Báseň: Prezidentský smog
V aute cestou kľukatou,
strašne som sa preľakol.
Srdce búši, chytám blok,
na telo mi zaútočil
virtuálny smog.
Album tvárí, hesiel,
pred očami sa mi prestrel.
V tom grafickom chaose,
brnkajú mi po nose,
pomáhať mi budú činmi,
kandidáti do paláca.
Pre budúcnosť, pre ľudí,
s rozumom a poctivo,
nebude čas na pivo.
Zbrane všetky zakážu,
nemocnice zariadia,
postavia sa zlu
a spolu to dokážu.
Za tradičný právny štát,
pre Slovensko vždy a všade,
ba aj pri mne budú stáť.
Rýchlo z toho smogu,
práca na mňa čaká,
nech je z čoho platiť,
víťazného kandidáta.
Dušan Chmelko
Zdieľaj tento článok:
Perfektné.!!! Toto básňou je povedané všetko. Nikto vám ľudia nedokáže dať to, čo vám ja, kandidát, viem sľúbiť. Ešte tak vedieť kto tie státisíce i milióny na reklamu hradí a prečo. To vám naši presstitúti určite nepovedia.
Poézii som nikdy nerozumel, ale táto báseň sa mi páči. Obzvlášť záver ma dostal. Naozaj výstižné.
Súdruh Čelko