Dušan Chmelko

Nepotrebná Aliancia Totálnych Oblúd

Fľaška moci je dopitá, orchester rozchádza sa, dirigent absťák dostáva, taktovku v zákulisí stratil, ťažko to priznáva. O jeden pohár ešte prosí, do nástrojov kope, nadáva, zo sály vlastní vyvedú ho, taktovkou tympanista zamáva.

Je po…

Prológ: Ľudský život je možné prežiť a dožiť v šťastí, zdraví, v slobode a blahobyte, v spoločenstve svojich najdrahších, v horšom prípade v chudobe, chorobe, osamote a v neslobode. No asi to najhoršie, čo môže človeka na jeho ceste životom postretnúť, je nedovoliť mu život dožiť. Zastaviť  tlkot… Čítať viac

V aute cestou kľukatou, strašne som sa preľakol. Srdce búši, chytám blok, na telo mi zaútočil virtuálny smog. Album tvárí, hesiel, pred očami sa mi prestrel. V tom grafickom chaose, brnkajú mi po nose, pomáhať mi budú činmi, kandidáti… Čítať viac

Zem kráľovien krásy, otca vlasti, Barrios aj čierneho zlata, režisérom sveta hlási, neopustí svoje práva, nepodrazí Bolívara, odvážnemu ľudu sláva. Dušan Chmelko

Štúdiovým luxom osvietené tváre, v diskusii vlastných vášní o dobrých dňoch pre teba, v rozpažených gestách ľavú od pravej oddeľujú, v sklenených politických kreslách. Zavrieš uši , očami počúvaš, prichytených na hruškách viac do záhrady nepustíš. Dušan Chmelko

Po šikmej ploche des rád chodil, istený pazúrmi vlastných presvedčení. 27 krát sa neudržal, pred tváre v talároch spadol v tom zákernom ťažení.  Dlho vlk nepobudol v klietke spravodlivosti, v alsaskom meste, na ľavom brehu Rýna, s nozdrami v stopách od krvi presviedčal Boha o veľkosti,… Čítať viac

Naspäť do slobody.    Došli sme na rázcestie,  odkiaľ sa vždy vrátiť dá.  Dedo čo by povedal,  vidiac ťa hádzať odvahu do buriny,  lebo flínt už niet  a žito udupala chamtivosť.  Možno by starú knižku otvoril,  ukázal v nej stromy… Čítať viac