Matičnú výstavu si pozerá svet. Výstavu ŠTÚR 210/170 navštívili predstavitelia Číny, Kuby, Srbska, Kazachstanu, ale aj zahraniční Slováci z Chorvátska, Srbska a Poľska.
Čítať viac
Kniha esteticky rehabilituje brutalistickú architektúru a teoreticky dokazuje jej hodnotu. Ukazuje, že je prítomná tak na západe, ako aj na východe. Článok ešte budeme aktualizovať o ďalšie súvislosti a obrazové materiály, téme sa na DAV DVA plánujeme podrobnejšie venovať.… Čítať viac
Čítať viac
Fredric Ruff Jameson (* 14. apríl 1934 – † 22. september 2024) bol americký literárny kritik, filozof a politický teoretik. Bol známy najmä svojou analýzou súčasných kultúrnych trendov, najmä analýzou postmoderny a kapitalizmu. Medzi Jamesonove najznámejšie knihy patrí Postmodernizmus alebo Kultúrna logika neskorého kapitalizmu (1991) a Politické nevedomie (1981).
Čítať viac
Recenzná štúdia vyšla v čase, keď mal DAV DVA pauzu (2023) vo vedeckom a indexovanom Filosofickom časopise, no v súčasnom extrémne rýchlo meniacom sa svete (koniec dominancie neoliberalizmu, vzostup umelej inteligencie, rozpad západnej dominancie, vzostup Číny, posilňovanie etatizmu, rozpad… Čítať viac
Čítať viac
Láska, vášeň, dezilúzia, hudobná sonáta, Laluhove erotické kresby, Gercenov príbeh v Mihálikovej básnickej skladbe Appasionata. Slovenský básnik, majster v ovládaní básnickej techniky, nasledovateľ hviezdoslavovského parnasizmu, kraskovského symbolizmu a medzivojnového neosymbolizmus, komunista a lyrik, ktoré básne sú plné obraznosti, filozofie, mystika a erotických motívov, to je Vojtech Mihálik.
Čítať viac
Goran Lenčo, knihovník Krajskej knižnice v Žiline a mladý slovenský spisovateľ. Už svojou prvotinou dokázal, že talent zdedil po svojom starom otcovi, Jánovi Lenčovi, autorovi historickej prózy. Je milovník a obdivovateľ krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje… Čítať viac
Čítať viac
DAV DVA otvára po úspešných seriáloch Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU, DRUŽSTEVNÍCTVO a VÝTVARNÍCI SNP nový, tentokrát internacionálny seriál kulturologických komparatívnych popularizačných proto-štúdií Lukáša Perného KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE. Po prvej časti venovanej Victorovi Vasarelym, sme sa presunuli do Srbska a Juhoslávie. V bývalej Juhoslávii ešte zostaneme, avšak… Čítať viac
Čítať viac
Text načrtáva základné kontúry srbsko-slovenských kultúrnych stykov od 19. storočia po súčasnosť v širšom kontexte slovanskej vzájomnosti, národných obrodení a neskorších česko-slovensko-juhoslovanských vzťahov. Východiskom je ideový rámec kultúrnej reciprocity reprezentovaný osobnosťami ako Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik či Svetozar Miletić, ako aj inštitucionálne prepojenia formované prostredníctvom MATÍC, literárnych kontaktov, vedeckej spolupráce a pôsobenia dolnozemských Slovákov v Srbsku.
Čítať viac
Na DAV DVA uverejňujeme štúdiu (pôvodný názov Victor Vasarely and Slovakia, biographical data and Slovak context of his work and his inspiration for Slovak artists (Medúz, Dubay) ) Dr. Ladislav Skraka, ktorá vznikla v spolupráci s Dr. Lukášom Perným. V rozšírenej verzii vyjde v maďarskej verzii v časopise Veritatis Imago a je výsledkom výstupu z III. konferencie Alajosa Bálinta, ktorú organizovalo Móra Ferencz Múzeum v Szegede na ktorej autori vystúpili, o čom informovala Kata Hari. Keďže je DAV DVA v oblasti kultúrnej politiky projekt internacionalistický, v duchu kultúrnej politiky štyroch svetových strán chceme aj touto štúdiou napomôcť šíreniu dobrých vzťahov medzi národmi, konkrétne medi Slovákmi a Maďarmi.
Čítať viac
Článok vznikol pri príležitosti 120 rokov od narodenia Jána Poničana, do 18. 4. 2026 si ho prečítalo 2700 čitateľov „Zvolil som slovo. Nechcem inej zbrane, hoc boli časy, že som chcel.Cieľ iných zbraní – zabíjanie. Ja prikladať chcem skorocel.Zvolil… Čítať viac
Čítať viac
O Danielovi Okálim sme zatiaľ veľa nepísali. Jeho slávu zatienili Novomeský, Husák, Clementis, Poničan, Jilemnický a ďalší známejší DAVisti. Avšak aj tento významný ľavicový literárny kritik si zaslúži úctu a pripomenutie jeho rozsiahleho diela, kde analyzoval nielen davistickú tvorbu, ale aj významným zahraničných spisovateľov od Tolstého cez Gorkého až po Remarqua. Začítajte sa do jeho literárnych kritík a presuňte sa časom do sveta literárnej moderny. Prinášame vám ukážky z Okáliho diela.
Čítať viac
Dejiny možno nachvíľu znásilniť. Treba iba pamätať, že sa za každé znásilnenie vypomstia…
Čítať viac
Projekt DAV DVA obohatila ďalšia výrazná osobnosť, a to slovenský filozof a historik, autor kníh a štúdií o sociálnej filozofii, etických problémoch a problematike vedeckého a technologického rozvoja a transhumanizmu. Prinášame Vám exkluzívny rozhovor.
Čítať viac
Rozhovor s riaditeľkou Vydavateľstva Matice slovenskej a konateľkou Vydavatel.sk Ingrid Majeriková prináša komplexný pohľad na modernizačné kroky, vydavateľské úspechy a vízie do budúcnosti oboch matičných podnikov pôsobiacich pod hlavičkou Matica slovenská. Mapuje dynamický rozvoj online predaja prostredníctvom e-shopu na stránke Slovenské národné noviny, nárast distribúcie, systematickú propagáciu na sociálnych sieťach i posilňovanie regionálnej a medzinárodnej spolupráce.
Čítať viac
Fraňo Kráľ sa narodil presne v ten istý deň, ako jeho davistický „kolega” Daniel Okáli, v roku 2023 mali obaja 120-ročnice, v roku 2025 to bolo 150 rokov od jeho úmrtia. Aj keď sa Fraňo Kráľ (9. marec 1903, Barton, Ohio – 3. január 1955, Bratislava) od davistov neskôr vzdialil, patrí jednoznačne ku kvalitným sociálno-kritickým spisovateľom 20. storočia.
Čítať viac
Celé desaťročie venovala zahraničným Slovákom v odbore strategicko-politickom na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým v rokoch 2008 až 2015 bola prvou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, to je Mgr. art. MILINA SKLABINSKÁ, PhD., zanietená propagátorka a podporovateľka zahraničných Slovákov, rodáčka zo srbsko-slovenského prostredia vojvodinského Bačskej Palanky/Silbaša.
Čítať viac
Ak predpokladáme premisu, že jadrová katastrofa je nezvrátiteľná, je krvavá obeta, a dokonca založená na lži, morálne ospravedlniteľná pre samotnú existenciu ľudstva alebo je to iba nevyhnutnosť ako odpoveď na otázku, že človek má autodeštrukciu v sebe zakorenenú od samotného počiatku ľudstva, avšak jadrové zbrane ju „iba“ umožňujú, čo robiť?
Čítať viac