DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA SA ZAČALA 1. 9. 1939 ÚTOKOM NEMECKA NA POĽSKO, zdôraznil poslanec NRSR a podpredseda SZPB Marián Kéry s cieľom poukázať ako začala vojna
BRATISLAVA, 8. a 9. máj 2026 – Na Slavíne sa uskutočnili pietne akty kladenia vencov pri príležitosti 81. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom. Počas prvého dňa sa účastníkom sa prihovorili podpredseda SZPB a poslanec NRSR Marián Kéry, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (výstup aj na stránke bratislavského kraja), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, báseň predniesla Ida Rapaičová. Vznikol aj medzinárodný ohlas vo videu APT.
Fotogalérie z prvého aj druhé dňa nájdetenižšie (doplnené o fotografie Ladislava Skraka a Mirova Koširera).
Počas druhého dňa sa prihovoril veľvyslanec Ruskej federácie Sergej Vadimovič Andrejev, predseda Slovenskej-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský ale aj predsedníčka Koordinačnej rady ruských krajanov Natália Balanová. Prítomní boli veľvyslanci Čínskej ľudovej republiky, Kazachstanu, Azerbajdžanu a Bieloruska, taktiež poslanec NRSR a podpredseda SZPB Marián Kéry a predstavitelia SZPB. Dva živé vstupy (1, 2) a dve reels videá (1, 2) realizovala TV DAV. Kompletný živý vstup na TV Raptor. Súčasťou druhého dňa bol aj NESMRTEĽNÝ PLUK (rus. Бессмертный полк, medzinárodné občianske hnutie a verejná spomienková akcia, počas ktorej ľudia nesú portréty svojich príbuzných, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne.
Podujatia sa počas prvého dňa zúčastnili aj ľudia okolo redakčného okruhu spolupracovníkov DAV DVA, Spoločnosti Ladislava Novomeského, Klubu Nového Slova, SZPB, Inštitútu ASA, Slovenskej asociácie žien a ďalších organizácií ako Ladislav Skrak, Martin Krno, Lukáš Perný, Gabriela Rothmayerová, Marián Kéry, Beata Novomeská, Jozef Ťažký, Katarína Ftáčniková Kocurová, Ján Rohár, Alexander Piekov, Katarína Malíková, Daniela Viková, Monika Ďurechová, Peter Kramár, Svetozár Krno, funkcionári a členovia Mladých sociálnych demokratov, ale aj naši internacionálni priatelia zo zahraničia, zástupca veľvyslankyne Kazachstanu Sultan Kamaldinov, veľvyslanec Kuby Rafael Paulina Pina Bécquer, zástupcovia veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky, veľvyslanec Slovinskej republiky (Stanislav Raščan) a veľvyslanec Azerbajdžanu (Vusal Abdullayev) a mnohí ďalší.
Deň víťazstva nad fašizmom je pamätný deň, ktorým si pripomíname koniec druhej svetovej vojny v Európe a porážku nacistického Nemecka a jeho spojencov. V niektorých krajinách, najmä v Rusku a post-sovietskych štátoch, sa Deň víťazstva oslavuje 9. mája, pretože podľa moskovského času už bol v čase nadobudnutia platnosti kapitulácie nasledujúci deň.
MEDIÁLNE OHLASY
Na pietnom akte sa zúčastnili aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš či poslankyňa Paula Puškárová. Celý živý vstup sprostredkovali Hospodárske noviny, tlačovú konferenciu po podujatí zrealizovala strana HLAS-SD.
O podujatí informovali:
- Pluska (Slovensko si pripomína koniec vojny: Silné odkazy o mieri),
- TV JOJ (Pietny akt na Slavíne pri príležitosti 81. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom),
- Denník N (Matúš Šutaj Eštok na Slavíne povedal, že vníma Ficovu cestu do Moskvy ako jeho legitímne rozhodnutie),
- Rapor TV (živý vstup),
- maďarský BUMM.sk (Eštok a Slavínról: Fico moszkvai útja az ő saját dolga…),
- SME (Prezident: Vážme si hrdinov a nedopusťme, aby sa hrôzy vojny stali opäť realitou – SME),
- HNONLINE (Kladenie vencov pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom),
- Netky.sk (Hlasu-SD na Slavíne: Deň víťazstva nad fašizmom je varovaním pred),
- Aktuality.sk (Slovensko si pripomína koniec 2. svetovej vojny: Politickí predstavitelia varujú pred stratou historickej pamäte a extrémizmom),
- Hlavný denník (Šutaj Eštok na Slavíne: Dejiny nesmieme prekrúcať, hrdinov oslobodenia nesmieme spochybňovať),
- TA3 (Slovensko si uctilo hrdinov. Peter Pellegrini varoval pred návratom vojnových hrôz do reality),
- Ranné správy,
- Bratislavský večerník (Bratislavský kraj si na Slavíne pripomenul koniec vojny v Európe. Sloboda a mier nie sú samozrejmosť )
- STVR (Deň víťazstva nad fašizmom a padlých vojakov si uctili aj na bratislavskom Slavíne. – Správy STVR)
Z PREJAVU MATÚŠA ŠUTAJA EŠTOKA (HLAS-SD): PROTI OBHAJOVANIU NACISTICKÉHO REŽIMU
Dnešný deň je pripomienkou miliónov zmarených ľudských životov v dôsledku politiky násilia, nenávisti, rasového prenasledovania a genocídy celých národov a skupín obyvateľstva. Je pripomienkou toho, kam až môže zájsť ľudská spoločnosť, ak sa nechá zmanipulovať pomýlenou ideológiou. Obzvlášť v tento deň musíme povedať jasné nie všetkým, ktorí sa ešte aj dnes snažia nacistický režim obhajovať alebo sa dokonca stotožňujú s jeho presvedčením. Rovnako však musíme povedať nie aj tým, ktorí sa v mene nového moderného politického smerovania snažia prekrúcať dejiny a zľahčovať obetu tých, ktorí bojovali za oslobodenie Slovenska. … Dnes, v Deň víťazstva nad fašizmom, sme si na Slavíne uctili pamiatku hrdinov, ktorí položili svoje životy za oslobodenie Slovenska. Vojaci Červenej armády, československého armádneho zboru, rumunskej armády, partizáni a mnohí ďalší bojovali a padli za to, aby sme dnes mohli žiť v slobode. Ich pamiatku nesmie nikto spochybňovať ani prekrúcať. Sloboda a mier nikdy neboli samozrejmosťou. Boli vybojované utrpením, odvahou a obeťou celých generácií. Strana HLAS stojí pevne na protifašistickom odkaze a bude vždy vzdávať úctu tým, ktorí sa postavili zlu, nenávisti a okupácii. Večná sláva hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu
PREJAV MARIÁNA KÉRYHO (SMERS-SSD): PROTI PREPISOVANIU HISTÓRIE
Podpredseda SZPB Marián Kéry a súčasne poslanec SMER-SSD vo svojom prejave zdôraznil historické súvislosti vzniku svetovej vojny, ale aj jej tragické dôsledky:
Druhá svetová vojna sa nezačala náhodou. Začala sa pre naivitu a ľahostajnosť. Svet sa v roku 1935 len nečinne prizeral, keď Taliansko napadlo Habeš (dnešná Etiópia). Vrcholom naivity bolo podpísanie Mníchovskej dohody 30. septembra 1938. Naši vtedajší spojenci, Eduard Daladier za Francúzsko a Arthur Neville Chamberlain za Veľkú Britániu, ktorí nám mali garantovať bezpečnosť, naivne súhlasili s Hitlerovým plánom, ktorý sa týkal odstúpenia veľkej časti územia vtedajšej ČSR Nemecku. Winston Churchill to vtedy okomentoval veľmi výstižne: „Francúzi a Briti dostali na výber medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu a budú mať vojnu.“ Churchillove slová sa potvrdili 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko, čím sa začala 2. svetová vojna. Musíme si priznať aj vlastné temné dejiny – vtedajší Slovenský štát stál na strane Hitlera a naši vojaci sa zúčastnili po boku Wehrmachtu na ťažení proti Poľsku. Ďalší zlom prišiel 22. júna 1941, keď Nemecko napadlo aj Sovietsky zväz. Američania vstúpili do vojny v decembri 1941, po tom, čo im Japonci zničili ich vojenskú flotilu kotviacu v Pearl Harbor. Takmer celý svet sa ocitol v plameňoch vojny. Nemci na začiatku veľmi rýchlo postupovali a dostali sa tesne pred Moskvu. Vtedy sa však situácia začala meniť v ich neprospech. Skutočný, definitívny obrat ale priniesla až hrdinská bitka o Stalingrad, ktorá sa vo februári 1943 skončila víťazstvom Červenej armády.
Nemôžem ani nechcem zabudnúť na tých, ktorí priniesli mier a oslobodili územie Slovenska. Boli to najmä vojaci Červenej armády, ktorých tu padlo viac ako 65-tisíc, (z tohto počtu je 6845 vojakov Červenej armády pochovaných na Slavíne) a vojaci Rumunskej kráľovskej armády. Viac ako 10 500 Rumunov prišlo o život pri oslobodzovaní slovenských miest a obcí. Bok po boku s nimi bojovali vojaci Československého armádneho zboru pod vedením Ludvíka Svobodu, partizáni a tiež vojaci, ktorí sa pridali k povstalcom. Každý Slovák by mal byť aj po viac ako ôsmich desaťročiach hrdý na naše Slovenské národné povstanie. Toto povstanie spojilo celý národ – katolíkov, evanjelikov, demokratov aj komunistov. Hrdinovia ako Golian, Viest či Žingor (ktorý bol po vojne následkom vykonštruovaného procesu odsúdený na trest smrti) nesmú byť nikdy zabudnutí. Rovnako nesmieme nikdy zabudnúť na tragédie spôsobené holokaustom. Slovenský štát prijal najtvrdší protižidovský zákon tzv. židovský kódex. Aj na základe jeho aplikácie sme našich židovských spoluobčanov nahnali do dobytčích vagónov a poslali sme ich na takmer istú smrť do koncentračných táborov. Našťastie sa našli aj viacerí statoční Slováci, ktorí sa nebáli riskovať životy svojich rodín a podali svojim židovským spoluobčanom pomocnú ruku a zachránili ich pred istou smrťou. Niektorí z nich dostali ocenenie ,,Spravodliví medzi národmi” a dnes majú svoje mená vytesané v Aleji spravodlivých v Múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme. Odmietam snahy prepisovať a kriviť historické fakty. Je nezmyslom tvrdiť, že jednu totalitu u nás v roku 1945 hneď nahradila druhá. Vojaci aj komisári Červenej armády opustili naše územie ešte počas roku 1945. V roku 1946 sa konali slobodné demokratické voľby, ktoré na Slovensku vyhrala Demokratická strana a v Čechách Komunistická strana. A to, čo prišlo po februári 1948, bolo aj zlyhaním vtedajších demokratických politikov, na čele s Janom Masarykom, ktorý odmietol odstúpiť z pozície ministra zahraničných vecí, a tiež vtedajšieho prezidenta Beneša. Dnes si pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom a nacizmom. Sovietsky zväz priniesol najväčšie obete – 27 miliónov mŕtvych vojakov a civilistov. Mier nie je darom z nebies, ale výsledkom našej pamäte a zodpovednosti. Poučme sa z histórie, kým nie je neskoro. Nedovoľme, aby naivita a ľahostajnosť opäť otvorili dvere vojnovému besneniu. Mier nie je všetkým, ale bez mieru je všetko ničím.
FOTOGALÉRIA Z DRUHÉHO DŇA OSLÁV
Fotografie zhotovil: Dr. Ladislav Skrak
FOTOGALÉRIA Z PRVÉHO DŇA OSLÁV
FACEBOOKOVÉ OHLASY A VÝSTUPY 81. VÝROČIA KONCA VOJNY
Dana Čahojová prišla podporiť podujatie
Video dala aj BRITSKÁ AMBASÁDA
POZVÁNKA NA ĎALŠIE PODUJATIE
Oblastný výbor SZPB Bratislava, Klub Nového slova, MO SMER-SSD Bratislava, Inštitút ASA (Analýzy, stratégie, alternatívy) a Socialisti.sk pozývajú na 34. ročník spomienkového podujatia na dvoch mladých červenoarmejcov padlých pri oslobodzovaní Bratislavy 4. apríla 1945, ktoré sa uskutoční v dvoch častiach. Prvá časť podujatia ZRAZ NA MALOM SLAVÍNE 13. mája 2026 (streda), uvádza NOVÉ SLOVO. Druhá časť podujatia POCHOD NA MALÝ SLAVÍN, 16. mája 2026 (sobota).
Bol som tam v utajení, parádna akcia