RECENZIE A KOMENTÁRE K FILMU ŠTÚR

Eduard Chmelár na svojich sociálnych sieťach film zmietol pod čiernu zem, Stanislava Moyšová s jej svojou nadsázkou film aj pochválila, aj skritizovala pre Marker.sk a napokon sa pridal podpredseda Matice slovenskej Peter Schvantner, ktorý našiel akúsi tretiu cestu. Po zhliadnutí filmu sa pridal aj kulturológ Lukáš Perný, ktorý taktiež vníma film s určitým nadhľadom pozitívne, avšak pripája k tomu širší kulturologický a politologický kontext. Texty nájdete nižšie na DAV DVA.

Čítať viac

Štúr, štúrovci, davisti a 21. storočie (k 170. výročiu odchodu Štúra)

V roku 2025 sme si pripomenuli 210. výročie narodenia a v roku 2026 si pripomíname 170. výročie úmrtia jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa dejín, politika, publicistu, redaktora, pedagóga, zakladateľa Slovenských národných novín, účastníka revolučných udalostí v roku 1848 a 1849, hlavné predstaviteľa tretej, evanjelickej vlny národného obrodenia, všestranného vizionára slovenskej štátnosti ĽUDOVÍTA ŠTÚRA (* 28. október 1815, Uhrovec – † 12. január 1856, Modra).

Čítať viac

DAVISTI POSTAVILI NA PRINCÍPE MODERNÉHO UMENIA ŠTRUKTÚRU KULTÚRNEJ POLITIKY ZALOŽENEJ NA PRINCÍPE POLEMIKY (profilový rozhovor s producentkou a herečkou DEANOU JAKUBISKOVOU)

V rozhovore sa dozviete zaujímavé informácie o tom, ako sú prepojené rodiny Jurkovičovcov, Hurbanovcov, Royovcov a Horváthovcov, koľko filmových projektov bolo scenzurovaných a nezrealizovaných, ako Juraj Jakubisko tvoril, ktoré filmové úlohy má Deana najradšej či prečo je dôležitá kontinuita v národnej kultúre.

Čítať viac

VYZVONILI SME SI TOTÁLNY KAPITALIZMUS, SIAHA SA UŽ AJ NA SLOBODU SLOVA (rozhovor s aktérom rokov 1968 a 1989, spisovateľom JAROSLAVOM REZNÍKOM st.)

Jaroslav Rezník st. (* 6. apríl 1942, Lisková) je slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel odísť zo zamestnania z Matice slovenskej a 4 roky bol nezamestnaný. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od apríla 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika a od mája 2000 redaktorom dvojtýždenníka Tele plus.

Čítať viac

ZOBRAZENIE HODNÔT JE V SÚLADE S MOJIM VÝTVARNÝM NÁZOROM (rozhovor s akad. mal. doc. STANISLAVOM HARANGOZÓOM)

ROZHOVOR S VÝZNAMNÝM SLOVENSKÝM VÝTVARNÍKOM STANISLAVOM HARANGOZÓM: RODENÝ KOMJATIČAN OSOBNOSŤOU BRATISLAVY S akademickým maliarom, členom Umeleckej besedy Slovensky, Klubu výtvarných umelcov a teoretikov (KVUT) a Výtvarného odboru Matice slovenskej (VO MS) docentom Stanislavom Harangozóm (* 19. novembra 1946) spolu-rodákom z… Čítať viac

Čítať viac

Slovenská národná rada, Tatrín, Matica, literatúra, teológia, politika, divadlo, filozofia, spolky, to všetko stíhal pokrokový Jozef Miloslav Hurban

Pri príležitosti odhalenia pamätníka J. M. Hurbanovi redakcia DAV DVA zverejňuje informatívny článok o tejto osobnosti. Článok vyšiel pôvodne na Matica.sk „Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď… Čítať viac

Čítať viac

MARIÁN KÉRY EXKLUZÍVNE PRE DAV DVA: Ročenka je príspevkom do intelektuálnej a politickej diskusie

Mgr. MARIÁN KÉRY (6. 2. 1978) je slovenský ľavicový poslanec, člen strany SMER-SSD, predseda zahraničného výboru NRSR, člen Výboru NR SR pre európske záležitosti, náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE a vedúci stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.

Čítať viac

„Slovenský Fitzgerald“ Ivan Horváth bol prvý Slovák, ktorý literárne opísal Paríž (+ krátky filmový dokument)

Významný slovenský spisovateľ, politik, diplomat, publicista a prozaik, esejista JUDr. Ivan Horváth (* 26. júl 1904, Senica – † 5. september 1960, Bratislava)patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej moderny. Matica slovenská si ho v roku 2024 pripomenula odhalením pamätnej tabule a konferenciou 26. 10. 2024, v septembri je to 65 rokov od jeho odchodu.

Čítať viac

Ladislav Novomeský o SNP: Povstanie žije a trvá (+ štúdia Novomeský v protifašistickom odboji a SNP)

Prečo nepovedať: v rozpakoch i v úzkosti pristupujeme k spomienkam na naše povstanie, ktoré pred troma rokmi začalo. Odo dňa úspešného zavŕšenia hemžia sa u nás úsilia, ktoré by mu chceli dať iný zmysel, než malo, alebo aj priamo revidovať a zavrhnúť niektoré jeho zásady. A mnohí ľudia, ktorí tvorili toto veľkolepé dielo a jediné možné východisko nášho národného bytia, sú rozpačití, otrávení, mnohí sa cítia zradení, búria sa a lebo rezignovane si hovoria: nikdy viac.

Čítať viac

ANKETA S VÝZNAMNÝMI SRBSKÝMI OSOBNOSŤAMI SRBSKEJ KULTÚRY pre knihu, ukážka exkluzívne pre DAV DAV: Slováci a Srbi majú excelentné kultúrne väzby (prvá časť)

Rozhovory s významnými predstaviteľmi srbského národa ako predseda Matice srbskej profesor DRAGAN STANIĆ (Драган Станић), tajomník Matice srbskej MILAN MICIĆ (Милан Мицић), literárny kritik NENAN ŠAPNOJA (Ненад Шапоња) či riaditeľ Archívu vojvodiny NEBOJŠA KUZMANOVIĆ (Небојша Кузмановић) a jeho kolegyne zverejňujeme v predstihu pre čitateľov DAV DVA. Preklad Dr. Branislav Kulík.

Čítať viac

Prečítajte si úspešný seriál Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU (články si doteraz dohromady prečítalo vyše 65 tisíc ľudí)

V rámci pripravovaného vydania knihy UTOPISTI vychádzali na stránkach DAV DVA štúdie a populárno-náučné články Dr. Lukáša Perného seriál článkov „Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU“. Svojho času získal, aj vzhľadom na odbornosť problematiky, pomerne vysoké čísla. Išlo o tisíce zhliadnutí. Seriál vznikol v rámci príprav knihy UTOPISTI a obsahuje značne rozšírené analýzy konkrétnych utopických projektov, ako aj životopisy jednotlivých utopistov. V súčasnosti prebiehajú práce na českom (a rozšírenom) vydaní knihy UTOPISTI v kooperácii s významným slovenským filozofom Františkom Škvrndom ml. pre českú Akadémiu vied. Celý seriál je stále k dispozícii na DAV DVA. Začítajme sa znova do dejín filozofovania o možných lepších (v prípade dystópií aj horších) svetoch, než je ten, v ktorom žijeme.

Čítať viac