Žijeme v dobe prechodu?

Recenzná štúdia vyšla v čase, keď mal DAV DVA pauzu (2023) vo vedeckom a indexovanom Filosofickom časopise, no v súčasnom extrémne rýchlo meniacom sa svete (koniec dominancie neoliberalizmu, vzostup umelej inteligencie, rozpad západnej dominancie, vzostup Číny, posilňovanie etatizmu, rozpad… Čítať viac

Čítať viac

Storočnica Vojtecha Mihálika

Láska, vášeň, dezilúzia, hudobná sonáta, Laluhove erotické kresby, Gercenov príbeh v Mihálikovej básnickej skladbe Appasionata. Slovenský básnik, majster v ovládaní básnickej techniky, nasledovateľ hviezdoslavovského parnasizmu, kraskovského symbolizmu a medzivojnového neosymbolizmus, komunista a lyrik, ktoré básne sú plné obraznosti, filozofie, mystika a erotických motívov, to je Vojtech Mihálik.

Čítať viac

VYZVONILI SME SI TOTÁLNY KAPITALIZMUS, SIAHA SA UŽ AJ NA SLOBODU SLOVA (rozhovor s aktérom rokov 1968 a 1989, spisovateľom JAROSLAVOM REZNÍKOM st.)

Jaroslav Rezník st. (* 6. apríl 1942, Lisková) je slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel odísť zo zamestnania z Matice slovenskej a 4 roky bol nezamestnaný. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od apríla 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika a od mája 2000 redaktorom dvojtýždenníka Tele plus.

Čítať viac

UMENIE JE DOBRODRUŽSTVO, DAV DVA je dôstojný pokračovateľ davistickej tradície (rozhovor so spisovateľom GORANOM LENČOM)

Goran Lenčo, knihovník Krajskej knižnice v Žiline a mladý slovenský spisovateľ. Už svojou prvotinou dokázal, že talent zdedil po svojom starom otcovi, Jánovi Lenčovi, autorovi historickej prózy. Je milovník a obdivovateľ krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje… Čítať viac

Čítať viac

Slovani pod Alpami, uvod v slovensko kulturno zgodovino in kontekst (KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE III.)

Slovania spod Álp, úvod k slovinským kultúrnym dejinám a kontextom DAV DVA otvára po úspešných seriáloch Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU, DRUŽSTEVNÍCTVO a VÝTVARNÍCI SNP nový, tentokrát internacionálny seriál kulturologických komparatívnych popularizačných proto-štúdií Lukáša Perného KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE. Po prvej časti venovanej Victorovi Vasarelym, sme sa presunuli… Čítať viac

Čítať viac

Срби и Словаци, Чехословачка и Југославија (KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE II.)

Text načrtáva základné kontúry srbsko-slovenských kultúrnych stykov od 19. storočia po súčasnosť v širšom kontexte slovanskej vzájomnosti, národných obrodení a neskorších česko-slovensko-juhoslovanských vzťahov. Východiskom je ideový rámec kultúrnej reciprocity reprezentovaný osobnosťami ako Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik či Svetozar Miletić, ako aj inštitucionálne prepojenia formované prostredníctvom MATÍC, literárnych kontaktov, vedeckej spolupráce a pôsobenia dolnozemských Slovákov v Srbsku.

Čítať viac

Vasarely, mint híd a művészeten keresztül Szlovákia, Magyarország, Franciaország és a világ kultúrái között (KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE I.)

Na DAV DVA uverejňujeme štúdiu (pôvodný názov ​Victor Vasarely and Slovakia, biographical data and Slovak context of his work and his inspiration for Slovak artists (Medúz, Dubay) ) Dr. Ladislav Skraka, ktorá vznikla v spolupráci s Dr. Lukášom Perným. V rozšírenej verzii vyjde v maďarskej verzii v časopise Veritatis Imago a je výsledkom výstupu z III. konferencie Alajosa Bálinta, ktorú organizovalo Móra Ferencz Múzeum v Szegede na ktorej autori vystúpili, o čom informovala Kata Hari. Keďže je DAV DVA v oblasti kultúrnej politiky projekt internacionalistický, v duchu kultúrnej politiky štyroch svetových strán chceme aj touto štúdiou napomôcť šíreniu dobrých vzťahov medzi národmi, konkrétne medi Slovákmi a Maďarmi.

Čítať viac

Ján Poničan, „básnik proletárov”, ktorý vniesol erotiku do slovenskej ľúbostnej poézie (SERIÁL DAVISTI, IX.)

Článok vznikol pri príležitosti 120 rokov od narodenia Jána Poničana, do 18. 4. 2026 si ho prečítalo 2700 čitateľov „Zvolil som slovo. Nechcem inej zbrane, hoc boli časy, že som chcel.Cieľ iných zbraní – zabíjanie. Ja prikladať chcem skorocel.Zvolil… Čítať viac

Čítať viac

Daniel Okáli, davistický literárny kritik a ukážky z jeho diela (SERIÁL DAVISTI, VIII.)

O Danielovi Okálim sme zatiaľ veľa nepísali. Jeho slávu zatienili Novomeský, Husák, Clementis, Poničan, Jilemnický a ďalší známejší DAVisti. Avšak aj tento významný ľavicový literárny kritik si zaslúži úctu a pripomenutie jeho rozsiahleho diela, kde analyzoval nielen davistickú tvorbu, ale aj významným zahraničných spisovateľov od Tolstého cez Gorkého až po Remarqua. Začítajte sa do jeho literárnych kritík a presuňte sa časom do sveta literárnej moderny. Prinášame vám ukážky z Okáliho diela.

Čítať viac

POSTMODERNÝ ROMANTIZMUS PREHRAL, ĽUDSTVO JE UŽ ZO SEBA UNAVENÉ (rozhovor so slovenským filozofom prof. EMILOM VIŠŇOVSKÝM)

Projekt DAV DVA obohatila ďalšia výrazná osobnosť, a to slovenský filozof a historik, autor kníh a štúdií o sociálnej filozofii, etických problémoch a problematike vedeckého a technologického rozvoja a transhumanizmu. Prinášame Vám exkluzívny rozhovor.

Čítať viac

S INGRID MAJERIKOVOU o aktivitách vydavateľstva Matice slovenskej

Rozhovor s riaditeľkou Vydavateľstva Matice slovenskej a konateľkou Vydavatel.sk Ingrid Majeriková prináša komplexný pohľad na modernizačné kroky, vydavateľské úspechy a vízie do budúcnosti oboch matičných podnikov pôsobiacich pod hlavičkou Matica slovenská. Mapuje dynamický rozvoj online predaja prostredníctvom e-shopu na stránke Slovenské národné noviny, nárast distribúcie, systematickú propagáciu na sociálnych sieťach i posilňovanie regionálnej a medzinárodnej spolupráce.

Čítať viac

Fraňo Kráľ, prozaik drsnej sociálnej skutočnosti medzivojnového obdobia (SERIÁL DAVISTI, VII.)

Fraňo Kráľ sa narodil presne v ten istý deň, ako jeho davistický „kolega” Daniel Okáli, v roku 2023 mali obaja 120-ročnice, v roku 2025 to bolo 150 rokov od jeho úmrtia. Aj keď sa Fraňo Kráľ (9. marec 1903, Barton, Ohio – 3. január 1955, Bratislava) od davistov neskôr vzdialil, patrí jednoznačne ku kvalitným sociálno-kritickým spisovateľom 20. storočia.

Čítať viac

POĎME POSILŇOVAŤ SLOVENSKOSŤ A SLOVANSKOSŤ PO VZORE JÁNA KOLLÁRA (profilový rozhovor s MILINOU SKLABINSKOU, novou riaditeľkou Krajanského múzea Matice)

Celé desaťročie venovala zahraničným Slovákom v odbore strategicko-politickom na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým v rokoch 2008 až 2015 bola prvou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, to je Mgr. art. MILINA SKLABINSKÁ, PhD., zanietená propagátorka a podporovateľka zahraničných Slovákov, rodáčka zo srbsko-slovenského prostredia vojvodinského Bačskej Palanky/Silbaša.

Čítať viac

MOJÍM PLÁNOM JE VYBUDOVAŤ SILNÉ TRADIČNÉ DRUŽSTVO, KTORÉ BUDE VŠETKÝM ČLENOM PRINÁŠAŤ VÝHODY (rozhovor s horlivou propagátorkou družstevníctva Ing. Zuzanou Lukáčovou)

Dnes Vám na DAV DVA predstavíme jednu z najväčších propagátoriek idey kooperativizmu alebo družstevníctva, podpredsedkyňu predstavenstva Tradičné družstvá, fungujúcu v družstevnom hotely Raj Ing. Zuzana Kováčovú.

Čítať viac

Štúr, štúrovci, davisti a 21. storočie (k 170. výročiu odchodu Štúra)

V roku 2025 sme si pripomenuli 210. výročie narodenia a v roku 2026 si pripomíname 170. výročie úmrtia jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa dejín, politika, publicistu, redaktora, pedagóga, zakladateľa Slovenských národných novín, účastníka revolučných udalostí v roku 1848 a 1849, hlavné predstaviteľa tretej, evanjelickej vlny národného obrodenia, všestranného vizionára slovenskej štátnosti ĽUDOVÍTA ŠTÚRA (* 28. október 1815, Uhrovec – † 12. január 1856, Modra).

Čítať viac

ZOBRAZENIE HODNÔT JE V SÚLADE S MOJIM VÝTVARNÝM NÁZOROM (rozhovor s akad. mal. doc. STANISLAVOM HARANGOZÓOM)

ROZHOVOR S VÝZNAMNÝM SLOVENSKÝM VÝTVARNÍKOM STANISLAVOM HARANGOZÓM: RODENÝ KOMJATIČAN OSOBNOSŤOU BRATISLAVY S akademickým maliarom, členom Umeleckej besedy Slovensky, Klubu výtvarných umelcov a teoretikov (KVUT) a Výtvarného odboru Matice slovenskej (VO MS) docentom Stanislavom Harangozóm (* 19. novembra 1946) spolu-rodákom z… Čítať viac

Čítať viac