Lukáš Perný

Étienne Cabet (1788 – 1856) bol francúzsky právnik, poslanec, utopista, vizionár, zakladateľ kresťansko-komunistického Ikarského hnutia, ktoré iniciovalo vznik komunít v Illinois, Missouri, Iowe a Californii. Robert de Lamennais (1782 – 1854) známy tiež ako Frédéric de La Mennais bol predstaviteľom sociálneho katolicizmu.

Nachádzame sa v období po francúzskej revolúcii, napoleónskych vojnách, v čase rozkladu feudálnych režimov, priemyselnej revolúcie a jari národov. V tomto období tvoril osvietensko-racionalistický, česko-nemecko-taliansky filozof, matematik, estetik a kňaz, autor utopického diela O najlepšom štáte, Bernard Bolzano (1781 – 1848). Bolzano bol učiteľ svetoznámeho filozofa Edumnda Husserla a inšpiroval aj T. G. Masaryka. Napriek tomu jeho meno nájdete len v máloktorých učebniciach dejín filozofie.

Najvýznamnejším nemeckým revolučným utopistom bol kresťanský komunista, člen Ligy spravodlivých, krajčírsky tovariš, správca ikarskej komunity Communia – Wilhelm Weitling (1808, Magdeburg – 1871, New York). Okrem toho, že precízne naprojektoval vedecky riadenú beztriednu spoločnosť, bol snáď ako jediný zo sociálnych utopistov tým, kto do svojej utópie zahrnul aspekt individuálnej motivácie prostredníctvom tzv. komerčných hodín, za ktoré si v ideálnej spoločnosti môžu naplniť individuálne a špeciálne potreby.

V dobe globalizácie a popierania národných identít je užitočné vrátiť sa ku koreňom a vlastným tradíciám, v ktorý sa skrýva mnoho pokrokového a inšpiratívneho. Aké formy utopizmu sa vyskytujú v typicky slovanskom prostredí? Existuje slovanská utópia? Na slovanský utopizmus v národnom hnutí nadviazala idea zjednotených Slovanov v boji proti fašizmu (Vseslovjanskij komitet 1941) a slovenskí davisti (Clementis, Novomeský, Husák) pri koncipovaní kultúrnej politiky po roku 1945 (teda Košického vládneho programu, ktorý bol súčasťou kultúrnej politiky ČSR). Mesianizmus, staro-ruské občiny, veče, svojpomoc (spolky), slovanská mytológia a idea všeslovanskej vzájomnosti to všetko sú prejavy utopizmu a utopickej praxe v slovanskom prostredí.

Dnes to bude záhadný autor, nemecký teológ, mystik, básnik, filozof, ktorý mal priamy vplyv na Ján Amosa Komenského a sám bol inšpirovaný Tommasom Campanellom, Samuelom Hartlibom či Jánom Kalvínom, Johann Valentin Andreæ (* 17. august 1586, Herrenberg – † 27. jún 1654, Stuttgart), autor asketickej a rovnostárskej utópie Christianopolis.

Článok je súčasťou projektu pripravovanej knihy Dejiny utópií a seriálu Z knižnice utopického socializmu na webe DAV DVA. Cesta dejinami utopizmu sa dostáva do svojho finále, k trom najvýznamnejším pred-marxistickým mysliteľom tzv. utopického socializmu prelomu 18. a 19. storočia. Text bude zameraný na:… Čítať viac