V duchu kultúrnej politiky štyroch svetových vám prinášame exkluzívny rozhovor s veľvyslankyňou Kazašskej republiky na Slovensku.
Zhanna Saginova (v prepise tiež Žanna Saginova) je kazašská diplomatka, ktorá od novembra 2024 pôsobí ako veľvyslankyňa Kazašskej republiky v Slovenskej republike. Svoje poverovacie listiny oficiálne odovzdala prezidentovi SR v januári 2025. Nadväzuje na oficiálne štátne návštevy a rokuje so slovenskými predstaviteľmi o posilnení hospodárskej spolupráce, pričom vyzdvihuje technologický rozvoj Kazachstanu v oblastiach digitalizácie a umelej inteligencie. Absolvovala stretnutia so zástupcami Ministerstva životného prostredia SR ohľadom partnerstva v ekologických otázkach a spolupráce s domovými vodárenskými spoločnosťami. Spolupracuje so slovenskými akademickými inštitúciami, ako je napríklad Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA), s cieľom rozširovať mobilitu študentov a akademické výmeny, ale aj kultúrnymi inštitúciami ako napr. Matica slovenská. Zúčastňuje sa na bilaterálnych rokovaniach na Ministerstve kultúry SR a pravidelne podniká pracovné cesty do slovenských regiónov a miest (napr. Zvolen), kde rokuje s miestnou samosprávou. Rozhovor vychádza v dvoch verziách (v skrátenej pre SNN, ktoré vydáva Matica slovenská, v rozšírenej exkluzívne pre DAV DVA).
1. Vážená pani veľvyslankyňa! Sme veľmi radi, že redakcia DAV DVA, Spoločnosť Ladislava Novomeského a Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej môžu komunikovať s inými, vzdialenými kultúrami a porovnávať tak naše spoločné i odlišné kultúrne špecifiká. Veľvyslankyňou ste od roku 2025. Ako vnímate Slovensko, slovenskú kultúru a slovenskú históriu? Kde nachádzame spoločné prieniky v histórii a čo tieto kultúry odlišuje?
Ďakujem za možnosť poskytnúť rozhovor takej významnej a rešpektovanej inštitúcii, akou je Matica slovenská. Už od okamihu svojho príchodu som pocítila silného ducha Slovenska. Všade, kam som prišla, ma vítali úsmevy, pohostinnosť a rozhovory odrážajúce teplo a srdečnosť slovenskej kultúry. Kazachstan a Slovensko sa nachádzajú ďaleko od seba, no v istom zmysle nás práve geografia zbližuje. Kazachstan leží v centre Eurázie, zatiaľ čo Slovensko v centre Európy. Takáto poloha historicky formovala podobnú úlohu našich krajín — byť mostom medzi rôznymi kultúrami, národmi a civilizáciami. To zanechalo stopu aj na našom spôsobe myslenia, na schopnosti vnímať rozmanitosť ako prirodzené prostredie života. Keď hovoríme o historických prienikoch, nemožno nespomenúť, že sú hlbšie, než by sa mohlo zdať. Napríklad pred 120 rokmi, v roku 1906, jeden zo zakladateľov slovenskej štátnosti, generál Milan Rastislav Štefánik, navštívil územie dnešného Kazachstanu v rámci svojej vedeckej expedície do Strednej Ázie a zanechal po sebe cenné pozorovania a fotografie zo života Kazachov.
Samozrejme, medzi našimi krajinami existujú rozdiely, no práve tie robia medzikultúrny dialóg ešte zaujímavejším a hodnotnejším. Slovenská kultúra sa formovala v kontexte usadenej európskej tradície so silným vplyvom kresťanstva, mestského a agrárneho spôsobu života. Kazašská kultúra naopak vyrástla z nomádskej civilizácie, v ktorej zohráva priestor kľúčovú úlohu: otvorená step, neustály pohyb a schopnosť prispôsobiť sa prírodným podmienkam.
Kazašská kultúra sa môže zdať exotická, no za touto vonkajšou neobvyklosťou stojí veľmi jasný systém hodnôt. Mimoriadny význam má napríklad pohostinnosť. Nejde len o tradíciu, ale o celý spoločenský princíp. Hosť v kazašskom dome má takmer sakrálne postavenie. Alebo vzťah k slovu: ústna tradícia, poézia a improvizácia vždy zohrávali ústrednú úlohu v kazašskej poézii a hudbe. Postava akyna (básnika-improvizátora) je v kazašskej kultúre porovnateľná s úlohou intelektuála a nositeľa kolektívnej pamäti spoločnosti. K akynom sa hlásil aj Abaj Kunanbajuly, zakladateľ moderného literárneho kazašského jazyka. Vďaka úsiliu Veľvyslanectva bol Abajov filozofický spis „Slová ponaučení“ preložený a vydaný v slovenskom jazyku. Rovnako sa v roku 2025 v Bratislave uskutočnil literárny večer venovaný tvorivému odkazu Abaja Kunanbajulyho, na ktorom sa medzi pozvanými hosťami zúčastnili aj predstavitelia Matice slovenskej. Teší ma, že práve od tohto podujatia nadobudla spolupráca Veľvyslanectva Kazachstanu s Maticou slovenskou dynamický a pravidelný charakter. Napriek rozdielom v historickom vývoji však nachádzame aj dôležité spoločné body. Ide o úctu k tradíciám, silný zmysel pre komunitu, pozornosť venovanú kultúrnemu dedičstvu a, čo je obzvlášť dôležité, snahu zachovať si vlastnú identitu v podmienkach veľkých historických zmien.
2. Kazachstan prispel k víťazstvu nad fašizmom, súčasťou Červenej armády boli aj kazašskí osloboditelia. Počuli sme, že na túto tému pripravujete knihu?
Áno, je to skutočne tak. Počas druhej svetovej vojny bol Kazachstan ako zväzová republika Sovietskeho zväzu od prvých dní priamo zapojený do boja proti fašizmu. Na front bolo povolaných viac než 1,2 milióna ľudí a vyše 700 tisíc bolo mobilizovaných do pracovných jednotiek zabezpečujúcich obranný priemysel — na vtedajšie pomery republiky išlo o obrovské čísla. Takmer polovica povolaných Kazachov, približne 601 tisíc ľudí, sa z vojny nevrátila.
Kazachovia bojovali na všetkých kľúčových frontoch vojny: medzi obrancami Brestskej pevnosti boli stovky našich krajanov, v bitke o Moskvu sa preslávila divízia generála Panfilova a dôstojník Bauyržan Momyšuly sa stal jedným zo symbolov vojenskej statočnosti. Kazachovia sa zúčastnili všetkých rozhodujúcich bojov na území Sovietskeho zväzu a následne aj oslobodzovania krajín východnej a strednej Európy.
Je potrebné zdôrazniť, že prínos Kazachstanu sa neobmedzoval iba na front. Naša republika sa stala jednou z hlavných opôr vojnového tylu — boli tu vybudované stovky podnikov, evakuované a opätovne spustené veľké obranné závody a výrazne vzrástla výroba kovov a palív nevyhnutných pre vojnové úsilie. Kazachstan zabezpečoval významnú časť celozväzovej produkcie olova, medi či molybdénu. Poľnohospodárstvo zásobovalo armádu potravinami a obyčajní ľudia zbierali finančné prostriedky na výstavbu tankov a lietadiel. Bol to príspevok celej krajiny: armády aj spoločnosti.
S mimoriadnou hrdosťou vnímame účasť kazašského národa v Slovenskom národnom povstaní. Mnohí Kazachovia v tých ťažkých rokoch padli pri oslobodzovaní územia dnešného Slovenska. Úprimne si vážime starostlivý prístup slovenského národa k vojnovým pamätníkom, pietnym miestam a miestam historickej pamäti spojeným s týmito udalosťami, ako aj úctu k pamiatke padlých vojakov. Táto spoločná historická pamäť vytvára osobitné puto medzi našimi národmi.
Práve preto považuje Veľvyslanectvo za svoju povinnosť nielen si tieto udalosti pripomínať, ale aj aktívne a moderným spôsobom pracovať s historickou pamäťou. Realizujeme projekty, ktoré umožňujú históriu určitým spôsobom „oživiť“. V marci tohto roka sme napríklad v Mestskej knižnici v Bratislave predstavili slovenský preklad knihy Bauyržana Momyšulyho „Rodné hniezdo“. Toto dielo je zaujímavé tým, že prostredníctvom osobných spomienok odhaľuje tradície, hodnoty a vnútornú silu generácie, ktorá prešla vojnou. Videli sme živú odozvu slovenskej verejnosti, účasť predstaviteľov kultúrnych a intelektuálnych kruhov, pričom medzi hosťami boli prítomní a vystúpili aj členovia Matice slovenskej. Potvrdzuje to, že záujem o podobné témy zostáva na Slovensku živý a úprimný.
Myslíme si, že práve cez literatúru je totiž jednoduchšie precítiť atmosféru doby, pochopiť motiváciu ľudí a vidieť v dejinách nielen ich veľkosť, ale aj vnútornú hĺbku. Záujem, ktorý prezentácia vyvolala medzi slovenským publikom, potvrdil správnosť tohto prístupu.
Na Slovensku sa 8. mája oslavuje Deň víťazstva nad fašizmom, zatiaľ čo v Kazachstane pripadá tento sviatok na 9. mája a taktiež má postavenie štátneho sviatku s osobitným významom pre spoločnosť. Pamiatka na víťazstvo nad fašizmom zostáva súčasťou našej národnej identity a prenáša sa z generácie na generáciu. Okrem toho sa 7. mája v Kazachstane oslavuje Deň obrancu vlasti — sviatok, ktorý symbolicky predchádza Dňu víťazstva a zdôrazňuje kontinuitu generácií, zodpovednosť za bezpečnosť a stabilitu štátu.
V konečnom dôsledku však nejde iba o minulosť. Takéto projekty vytvárajú priestor dôvery a vzájomného porozumenia aj dnes. Spomienka na tieto udalosti nám pripomína, že v najťažších obdobiach dejín stáli naše národy na jednej strane, pri obrane slobody, ľudskej dôstojnosti a budúcnosti mieru. A práve na tomto základe môžeme s dôverou budovať aj ďalšiu kazašsko-slovensku spoluprácu.
3. Minulý rok som sa okrem podujatia na veľvyslanectve zúčastnil aj na oslavách sviatku Nauryz, ktoré spoločne organizujú komunity z Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu na Kuchajde v Bratislave. Slovenskí hostia mali možnosť zoznámiť sa s hudbou, odevmi, tancami, jedlom a tradíciami, ako aj navštíviť jurtu. Čo tieto krajiny spája a čo ich odlišuje?
Nauryz je dôležitou súčasťou identity národov Strednej Ázie. Symbolizuje začiatok nového roka, obnovu prírody a upevňovanie spoločenských väzieb. Oslavuje sa spoločne, za účasti blízkych i vzdialených príbuzných, susedov aj úplne neznámych ľudí. Práve preto sa Nauryz vníma ako skutočný pocit spolupatričnosti.
Tohtoročné oslavy sa konali v bratislavskom Sade Janka Kráľa a stali sa výraznou udalosťou kultúrneho života slovenskej metropoly. Hostia mali možnosť oboznámiť sa s kazašskou jurtou — majstrovským dielom nomádskej civilizácie, a jej vnútorným zariadením i tradičnými predmetmi každodenného života. Súčasťou programu bola prezentácia národných krojov, tradičné ľudové hry, ako aj degustácia jedál kuchyne národov Strednej Ázie.
Veríme, že oslavy Nauryzu sa stanú dobrou tradíciou aj na Slovensku. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave, sa stalo jasným symbolom bratstva a spolupráce národov Strednej Ázie. Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan spája nielen geografia a turkická identita, ale aj spoločná historická skúsenosť, duchovná blízkosť a stáročné kultúrno-humanitárne kontakty. V posledných rokoch sa všestranná spolupráca v našom regióne dynamicky rozvíja. Svedčí o tom vysoká úroveň politického dialógu, výrazný rast vzájomného obchodu, posilňovanie spolupráce v rôznych odvetviach hospodárstva a mnohé ďalšie aspekty.
Politická dôvera a vzájomne výhodná spolupráca sa stali základom, ktorý umožnil štátom regiónu samostatne prekonávať výzvy a vytvárať vlastný efektívny model regionálnej spolupráce. Toto úsilie sa odrazilo aj v prijatí Koncepcie rozvoja regionálnej spolupráce „Stredná Ázia 2040“ a v podpise Zmluvy o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci v záujme rozvoja Strednej Ázie v 21. storočí, ktorá výrazne posilnila ducha vzájomnej dôvery a strategického partnerstva v Strednej Ázie.
Ešte pred desiatimi rokmi známy americký politológ Francis Fukuyama poznamenal, že „Stredná Ázia čoskoro prestane byť perifériou globálnej ekonomiky a stane sa jej centrom“. A tento trend sa dnes skutočne potvrdzuje. Región postupne vystupuje z tieňa svetovej politiky a mení sa na významného medzinárodného aktéra. Mimoriadny význam pritom nadobúda platforma „Stredná Ázia+“, ktorá prepája región s kľúčovými globálnymi partnermi vrátane Európskej únie.
V apríli minulého roka sa uskutočnil historicky prvý summit „Stredná Ázia – Európska únia“ za účasti predsedu Európskej rady Antónia Costu a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Hlavným výsledkom stretnutia bolo prijatie spoločnej deklarácie o rozvoji strategického partnerstva medzi oboma regiónmi, čo odráža snahu Európskej únie posilniť svoju prítomnosť v strategicky významnom regióne v podmienkach rastúcej medzinárodnej turbulencie. Rozhodnutie Európskej únie vyčleniť investičný balík vo výške 12 miliárd eur v rámci iniciatívy Global Gateway vytvára široké možnosti na realizáciu spoločných projektov krajín Strednej Ázie a členských štátov EÚ vrátane Slovenska, a to v oblastiach dopravy a logistiky, klímy a vodného hospodárstva, digitálnych technológií či kriticky dôležitých surovín.
4. Ako vnímate Maticu slovenskú, jej históriu a osobnosti s ňou spojené? Existuje podobná organizácia v Kazachstane, alebo aká organizácia sa v Kazachstane venuje zachovávaniu kazašskej kultúry? V slovenskom periodiku „Slovenské pohľady“ boli po prvýkrát v histórii publikované preklady diel kazašských autorov. Ako hodnotíte túto zaujímavú kultúrnu výmenu?
Matica slovenská je podľa môjho názoru predovšetkým symbolom kultúrnej odolnosti a zodpovednosti za zachovanie národnej identity. Jej história názorne ukazuje, akú dôležitú úlohu môžu zohrávať kultúrne inštitúcie v osude národa. Za tým všetkým, pochopiteľne, stoja osobnosti – spisovatelia, vedci a verejní činitelia, ktorí vnímajú kultúru ako živý základ spoločnosti.
V Kazachstane neexistuje priamy inštitucionálny ekvivalent Matice, avšak podobné funkcie plnia rôzne inštitúcie. V prvom rade je to Zväz spisovateľov Kazachstanu, založený v roku 1925, ktorý tradične zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji národnej literatúry a formovaní kultúrnej agendy. Nedoceniteľný je aj prínos Národnej akadémie vied, popredných univerzít a taktiež najväčších kultúrnych ustanovizní – národných knižníc a múzeí, kde sa systematicky pracuje na zachovávaní a výskume historického a literárneho dedičstva kazašského národa.
Osobitné miesto zaujímajú aj štátne iniciatívy zamerané na posilnenie kultúrnej identity, vrátane programov na podporu kazašského jazyka, prekladov zahraničnej literatúry do kazaštiny a popularizácie kazašského kultúrneho dedičstva v zahraničí. V tomto zmysle nemožno hovoriť len o jednej organizácii, ale skôr o ucelenom ekosystéme.
So slovenskou Maticou už viac ako rok systematicky rozvíjame spoluprácu a tento dialóg si veľmi vážime. Za ten čas sa nám podarilo vybudovať zmysluplnú súčinnosť založenú na úprimnom záujme o kultúru. Verím, že táto spolupráca sa bude i naďalej posilňovať a obohacovať o nové spoločné iniciatívy.
Pokiaľ ide o spoluprácu s Maticou, som veľmi rada, že môžem poznamenať, že v tomto roku vyšli dve čísla časopisu „Slovenské pohľady“, v ktorých bola po prvýkrát v celej histórii tohto rešpektovaného a všeobecne známeho periodika obšírne predstavená kazašská literatúra. Považujem túto udalosť za skutočne významnú tak pre Kazachstan, ako aj pre Slovensko.
Literatúra nám dáva možnosť vidieť svet prostredníctvom vnútornej skúsenosti iného národa – pochopiť jeho hodnoty, historickú pamäť a spôsob myslenia. Takéto projekty umožňujú nielen spoznať inú kultúru, ale aj nachádzať body vnútornej podobnosti vo vzťahu k rodine, pamäti, morálnym hodnotám či hľadaniu zmyslu. Práve na tejto úrovni sa formuje skutočné porozumenie, ktoré sa časom stáva pevným základom pre udržateľnú kultúrnu a humanitárnu spoluprácu medzi našimi krajinami.
Veľvyslanectvo Kazachstanu bude aj naďalej podporovať rozvoj kultúrno-humanitárnej spolupráce, pretože je to práve kultúra, ktorá v sebe nesie silný náboj humanizmu, tolerancie, pochopenia rozmanitosti sveta a úcty k iným národom.
5. V posledných rokoch sa Kazachstan pod vedením Kasym-Žomarta Tokajeva dynamicky rozvíja. V rámci našej spolupráce s DAV DVA sme uverejnili niekoľko článkov v rubrike ZAHRANIČNÉ ZAUJÍMAVÉ, ktorá je v súlade s politikou štyroch svetových strán, ktoré opisujú tieto zmeny. Ktoré z nich by sa vám obzvlášť páčili a ktoré by mohli byť príkladom pre Slovensko? Podľa dostupných informácií plánujete aj reformu parlamentu…
V prvom rade by som sa chcela poďakovať za pozornosť venovanú Kazachstanu a za články, ktoré reflektujú transformáciu prebiehajúcu v našej krajine.
Kazachstan prechádza od roku 2019 z iniciatívy prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva rozsiahlym obdobím reforiem, ktoré zahŕňajú politický systém, hospodárstvo i sociálnu sféru. Vyvrcholením týchto zmien sa stal projekt nového základného zákona štátu, ktorý bol prijatý v celonárodnom referende, konanom 15. marca tohto roku. Je dôležité zdôrazniť, že nová ústava je výsledkom širokého celospoločenského dialógu: na diskusiách sa podieľali odborníci, zástupcovia inštitúcií i samotní občania.
Spomedzi smerovaní, ktoré by podľa môjho názoru mohli byť zaujímavé, by som vyzdvihla niekoľko okruhov.
Po prvé je to dôraz na proobčiansky charakter štátu. V novom znení ústavy sa ľudské práva a slobody ukotvujú ako hlavná priorita a rozvoj ľudského kapitálu ako strategické smerovanie. Osobitná pozornosť sa venuje vzdelávaniu, vede, kultúre a inováciám ako základom dlhodobého rozvoja.
Po druhé ide o inštitucionálne zmeny zamerané na zvýšenie efektívnosti a zodpovednosti politického systému. Konkrétne bol zakotvený prechod k jednokomorovému parlamentu s posilnenou úlohou politických strán a jasnejšou väzbou na verejnosť.
Po tretie je to reflexia moderných výziev, predovšetkým digitalizácie. Vôbec prvýkrát sa na ústavnej úrovni zakotvujú normy spojené s ochranou práv občanov v digitálnom prostredí, čo odzrkadľuje hlboké zmeny v spoločnosti.
Osobitne by som chcela spomenúť jeden prvok reformy, ktorý by mohol byť zaujímavý pre slovenské expertné prostredie. Ide o vytvorenie nového inštitútu s názvom „Kazašská ľudová rada“ (Kazakstannyn Chalyk Kenesi). Tento orgán je koncipovaný ako stála platforma pre dialóg medzi verejnosťou a štátom, ktorá je priamo integrovaná do systému rozhodovania. Jeho zloženie sa formuje na základe širokého zastúpenia – prostredníctvom etnokultúrnych združení, mimovládnych organizácií a regiónov. Kľúčovým špecifikom pritom je, že Rada disponuje právom zákonodarnej iniciatívy. Ide teda o reálny mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa požiadavky verejnosti môžu pretaviť do roviny konkrétnych legislatívnych riešení. Je to pokus o inštitucionálne zastrešenie pravidelného, systémového dialógu medzi štátom a spoločnosťou, s cieľom dať mu praktický rozmer.
Zároveň je dôležité poznamenať, že mnohé hodnotové orientácie novej ústavy Kazachstanu – ako napríklad priorita ľudských práv, rozvoj vzdelania a vedy či posilňovanie spoločenského dialógu – sú v mnohom blízke prístupom zakotveným v ústavnom modeli Slovenskej republiky. To vytvára ďalší pevný základ pre vzájomné porozumenie a výmenu skúseností.
6. Kazachstan je známy svojou etnokultúrnou rozmanitosťou, ktorá sa formovala aj v historickom období 20. storočia. Aké hlavné etnické skupiny dnes žijú v krajine, vrátane slovanských komunít, a ako sa táto rozmanitosť odráža v spoločenskom a kultúrnom živote? Existujú nejaké regionálne špecifiká ich osídlenia?
Kazachstan, ako plošne najväčšia krajina v Strednej Ázii, má bohaté kultúrne dedičstvo, v ktorom sa odráža história mnohých národov. V našej krajine žijú zástupcovia viac ako 100 národností, ktorí hovoria rôznymi jazykmi a zastupujú 18 náboženských konfesií.
Štátnym jazykom je kazaština, ale rozšírená je aj ruština, uzbečtina, ujgurčina a mnohé ďalšie. To vytvára jedinečné prostredie pre kultúrnu výmenu a porozumenie medzi rôznymi etnickými skupinami, čo prispieva k rozvoju tolerancie a úcty k rozmanitosti.
Kazachovia tvoria hlavnú etnickú skupinu Kazachstanu. Hovoria kazašským jazykom a sú potomkami starých turkických kmeňov. Rusi predstavujú druhú najpočetnejšiu etnickú skupinu. Do regiónu prišli v období Ruského impéria a v sovietskej ére. Naša krajina je domovom aj pre mnohé ďalšie etnické skupiny, vrátane Ukrajincov, Bielorusov a iných.
Každý národ prispieva k obohacovaniu kultúrneho dedičstva Kazachstanu: či už ide o hudbu, tanec, kulinárstvo, ľudové remeslá alebo tradície. Podarilo sa nám sformovať vlastný model mieru a národného dialógu, ktorý je založený na princípe „jednota v rozmanitosti“. Takáto diverzita prispieva k vytváraniu unikátnej kultúrnej krajiny, ktorá je zdrojom hrdosti pre obyvateľov Kazachstanu a priťahuje pozornosť a rešpekt medzinárodného spoločenstva. Sme obzvlášť hrdí na to, že základom mentality kazašského národa je myšlienka hlbokej tolerancie a otvorenosti: na kazašskej pôde už po stáročia v mieri spolunažívajú islam a kresťanstvo.
Od roku 2003 je Astana miestom konania takého rozsiahleho fóra, akým je Zjazd lídrov svetových a tradičných náboženstiev. Spája duchovných hierarchov, štátnych a medzinárodných činiteľov, politikov a expertov z rôznych krajín sveta, čím vytvára priestor pre rovnocenný a otvorený dialóg. Dnes sa toto náboženské fórum v Astane stalo globálnou platformou pre dialóg medzi civilizáciami a náboženstvami a jeho prínos vysoko oceňuje a uznáva aj medzinárodné spoločenstvo, vrátane Organizácie Spojených národov.
Na IV. zjazde sa zúčastnil tajomník Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka. Aj do budúcna radi privítame zástupcov slovenského duchovenstva na ďalších náboženských fórach. Katolícka tradícia má v Kazachstane stabilné zastúpenie, ktoré je do veľkej miery spojené s históriou nemeckej a poľskej komunít v našej krajine. Dnes ju reprezentuje Rímskokatolícka cirkev, ktorej farnosti pôsobia v rôznych regiónoch krajiny. Pre našich slovenských priateľov bude určite zaujímavé zistiť, že v chráme Farnosti Najsvätejšej Trojice v bývalom hlavnom meste Kazachstanu, Alma-Ate, sa nachádzajú tri zvony, ktoré kazašským katolíkom darovali slovenskí veriaci a prezident Slovenskej republiky. Katolícka komunita si naďalej udržiava svoje náboženské a kultúrne zvyky, vrátane sviatkov, vzdelávacích a charitatívnych iniciatív.
7. Realizovali ste tiež podujatie o Abajovi Kunabajulym, kde sme porovnávali slovenskú a kazašskú kultúru. Ktorá myšlienka Abaja Kunanbajulyho vás najviac inšpirovala, a na druhej strane, keďže bol porovnávaný so Štúrom, ktorý myšlienka od Štúra?
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o dve úplne odlišné osobnosti z rôznych kultúrnych a historických kontextov, Abaj Kunanbajuly a Ľudovít Štúr majú prekvapivo veľa spoločného. Obaja zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní národnej identity svojich národov nielen prostredníctvom literatúry, ale aj vďaka svojej hlbokej spoločenskej vízii.
Abaj, zakladateľ modernej kazašskej písanej literatúry, pretransformoval tradičnú ústnu poéziu do jazyka filozofickej reflexie. Štúr sa zasa stal hlavným reformátorom slovenského jazyka, keď v 19. storočí kodifikoval jeho spisovnú normu a položil tak základ národnej jednoty Slovákov. V oboch prípadoch jazyk slúžil ako nástroj kultúrneho a duchovného zjednotenia, ktorý definitívne zomkol národy okolo národnej myšlienky.
Mimoriadne blízka mi je ich spoločná predstava o význame vzdelávania. Abaj vo svojich „Slovách ponaučení“ vyzýval na vzdelávanie a štúdium jazykov ako na kľúč k svetovému poznaniu, zatiaľ čo Štúr trval na vytvorení národného vzdelávacieho systému ako nevyhnutnej podmienky pre pokrok spoločnosti. Obaja boli presvedčení, že bez vzdelaného človeka nie je možné vybudovať silný a slobodný štát.
A, samozrejme, týchto dvoch veľkých filozofov spája hlboký humanizmus. Abaj rozvinul koncepciu „celistvého človeka“, v ktorej by rozum, vôľa a srdce mali byť v harmónii. Štúr taktiež zdôrazňoval mravný rozmer osobnosti a veril, že len duchovne zrelí a vzdelaní ľudia sú schopní tvoriť budúcnosť svojho národa.
Preto je mi veľmi blízka kľúčová myšlienka Abaja Kunanbajulyho „Miluj celé ľudstvo ako svojho brata“ (“Adamdardyn bärin suj bauyrym dep”), ktorá je vo svojej podstate univerzálnym princípom tvoriacim samotný základ diplomacie. Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra, imponuje mi jeho známa myšlienka: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“ Myslím si, že práve spojenie týchto dvoch prístupov – otvorenosti voči ľuďom a orientácie na budúcnosť – vytvára pevný základ, na ktorom sa buduje ďalší rozvoj vzťahov medzi našimi národmi.
8. Aké sú súčasné vzťahy Kazachstanu s inými krajinami sveta? V júni 2025 navštívil Kazachstan predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Aké spoločné projekty pripravujú Slovensko a Kazachstan?
Kazachstan sa pevne drží kurzu mierumilovnej a vyváženej zahraničnej politiky. Krajina je oddaná mnohostrannej spolupráci, aktívne sa podieľa na zaisťovaní medzinárodnej bezpečnosti a stability, dôsledne presadzuje multivektorovú zahraničnú politiku a usiluje sa o priateľské vzťahy so všetkými kľúčovými hráčmi na medzinárodnej scéne.
Za uplynulé roky si Kazachstan dokázal vybudovať dobré susedské a bratské vzťahy, ktoré zodpovedajú duchu strategického partnerstva, s Čínou, Ruskom a krajinami Strednej Ázie. Konštruktívne vzťahy udržiava s krajinami Západu a islamského sveta, a úspešne spolupracuje aj s EÚ, USA a krajinami bloku NATO. Základom tohto prístupu je pragmatizmus, otvorenosť k spolupráci a snaha o udržateľný rozvoj prostredníctvom dialógu a hospodárskych väzieb. A táto politika je v mnohom blízka politike na všetky štyri svetové strany, ktorú realizuje vláda R. Fica.
Pod vedením prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva Kazachstan organizuje významné rokovacie fóra a prichádza s mierovými iniciatívami. Dnes je naša krajina vnímaná ako stredná mocnosť, schopná prispievať k riešeniu regionálnych a globálnych problémov – od jadrového odzbrojenia až po klimatickú agendu. Od získania nezávislosti sa kazašsko-slovenské vzťahy počas troch desaťročí úspešne a dynamicky rozvíjajú v duchu úprimného priateľstva, vzájomného rešpektu a plodného partnerstva. Dnes vidíme pozitívnu dynamiku vo všetkých kľúčových oblastiach našej spolupráce. Kazachstan a Slovensko sú spoľahlivými partnermi. To sa vyznačuje predovšetkým dôveryhodným politickým dialógom, rozvinutými obchodno-ekonomickými a kultúrno-humanitárnymi väzbami, ako aj partnerskou súčinnosťou na medzinárodnej scéne.
Je vytvorená potrebná zmluvno-právna základňa, ktorá zahŕňa medzištátne, medzivládne a medzirezortné medzinárodné zmluvy. Dôležitou súčasťou je, že krajiny na pravidelnej báze organizujú zasadnutia Kazašsko-slovenskej medzivládnej komisie pre obchodno-ekonomickú, vedecko-technickú a humanitárnu spoluprácu. Okrem toho sa medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch krajín pravidelne konajú politické konzultácie.
Oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Kazachstane v júni 2025 sa stala dôležitou etapou v posilňovaní dvojstrannej súčinnosti a dodala našej spolupráci ďalší impulz. Dnes príslušné ministerstvá a rezorty na oboch stranách dôsledne pracujú na realizácii dosiahnutých dohôd. Vidíme pravidelné kontakty na úrovni ministrov, expertných skupín a podnikateľských kruhov, čo umožňuje pretaviť dosiahnuté dohody do praktickej roviny.
Medzi prioritné oblasti patrí hospodárska spolupráca v širšom zmysle, vrátane energetiky, priemyslu, dopravy a logistiky, poľnohospodárstva a vzdelávania. Osobitná pozornosť sa venuje otázkam ekológie a vodných zdrojov – témam, ktoré v súčasnom svete nadobúdajú čoraz väčší význam a vyžadujú si komplexný, technologicky premyslený prístup. Existuje záujem o rozvoj spolupráce v oblasti digitalizácie a inovácií. Je dôležité poznamenať, že táto práca má systematický a dlhodobý charakter. Implementácia dohôd už prináša konkrétne výsledky a spoliehame sa na ďalšie rozširovanie partnerstva prostredníctvom priamych kontaktov medzi regiónmi, podnikateľmi a expertnými komunitami.
Som presvedčená, že rešpekt k spoločným tradičným hodnotám a úprimný vzájomný záujem o kultúru toho druhého sú najspoľahlivejším fundamentom priateľstva medzi národmi Kazachstanu a Slovenska. A ja ako veľvyslankyňa vyviniem maximálne úsilie na to, aby naše bilaterálne väzby z roka na rok naberali na hĺbke a stabilite.
Rozhovor realizoval Dr. Lukáš Perný,
kulturológ, filozof
