Čas, ktorý plynie,
odhalí všetko.
AISCHYLOS
Posledná bosorka, Zemianska česť, sfilmovaný Mináč či nedokončená Poéma o svedomí, režiséra Vladimíru Bahnu vysoko aj oceňoval Jozef Kroner
Práve sprostredkovanie a popularizovanie literárnej klasiky prostredníctvom filmových adaptácií patrí k výrazným zásluhám VLADIMÍRA BAHNU (* 25. júl 1914, Banská Štiavnica – † 19. október 1977, Bratislava.
„Po Vladovi Bahnovi zostala práca, v ktorej tvorcu možno pocítiť v každom metri filmu, v každom citlivom okamihu. Do pracovnej atmosféry prinášal vzácny pokoj, rozvahu, veľké chvíle zadumania v hľadaní.“
Jozef Kroner
Rodák z Banskej Štiavnice, filmový režisér, scenárista a dramaturg, ktorý zomrel v roku 1977 po sebe zanechal nedokončený film POÉMA O SVEDOMÍ, tematicky zameraný na udalosti Slovenského národného povstania, ktorý dokončil jeho kolega Zoro Záhon.
Hoc bol Bahna výrazne poznačený dobou a dominujúcou ideológiou, ale aj tradicionalistickým prístupom k filmu, na druhej strane sa zaslúžil o sfilmovanie slovenskej klasiky ako je Kalinčiakova Reštavrácia, sám vytvoril kultové filmy ako Posledná bosorka. Súčasne sfilmoval Jašíkove NÁMESTIE SV. ALŽBETY, SLNEČNÝ KÚPEĽpodľa Janka Jesenského, SKRYTÝ PRAMEŇ podľa Ľuda Zúbeka, no napokon je to filmové tematizovanie Slovenského národného povstania (STOPY NA SITNE, Mináčova GENERÁCIA). V časopise Film a doba v roku 1974 o ňom napísali: „Vedľa Paľa Bielika to bol predovšetkým Vlado Bahna, ktorý stál doslova pri zrode novej línie slovenskej kinematografie… Bez neho by Koliba nikdy nemohla byť v ofenzíve.“
Estetika filmu 60. rokov poznačila aj Bahnu, napr. v Námestí (t. č. je prístupný na Youtube a nazval by som ho filmový brat Obchodu na korze) o láske Igora k židovke Eve Weimannovej (E. Vášaryová dokonca povedala o tejto postave, že sa s ňou absolútne stotožnila) nachádzame vyslovene experimentálne motívy (napr. záber na ozubené koleso hodín od milostnej scény, keď odhodí hlavnej hrdinke židovskú hviezdu až po tragický koniec filmu spojený so symbolizujúcim odpočítavaním; záber na obkresľovanie siluety hlavnej postavy kriedou, experimentovanie so zvukom napr. zvuk bubna cez delay v dramatickej scéne atď.). Dusivú atmosféru filmu umocňuje fakt, že sa nakrúcalo na mieste, odkiaľ reálne transportovali Židov do koncentračných táborov, čo dokonca osobne týkalo herca M. Gregoru, ktorému odvliekli celú rodinu.
Recenzenti na ČSFD dielo hodnotia ako prvotriednu drámu poskladanú z malých obrázkov, spočiatku poeticky ladenú so stupňujúcim napätím až k drsnému záberu, iný komentujúci poznajú literárnu predlohu hodnotí záver filmu za uponáhľaný, ďalší oceňuje židovskú rolu Ctibora Filčík. Český komentátor vystihuje atmosféru filmu nasledovne: „…sílu filmu podporuje slušná režie, překrásná a skvělá Emília i silný, i když lehce ukvapený závěr. Proměna jednoho impotentního holiče v odporně sebevědomého gardistu a vraha, nebo láska, která i rasové zákony přenáší. To vše je provázeno komorní, ale do filmu krásně pasující hudbou, která skvěle dolaďuje tento pohled na jeden z miliónů lidských osudů, který přinesla nadcházející zlá léta.“ Film je každopádne svedectvom o temných časoch našich dejín, režisér experimentálnou metódou reflektuje temné stránky zapracovávania sa fašizmu do spoločnosti 40. rokov.
pripravil lp
Zaujímavé porovnanie s filmom Obchod na korze. Ten pozná každý, ale Námestie sv. Alžbety akoby zostalo v tieni – pritom tematicky sú si veľmi blízke. Prekvapilo ma, že oba filmy vznikli v tom istom roku a riešia antisemitizmus a vojnovú morálku z podobnej perspektívy. Myslím, že tento film je možno ešte sociálne komplexnejší – viac postáv, viac vrstiev, menej čiernobieleho videnia. Otázka: nie je práve to dôvod, prečo sa nedostal do širšieho povedomia ako jeho „slávnejší brat“? Takéto články pripomínajú, že slovenská kinematografia má oveľa širší záber, než sa bežne prezentuje.