Cez osudy rozvetvenej rodiny murárskeho majstra Martina Pichandu podľa knihy Petra Jaroša režisér Juraj Jakubisko zobrazil život liptovských murárov v Hornom Uhorsku od konca 19. po začiatok 20. storočia. Stanete sa svedkami ich putovania za prácou, radostných i tragických udalostí v rodinách, ale aj následkov vojny, či iných politických premien. Fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša je divácky najúspešnejšou v histórii domácej tvorby…
Kulturológ Lukáš Perný pripomína: Aby sme pochopili miesto Petra Jaroša v slovenskej modernej kultúre, treba povedať, že diela prepájajú niekoľko tém a osobností spätých so slovenskými dejinami, ako aj samotnou symbolikou Matice slovenskej – prvá z matíc, Matica srbská, prišla s názvom pomenovať tieto slovanské inštitúcie práve podľa symboliky včelieho úľa (symbolizuje nielen organizáciu, ale aj kontinuitu generácií, pracovitosť a vytrvalosť), a ona filozofia slovenských dejín spojená s prácou je zase súčasťou esejistiky predsedu Matice slovenskej Vladimíra Mináča, ktorý Jaroša nielen ovplyvnil, ale aj oceňoval (táto fotografia je priamo z Archívu Matice slovenskej). V rozhovore pre Slovenské pohľady povedal:
„…tá Mináčova téza (plebejského charakteru národa pozn. aut.) ma ovplyvnila. Boli sme dosť blízki priatelia a podstatne vplýval na našu generáciu. Aj na môjho kamaráta Laca Balleka, ktorý už nie je medzi nami, a na ďalších literátov. Obyčajne sme sa stretávali v klube spisovateľov… A Mináč, keď si troška vypil, rozprával svoje náhľady na slovenské dejiny. A my sme sedeli okolo neho a počúvali jeho filozofické postoje nielen k slovenským dejinám, ale aj k politike a spoločenskej situácii. Bol to veľmi múdry človek. Ale bola s ním aj zábava, rád si uťahoval z mocných. Ľudsky bol veľmi srdečný a príjemný. Rád rozprával a počúvali sme ho ako kŕdeľ detí učiteľa. Tá jeho téza plebejského národa na nás zapôsobila… Tisícročná včela je metafora. Slováci boli aj sú národom, ktorý – ako včeličky – tisíc rokov pracoval a chodil po svete… Prijal to aj Jakubisko, lebo Jakubisko bol gréckokatolík, východniar z Kojšova, takže ako chlapec z dediny súznel s tou tézou.“
Peter Jaroš tak, kulturologicky povedané, priam dokonale zapadá do mozaiky osobností v slovenskej kultúre od 19. storočia po súčasnosť, no a treba oceniť aj český vklad v podobe hudby Petra Hapku so spevom Mariky Gombitovej.Súčasne nachádzame rôzne kontextuálne prieniky medzi velikánmi Juraj Jakubisko (réžia a výtvarné videnie sveta), Štefan Kvietik, Jozef Kroner (ikonickí herci) ako aj Albín Brunovský (ilustrátor knihy), a cez rodné Hybe spisovatelia Dobroslav Chrobák (magický realizmus) a štúrovec Jakub Grajchman (proto-existenciálna dráma).