Príroda stotožnená s archetypom slovanskej ženy, SND uviedlo online Švantnerovu Nevestu hôľ

František Švantner, Nevesta hôľ, magický realizmus v národnom divadle. Uvádzam jednu zo svojich starších divadelných kritík, ktorú som napísal ešte v roku 2015 a bola by už nepoužiteľná, keby Slovenské národné divadlo nezačalo uvádzať v rámci projektu #SNDdoma #somdoma staršie, už derniérované divadelné inscenácie. A tak som sa vrátil v čase, aj ku svojmu staršiemu textu, ktorý som písal v časoch štúdia kulturológie a využívania kultúrnych poukazov. Článok si môžete prečítať na webe DAV DVA a divadlo pozrieť v pohodlí domácej korona-karantény 2020 dolu pod článkom.

Čítať viac

Tri otázky, pre Ľuboša Blahu: Svet po koronavíruse už nebude taký istý, socializmus a deglobalizácia opäť v hre

Vraciame sa k filozoficko-politologickému seriálu Tri otázky pre Ľuboša Blahu, ktorý sme uvádzali minulý rok. Úlohou seriálu je predovšetkým priblížiť čitateľskej verejnosti odborné politologické, filozofické a geopolitické argumenty filozofa a politológa PhDr. Ľuboša Blahu, PhD. Tento formát opäť uvádzame a to mimoriadne v súvislosti s pandémiou koronavírusu a jej spoločenských následkov. Za DAV DVA sa pýtal filozof a kulturológ PhDr. Lukáš Perný. Článok je obohatený o odkazy na konkrétne odborné termíny.

Čítať viac

Komunitárny filozof Lukáš Perný v rozhovore s Michalom Albertom: TRHOVO PODMIENENÁ SPOLOČNOSŤ JE ABSURDNÁ

Hovorí, že žijeme v spoločnosti simulakier, teda vyprázdnených obrazov, ktoré už svoj pôvodný význam stratili. Dlhodobo kritizuje trhovo podmienenú spoločnosť. Považuje sa za komunitaristu. Napísal štyri knihy a vydal niekoľko hudobných albumov. Rozprávali sme sa s LUKÁŠOM PERNÝM – hudobníkom, spisovateľom, čerstvým doktorom filozofie, no predovšetkým bojovníkom za sociálne spravodlivú spoločnosť. Profesionálny žurnalista PhDr. Michal Albert, PhD. pripravil pre svoj projekt Kľúč od… rozhovor s PhDr. Lukášom Perným.

Čítať viac

Gustáv Husák o západnom vojnovom imperializme, budovaní mieru a sociálnej politiky v knihe Z prejavov a statí (1984 – 1987)

Vyberáme vám niekoľko citátov z ďalšej (pre svoj veľký rozsah) iba sčasti digitalizovanej knihy od Gustáva Husáka: Z prejavov a statí. Iste, veľká časť knihy tvorí balast o vítaní funkcionárov a oceňovaní činnosti organizácií, ale ak sa zameriate na časti venujúce sa sociálnej oblasti, ekonomike, geopolitike a hodnoteniu politického diskurzu, nájdete v tejto knihe mnohé prorocké posolstvá.

Čítať viac

Laco Novomeský, kompletné umelecké a publicistické dielo z edície Zlatý fond

Myslím, že by bol Novomeský rád, keby videl, že jeho dielo žije, a je čítané online, a to dokonca v priestore, ktorý nesie názov DAV DVA. Lebo ako povedal veľký básnik „smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života,“ a my na vás nezabúdame a vzdávame vám poctu za to všetko, čo ste pre slovenskú kultúru urobili. Novomeského odkaz je tak živý aj v roku 2020!

Čítať viac

Svojou tvorbou významne ovplyvnil slovenskú kultúru, 80 rokov života oslavuje Peter Jaroš

Osobne poznal Novomeského aj Okáliho, Rúfusa, Žáryho, Válka a celý rád ďalších významných osobností slovenskej kultúry. Písal prózu, poéziu aj filmové scenáre. Na pozadí historických udalostí rozoberá medziľudské vzťahy a emócie, mieša sentimentalizmus, komediálne prvky, ale aj vysoko filozofické témy o živote a smrti. Jaroša ovplyvnila medzivojnová poézia, existencializmus, antiromán, ale aj magický realizmus. Pred osemdesiatimi rokmi sa v malej severskej dedinke Hybe narodil významný slovenský spisovateľ, prozaik, dramatik, filmový a televízny scenárista – Peter Jaroš.

Čítať viac

Štúrovci a davisti

Davisti a štúrovci mali mnoho spoločného. Aj keď medzi nimi bolo celé storočie, obe skupiny sa významným spôsobom podieľali na národnostnom, i sociálnom oslobodení národa. Štúr jasne kritizoval šľachtu, zdaňovanie chudoby či lichvárstvo. Husák, Novomeský a Clementis si vážili štúrovskú tradíciu, a aj keď v začiatočnej fáze budovania DAVu vyznávali absolútny rozkol z tradíciou, názorový vývoj ich zaviedol k hľadaniu kontinuity pokrokových prvkov práve v tradícii, ktorú spočiatku odmietali. Vzťah davistov a štúrovcov dokumentuje kniha Štúrov program na našich zástavách od Štefana Druga.

Čítať viac

Utópia ako filozofický argument v meniacom sa svete. Rozhovor s českým filozofom Michaelom Hauserom o projekciách ideálnych spoločností

Je možné dosiahnuť alebo sa aspoň priblížiť k ideálnemu stavu spoločnosti? Otázka, ktorú si ľudia kladú od nepamäti. Hľadanie lepšieho sveta je prirodzená tendencia človeka. Túto otázku si ľudia kladú čoraz častejšie, ak sa spoločnosť od tohto ideálu objektívne vzďaľuje a dostáva sa do krízy. Je projekcia spravodlivej spoločnosti realizovateľná globálne (celosvetovo nastolený sociálne spravodlivý model) alebo iba lokálne (kresťanské komunity, národné utópie, družstvá, eko-komunity)? Žijeme vo svete dystópie, „liberálnej utópie“ alebo negatívnej utópie? To všetko budú témy už v poradí druhého rozhovoru (pozri aj prvý rozhovor Michaela Hausera) sociálnych filozofov Lukáša Perného s Michaela Hausera.

Čítať viac

Robert Owen o kapitalizme, trhu, filantropii, úžere a nerovnosti

V dejinách sociálnych teórií, filozofie (sociálnej či politickej), ekonómie a súčasne aj pedagogiky je len málo osobností, ktoré by sa vyrovnali veľkosti anglického vizionára Roberta Owena ( 1771 – 1858). Owen vytvoril v 19. storočí zrejme prvú socialistickú fabriku v dejinách ľudstva (New Lanark) a pokúsil sa o založenie samosprávnej komunistickej osady (New Harmony). V New Lanark robotníkom zabezpečil jedlo, bývanie, vzdelanie, obmedzil pracovnú dobu a zlepšil pracovné podmienky.

Čítať viac

Étienne Cabet a Robert de Lamennais, utopickí socialisti 19. storočia

Étienne Cabet (1788 – 1856) bol francúzsky právnik, poslanec, utopista, vizionár, zakladateľ kresťansko-komunistického Ikarského hnutia, ktoré iniciovalo vznik komunít v Illinois, Missouri, Iowe a Californii. Robert de Lamennais (1782 – 1854) známy tiež ako Frédéric de La Mennais bol predstaviteľom sociálneho katolicizmu.

Čítať viac

Vizionár sociálneho štátu, humanista Bernard Bolzano

Nachádzame sa v období po francúzskej revolúcii, napoleónskych vojnách, v čase rozkladu feudálnych režimov, priemyselnej revolúcie a jari národov. V tomto období tvoril osvietensko-racionalistický, česko-nemecko-taliansky filozof, matematik, estetik a kňaz, autor utopického diela O najlepšom štáte, Bernard Bolzano (1781 – 1848). Bolzano bol učiteľ svetoznámeho filozofa Edumnda Husserla a inšpiroval aj T. G. Masaryka. Napriek tomu jeho meno nájdete len v máloktorých učebniciach dejín filozofie.

Čítať viac

Evanjelium podľa Wilhelma Weitlinga, buriča, proroka a vizionára vedecky riadenej spoločnosti

Najvýznamnejším nemeckým revolučným utopistom bol kresťanský komunista, člen Ligy spravodlivých, krajčírsky tovariš, správca ikarskej komunity Communia – Wilhelm Weitling (1808, Magdeburg – 1871, New York). Okrem toho, že precízne naprojektoval vedecky riadenú beztriednu spoločnosť, bol snáď ako jediný zo sociálnych utopistov tým, kto do svojej utópie zahrnul aspekt individuálnej motivácie prostredníctvom tzv. komerčných hodín, za ktoré si v ideálnej spoločnosti môžu naplniť individuálne a špeciálne potreby.

Čítať viac

Slovanstvo a svet utopizmu. Ukážky z pripravovanej knihy

V dobe globalizácie a popierania národných identít je užitočné vrátiť sa ku koreňom a vlastným tradíciám, v ktorý sa skrýva mnoho pokrokového a inšpiratívneho. Aké formy utopizmu sa vyskytujú v typicky slovanskom prostredí? Existuje slovanská utópia? Na slovanský utopizmus v národnom hnutí nadviazala idea zjednotených Slovanov v boji proti fašizmu (Vseslovjanskij komitet 1941) a slovenskí davisti (Clementis, Novomeský, Husák) pri koncipovaní kultúrnej politiky po roku 1945 (teda Košického vládneho programu, ktorý bol súčasťou kultúrnej politiky ČSR). Mesianizmus, staro-ruské občiny, veče, svojpomoc (spolky), slovanská mytológia a idea všeslovanskej vzájomnosti to všetko sú prejavy utopizmu a utopickej praxe v slovanskom prostredí.

Čítať viac

Lukáš Perný: Iba tí, ktorí sa nechajú manipulovať sa rozhodujú na základe predvolebných prieskumov

Opýtam sa jasne: Ak raz niekto má filozofické hodnotové presvedčenie, prečo by sa mal riadiť nejakým predvolebným prieskumom? Prečo by mal byť slobodný občan denno-denne otravovaný propagandou a politickým marketingom, ak už má vlastný názor, ktorý si vytvoril na základe vlastného presvedčenia a vedomostí?

Čítať viac

Princípy radikálnej demokracie podľa Harringtonovej Republiky Oceány

Oceána (1656) od politického teoretika Jamesa Harringtona (1611 – 1677) je dielo písané špeciálne pre revolučné Anglicko ako vízia spravodlivej, pravej, večnej a dokonalej republiky bez vnútorných nepokojov, s dobrými zákonmi, tvorenými a prijatými múdrymi zákonodarcami. Harrintonovo dielo má, pod vplyvom Machiavelliho, viac realistický, než utopický ráz, čo sa ukazuje v jeho pohľade na človeka, štát, i celý svet. Ústrednou postavou príbehu je osvietený panovník Olphaus Megaletor alias Lord Archon , ktorý je parafrázou na Olivera Cromwella. Dejiny Oceány sú zase parafrázou na dejiny Anglickej revolúcie a susedné ostrovy Marpesia a Panopea odkazujú na Írsko a Škótsko. Na historickom pozadí fiktívnych dejín využíva Harrington príležitosť k sociálnej kritike predovšetkým monarchie (monarchia je nezlúčiteľná s vládou ľudu) a oligarchie.

Čítať viac