by inde zreli krásu,a zrkadlo –… Čítať viac
Čítať viac
ZÁVET Ján Poničan Zem, ako ťa len rád!Uprostred jara, leta, zimy…A lúky, vrchy, polia…Vrchy nad roviny.Ako rád lesy-hory. A predsa,najradšej mám všetko,čo svieti, horí.Aj kvety, vtáky,prírody všetky javy, tvory… A predsa,najradšej mám všetko,čo svieti, horí. A preto:až raz mi… Čítať viac
Čítať viac
DOBRODRUŽSTVO Ján Poničan Pustím si loďku dolu vodou,nechám si vlasy vetrom ovievať:veselý pirát… budem lúpiť…A čas a priestor predovšetkým! – A len ta ďalej, len sa hnať!Štipnem si z modrej oblohykúsok oblaku, kúštik slnca,ak sa mi zachce – naďabí… Čítať viac
Čítať viac
TULÁCKA Jozef Tomášik-Dumín Na cestu života len kus oblohy modrejschoval som si do očí;na plecia položil som prázdnu torbua vložil do nej krásne slováa pol života svojho, ktorému som riekol:Život môj, polovica srdca môjho,nevzbúr sa proti mne,nevzbúr sa proti… Čítať viac
Čítať viac