BRATISLAVA, 3. 6. 2025 – V Dome Matice slovenskej Bratislava bol v prítomnosti ex-prezidenta Ivana Gašparoviča ocenený predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom slovenský výtvarník, vysokoškolský pedagóg, monumentalista, maliar, krajinár, kresliar a grafik Stanislav Harangozó Mimoriadnou cenou Matice slovenskej za prínos pre slovenskú výtvarnú kultúru. Ocenenie spoločne iniciovali Výtvarný odbor Matice slovenskej a Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v rámci vernisáže autorovej výstavy FAREBNÉ DOTYKY. Súčasne iniciátori avizovali návrh na štátne ocenenie Pribinov kríž I. stupňa, ktoré navrhla Matica slovenská, SZPB a Spoločnosť Ladislava Novomeského. Pred oceňovaním sa uskutočnilo tiež podujatie k 130-ročnici jedného zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného umenia Mikuláša Galandu. Správu prebrali TASR/TERAZ.sk, Hlavné správy, Bleskovky, tentoden.sk, Ženský web, Hlavný denník, reportáž nahrala aj STVR (relácia KULTÚRA.sk, premiéra 8. 6. o 15:45), reporty urobili Ivan Štelmák aj Ján Kšiňan. Bulletin zverejnili a spolurodáci na Komjatice.sk, prišla aj Komjatická televízia.
Autori fotografií pod článkom: Branislav Balogh, Peter Schvantner, Lukáš Perný, Ivan Štelmák, Ján Kšiňan a ďalší.
Stanislav Harangozó svoje diela prezentoval nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Jeho obrazy sa dostali až za hranice Európy, do ďalekých miest Šanghaj a Peking, čo ho robí slovenskou osobnosťou, ktorá postupne nadobúda európske až svetové parametre. Vystavoval v Nemecku, Grécku, Srbsku, Anglicku, Česku, Poľsku, Rusku, Ukrajine či Taliansku. Matica slovenská si súčasnej autora uctila aj poskytnutím výtvarného priestoru a rozhovoru v periodiku Slovenské pohľady. V jeho tvorbe dominujú kresťanské motívy (sv. Cyril a Metod), ale aj motívy mieru a humanizmu (holubice), Slovenského národného povstania, slovenských miest, obcí a dôležitých miest Slovenska (najmä Bratislavy, Devín, ale aj rodné Komjatice) či hudba a ženské motívy.
Študoval na Strednej knihovníckej a priemyselnej škole v Bratislave v rokoch 1962 až 1966, a v rokoch 1967 až 1973 na VŠVU u prof. D. Millyho, prof. Hložníka a prof. O. Dubaya. Do roku 1990 pôsobil na VŠVU a neskôr na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Kurátorom výstavy bol Ladislav Skrak a výstava potrvá do konca septembra 2025. Na podujatí zarecitovala báseň Brigita Lehoťanová, na husle zahrala Mgr. art. Terézia Mušutová, a ako prekvapenie zaspieval aj operný spevák Ivan Ožvát, zúčastnili sa ho tiež starosta obce Komjatice Peter Hlavatý a predseda SZPB Viliam Longauer. Účasť bola na priestory Domu Matice slovenskej rekordná, išlo zatiaľ o najväčšie podujatie v týchto priestoroch (vernisáže sa zúčastnilo približne 70 návštevníkov).
Reportáž za STVR prišla nahrať Gabriela Pirošková, vystúpil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, kurátor Ladislav Skrak a autor Stanislav Harangozó.
Matica slovenská si pred podujatím tiež pripomenula slovenského maliara Mikuláša Galandu (* 4. máj 1895, Turčianske Teplice – † 5. jún 1938, Bratislava) malou symbolickou výstavou vo vstupe do budovy. Podujatie organizátori nazvali „Matica slovenská nezabúda na Galandu„, čím odkázali na iné kultúrne inštitúcie, ktoré si okrúhle výročie tohto významného maliara nepripomenuli. Výtvarný teoretik Ladislav Skrak zdôraznil, že ide o výtvarníka, ktorý dokázal „poslovenčiť v dobrom slova zmysle“ svetové podnety svetového výtvarného umenia a vniesť do slovenského výtvarného umenia také pokrokové črty, ku ktorým sa dnes vraciame. Organizátori vyzdvihli Galandove „geometrické vyjadrenie lyrických podstát“, sociálne motívy medzivojnového obdobia v kontexte spolupráce s Ľudovítom Fullom a podieľanie sa na výtvarnom spracovaní Novomeského Nedele. Podujatie tiež manifestovalo prihlásenie sa Matice slovenskej k programu národnej neomoderny.
