ROZHOVOR S VÝZNAMNÝM SLOVENSKÝM VÝTVARNÍKOM STANISLAVOM HARANGOZÓM: RODENÝ KOMJATIČAN OSOBNOSŤOU BRATISLAVY
S akademickým maliarom, členom Umeleckej besedy Slovensky, Klubu výtvarných umelcov a teoretikov (KVUT) a Výtvarného odboru Matice slovenskej (VO MS) docentom Stanislavom Harangozóm (* 19. novembra 1946) spolu-rodákom z Komjatíc sa stretávame na spoločných podujatiach Matice slovenskej, Inštitútu ASA/Klubu Nového Slova, SZPB a vďaka kurátorovi Dr. Ladislavovi Skrakovi sme jeho diela dostali až do ďalekých miest Štrasburg a Brusel.
Okrem toho sú jeho obrazy s mierovými, kresťanskými, protifašistickými, ale aj národnými motívmi stálou súčasťou expozícií VO MS a KVUT, ktoré vedie práve neúnavný organizátor výtvarnej kultúry Dr. Skrak, ktorý docenta dostal až za hranice Európy, do ďalekých miest Šanghaj a Pekingu. Vystavoval v Nemecku, Grécku, Srbsku, Anglicku, Česku, Poľsku, Rusku, Ukrajine či Taliansku. Tvorí neustále od sedemdesiatych rokov až dodnes, pričom jeho rukopis je skutočne originálny. Je to monumentalista, maliar, krajinár, kresliar, grafik, ale aj pedagóg. Študoval na Strednej knihovníckej a priemyselnej škole v Bratislave v rokoch 1962 až 1966, a v rokoch 1967 až 1973 na VŠVU u prof. D. Millyho, prof. Hložníka a prof. O. Dubaya (mená posledných dvoch sú taktiež súčasťou výstav VO MS). Do roku 1990 pôsobil na VŠVU a neskôr na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Nepatrí k výtvarníkom introvertom, stretnúť ho možno na konferenciách, seminároch, diskusiách, vernisážach, čiže sa aktívne zapája do verejného kultúrneho života. Zhováral sa Dr. Lukáš Perný. Vyšlo aj v Slovenských pohľadoch.
POZRI AJ: Busty Dubčeka a Novomeského sa dostali až do Štrasburgu a Bruselu vďaka Kataríne Neveďalovej (Smer)
a Dr. Ladislavovi Skrakovi zo SZPB a Výtvarného odboru Matice
1. Ste nositeľom niekoľkých ocenení ako napr. Cena VŠVU, cena SOR na výstave k SNP, ceny za výzdobu novostavby SND, Cena Fondu výtvarných umení za prínos v oblasti výtvarného umenia, Zlatá medaila UK či Cena Identifikačný kód Slovenska za výnimočný prínos v oblasti kultúry. Tento rozhovor robíme pri príležitosti Vášho ocenenia titulom osobnosť Bratislavy. Bratislavu maľujete/kreslíte pomerne často, dokonca aj na obrazoch, ktoré sú súčasťou našich matičných výstav sa objavuje často. Vystavovali ste tu niekoľkokrát už od sedemdesiatych rokov. Aký máte vzťah k Bratislave? Je evidentné, že je pre Vás Bratislava výtvarne atraktívna? Čim to je?
V Bratislave žijem od roku 1962. Stala sa mi druhým najvzácnejším miestom hneď po rodných Komjaticiach. Viažu sa mi k nej spomienky na stredoškolské a vysokoškolské štúdium. Celý svoj pracovný život som prežil v tomto meste. Je preto pochopiteľné, že sa môj vzťah k Bratislave odzrkadľuje aj v mojej tvorbe. Ale mám rád celé Slovensko. Dominanty rozličných miest možno nájsť v mnohých mojich maľbách. Rôznorodosť slovenskej krajiny je pre mňa veľmi inšpiratívna. Osobitne rád chodím na Oravu. V spolupráci s Obecným úradom v Oravskom Veselom sa nám podarilo zorganizovať už 10 ročníkov medzinárodných maliarskych sympózií.
3. Dlhodobo spolupracuje s našim dvorným matičným kunsthistorikom Dr. Skrakom. Kedy začala Vaša spolupráca a aké úspechy ste spolu dosiahli?
S PhDr. Ladislavom Skrakom spolupracujem skutočne dlho a rád. Pripravili sme spolu veľa kolektívnych i individuálnych Individuálne výstavy sme realizovali výstav okrem Slovenska vo viacerých štátoch Európy (Srbsko, Nemecko, Česko…) i Ázie (Kóre, Čína). Podľa ohlasov súdim, že výstavy boli úspešné.
4. Pod výtvarným umením, ktoré je prejavom umeleckej kultúry, možno chápať prejav tvorivých schopností človeka Homo sapiens, pričom najstaršie takéto prejavy nachádzame už v pravekých jaskynných maľbách Altamíra, ktoré sú staré 15 až 30 tisíc rokov. Tu sa možno zrodilo výtvarné umenie vytvárané človekom. Keďže som kulturológ a filozof, nedá mi zásadnú otázku, v čom vidíte samotný zmysel tvorby, výtvarného umenie, umenia vo svojej prapodstate? Taktiež sa chcem spýtať, kedy sa umenie stáva prejavom vyslovene človeka, nakoľko už v dnešnej dobe nachádzame príklady, keď začali „tvoriť“ dokonca zvieratá napr. šimpanzy sú schopné tvorby elementárnych výtvarných prejavov, dokonca som pred nedávnom čítal o „prasačom umelcovi“ Pigcassovi. Otázku dávam schválne až k absurdným rovinám, nakoľko pri pohľade na niektoré výtvory súčasného konceptuálneho umenia sa človek nutne musí spýtať, kde je hranica medzi umením, niečím skutočne tvorivým, vyžadujúcim si talent, a napr. politicky angažovanou provokáciou (napr. rozložená autodráha v Kunsthalle alebo rozložené kamene pred Kunsthalle), ktorá síce môžu byť súčasťou kultúry, ako všetkého čo vytvoril človek, no diskutabilné je, či už aj sféry umenia… Ako vy ako docent, študovaný akademický maliar vnímate súčasné tendencie vo výtvarnom umení, čo vy konkrétne považujete za autentické umenie? Kde začína a kde končí moderna, kde začína a končí postmoderna? Považujete sa za modernistu?
Ja mám rád rôznorodosť. Doprajem slobodu názoru všetkým umelcom, výtvarníkov nevynímajúc. Rešpektujem ich tvorbu. Tento názor zastávam nielen ako umelec, ale aj ako bývalý pedagóg. Vo svojej práci sa usilujem o zobrazenie hodnôt, ktoré sú v súlade s mojim výtvarným názorom.
5. Nedá mi nebyť osobný a nedodať, že som rád, že to niekto z mojej rodnej obce dotiahol tak vysoko na poli kultúry a umenia. Ste dokonca čestným občanom Komjatíc. O to viac ma potešil Váš vianočný dar mojim rodičom v podobe obrazu komjatického kostolíka sv. Petra a Pavla. Mimochodom aj v rodnej obci Komjatice máte mozaiku v rámci kultúrneho domu. Pri nedávnej diskusii ste spomínali, že z Komjatíc je viacero výtvarníkov, mohli by ste ich v skratke predstaviť? Z Komjatíc sú aj osobnosti ako minister Anton Molnár, jadrový fyzik Ján Ružička, konštruktér Juraj Šulc, poslanec Milan Letko, žiaľ už nebohý Dr. Ľudovít Galbavý (môj zadný sused), ale aj Mária Horňáková, Marta Horníková, básnik Štefan Cifra, riaditeľ arcibiskupského úradu Mons. Tiboru Hajdu či multinštrumentalista Ľudovít Kaufmann, chatu tu má Štefan Moravčík, ex-šéfredaktor Slovenských pohľadov. V Komjaticiach pôsobil aj významný bernolákovec a všestranný dejateľ Ondrej Caban, ktorý sa tam historicky ocitol namiesto iného dejateľa Jána Palárika, a po ktorom je pomenovaná škola, námestie, ulica, a má tu aj busty. Inak vaše obrazy si tam možno od nedávna aj pozrieť v reštaurácii starostu na Cabanovom námestí. V monografii Petra Mikloša, ktorá je o vás, sa píše, že práve v Komjaticiach sa začal rozvíjať Váš vzťah ku kresleniu a maľovaniu…
Som veľmi rád, že moju monografiu zostavil taký skvelý kunsthistorik, akým je PhDr. Peter Mikloš. Som vďačný za jeho odborný prístup i za veľkú trpezlivosť pri zostavovaní tohto diela. Správne uvádza, že moje prvé kresby a maľby vznikali v rodnom kraji. Súčasťou výstavy v Matici slovenskej je aj pocta Komjaticiam, obraz oboch kostolov s motívom Ondreja Cabana, ktorý vznikol k jeho výročiu.
6. Ste autorom aj tvorby v architektúre, resp. predovšetkým kamenných a priemyselných mozaík. Okrem spomínaného KD Komjatice spomeniem mozaiky v TV veži Kamzík, ŠD Družba a Mlynská Dolina, TV vysielačoch Modrý Kameň, Lučenec, obchodnom stredisku Komárno, železničných staniciach Turzovka, Kysucké Nové Mesto či sobášnej sieni Nové Zámky. Zapísali ste sa tak nezameniteľným spôsobom aj do dejín súčasnej modernej a neskoro-modernej architektúry. Akým spôsobom prebieha tvorba mozáik, čo váš inšpiruje a aké motívy u vás pravažujú? V súčasnosti sa mnohé mozaiky necitlivo odstraňujú a prekrývajú polystyrénom… ako vnímate tento necitlivý trend? Akým spôsobom ste získavali príležitosti sa výtvarne realizovať v rámci tejto tvorby?
Jedným z odborov, ktoré som vyštudoval na VŠVU v Bratislave je aj tvorba do architektúry. Už ako študent som sa podieľal na tvorbe monumentálnych diel. Pod vedením profesora Oresta Dubaya a docenta Jána Matejku sme realizovali výtvarné doriešenie átrií jednotlivých tried na Základnej škole v Nemeckej. Ja som tam realizoval sklenenú mozaiku. Po absolvovaní VŠVU som mal veľa príležitostí venovať sa monumentálnej tvorbe. Moje diela sú realizované v architektúre rozličných miest a dedín Slovenska. Najskôr som realizoval monumentálne diela podľa návrhov iných výtvarníkov (napríklad štukolustro Matildy Čechovej na pošte v Šuranoch, kamennú mozaiku Sibyly Greinerovej na Televíznej veži na Kamzíku, priemyslovú mozaiku docentovi Jánovi Matejkovi v účelovej budove železníc vo Zvolene). Postupne som sa dostal k monumentálnej tvorbe podľa vlastných návrhov. Tematicky som vždy vychádzal zo zamerania architektúry. K práci som pristupoval vždy veľmi zodpovedne.
POZRI AJ: Oceňovaný Stanislav Harangozó v Matici slovenskej ako ukážka národnej neomoderny
7. Podľa toho ako som napočítal na vašej stránke, absolvovali ste vyše stovku výstav od domácich až po zahraničné. Ktoré z nich považujete za najdôležitejšie a najprínosnejšie?
S rovnakou radosťou pripravujem každú výstavu. Chcem sa podeliť o svoju tvorbu s verejnosťou. Som rád keď príde veľa návštevníkov. Na Svetovej výstave EXPO 2010 v čínskom Šanghaji videli moje diela tisíce návštevníkov z celého sveta.
8. Váš štýl je skutočne špecifický a nezameniteľný. Je založený na dôraze na farbu ako autonómnu a vizuálnu hodnotu, abstrahujete transpozíciou pôvodné zdroje inšpirácie, pričom prekrývate motívy mesta či hradu so ženskými krivkami a pod. Často u vás dominujú pastelové farby. Akým spôsobom tvoríte? Máte aj nejakých nasledovníkov, žiakov, ktorí sa dokážu niečo podobné napodobniť v štýle aha, toto je akoby to robil Harangozó?
Nikdy som sa nesnažil o to, aby moji študenti napodobňovali môj rukopis. Naopak, viedol som ich k tomu, aby si hľadali vlastnú výtvarnú cestu.
9. Vo vašej tvorbe dominujú témy národných dejín, miest, SNP, kresťanstva či mieru. Aké je Vaše záverečné posolstvo pre čitateľov Slovenských pohľadov aj v kontexte hodnôt, ktoré vo svojich obrazoch prezentujete?
Keď zurčia zbrane, múzy mlčia. Prajem si, aby múzy nemuseli mlčať v žiadnej krajine. Som šťastný, že som mohol tvoriť len v mieri a táto téma je zreteľná aj v mojich dielach.
