Lukáš Perný

František Švantner, Nevesta hôľ, magický realizmus v národnom divadle. Uvádzam jednu zo svojich starších divadelných kritík, ktorú som napísal ešte v roku 2015 a bola by už nepoužiteľná, keby Slovenské národné divadlo nezačalo uvádzať v rámci projektu #SNDdoma #somdoma staršie, už derniérované divadelné inscenácie. A tak som sa vrátil v čase, aj ku svojmu staršiemu textu, ktorý som písal v časoch štúdia kulturológie a využívania kultúrnych poukazov. Článok si môžete prečítať na webe DAV DVA a divadlo pozrieť v pohodlí domácej korona-karantény 2020 dolu pod článkom.

„Byť užitočný? – zopakoval – Keby som bol aspoň vedel čím môžem byť užitočný, keby som aspoň veril vo svoje sily a vedel, kde nájsť úprimné naklonene srdcia…,“ pýta sa hlavná postava Rudin. Má vedomosti, ideály, rozhľadenosť, no aj… Čítať viac

Étienne Cabet (1788 – 1856) bol francúzsky právnik, poslanec, utopista, vizionár, zakladateľ kresťansko-komunistického Ikarského hnutia, ktoré iniciovalo vznik komunít v Illinois, Missouri, Iowe a Californii. Robert de Lamennais (1782 – 1854) známy tiež ako Frédéric de La Mennais bol predstaviteľom sociálneho katolicizmu.

Nachádzame sa v období po francúzskej revolúcii, napoleónskych vojnách, v čase rozkladu feudálnych režimov, priemyselnej revolúcie a jari národov. V tomto období tvoril osvietensko-racionalistický, česko-nemecko-taliansky filozof, matematik, estetik a kňaz, autor utopického diela O najlepšom štáte, Bernard Bolzano (1781 – 1848). Bolzano bol učiteľ svetoznámeho filozofa Edumnda Husserla a inšpiroval aj T. G. Masaryka. Napriek tomu jeho meno nájdete len v máloktorých učebniciach dejín filozofie.

Najvýznamnejším nemeckým revolučným utopistom bol kresťanský komunista, člen Ligy spravodlivých, krajčírsky tovariš, správca ikarskej komunity Communia – Wilhelm Weitling (1808, Magdeburg – 1871, New York). Okrem toho, že precízne naprojektoval vedecky riadenú beztriednu spoločnosť, bol snáď ako jediný zo sociálnych utopistov tým, kto do svojej utópie zahrnul aspekt individuálnej motivácie prostredníctvom tzv. komerčných hodín, za ktoré si v ideálnej spoločnosti môžu naplniť individuálne a špeciálne potreby.

V dobe globalizácie a popierania národných identít je užitočné vrátiť sa ku koreňom a vlastným tradíciám, v ktorý sa skrýva mnoho pokrokového a inšpiratívneho. Aké formy utopizmu sa vyskytujú v typicky slovanskom prostredí? Existuje slovanská utópia? Na slovanský utopizmus v národnom hnutí nadviazala idea zjednotených Slovanov v boji proti fašizmu (Vseslovjanskij komitet 1941) a slovenskí davisti (Clementis, Novomeský, Husák) pri koncipovaní kultúrnej politiky po roku 1945 (teda Košického vládneho programu, ktorý bol súčasťou kultúrnej politiky ČSR). Mesianizmus, staro-ruské občiny, veče, svojpomoc (spolky), slovanská mytológia a idea všeslovanskej vzájomnosti to všetko sú prejavy utopizmu a utopickej praxe v slovanskom prostredí.