Druhý rozhovor s INGRID MAJERIKOVOU o aktivitách vydavateľstva Matice slovenskej: 3000 kníh pre krajanov, rozšírenie distribúcie a e-shop

Ingrid Majeriková je už druhý rok vo funkcii riaditeľky Vydavateľstva Matice slovenskej, ale novinkou je, že sa stala konateľkou aj vo Vydavatel.sk, čo je sesterský matičný podnik. Od posledného rozhovoru, ktorý bol publikovaný aj v SNN a v ročenke DAV DVA sa rozbehol online predaj s vlastným e-shopom na SNN.sk, rozšírila sa vydavateľská spolupráca so Srbskom, so Slovenským kultúrnym klubom v Báčskom Petrovci, o promo podujatia, besedy o matičnej knižnej tvorbe, projekt Literárne besedy na Dolnej zemi, projekt 3000 kníh pre krajanov, na sociálnych sieťach sa propagujú periodiká, nové knihy, vydavateľstvo sa tiež mediálne propaguje, zvýšil sa predaj v distribúcii a mnoho, mnoho ďalšieho.

Vydavateľka, prekladateľka a kultúrna pracovníčka Ingrid Majeriková pochádza zo Spiša resp. slovensko-poľského pohraničia, je dcérou etnografa Viktora Majerika a poetky Anny Majerikovej-Ivančákovej. Študovala na Pedagogickej fakulte UPJŠ a zároveň absolvovala aj akademický rok v Inštitúte poľskej filológie na Jagelovskej univerzite v Krakove. Jej sestra Milica Majeriková-Molitoris je taktiež mimoriadne aktívnou spisovateľkou a kultúrnou aktivistkou najmä v oblasti slovensko-poľských vzťahov a rozvoja slovenskej kultúry v slovenských dedinách na území Poľska.

Ingrid pôsobila vo Vydavateľstve Lúč, Petit Press a Goralinga. Je spoluautorkou diel Doživotná umiestnenka (2010), regionálnych brožúr a publikácií ako Spišská Stará Ves a krajina na brehoch Dunajca (2011), Spišské Hanušovce (2013), dvojjazyčnej slovensko-poľskej brožúry Spoločný turistický priestor Spiša (2014), Borinka (2024) a i. Podieľala sa tiež na audiovizuálnom projekte Goralské rozprávky a zahrala si v slovenskej rozprávke O liečivej vode.

1. Už v úvode sme vymenovali všetky úspechy, ktoré sa podarili za posledné roky. Začnime teda postupne. V prvom rade sa podarilo zrealizovať e-shop na SNN.sk, ako vznikol tento nápad a akým spôsobom to pomohlo predaju kníh?

Slovenské národne noviny sa snažia preniknúť do online priestoru, pričom šéfredaktor Maroš Smolec ponúkol vydavateľstvu možnosť predávať pod webstránkou novín aj naše knihy. Bola to pre nás dobrá príležitosť, pretože došlo, okrem prezentácie noviniek, aj k možnosti prezentovania starších hodnotných kníh, ktoré by inak skončili zabudnuté v sklade. V súvislosti so vznikom e-shopu sme pripravili niekoľko PROMO akcií ako napr. JARNÉ KNIHOBRANIE, VIANOČNÉ KNIHOBRANIE, kde si potenciálni kupujúci mohli nakúpiť publikácie vo výrazných zľavách. Okrem toho sme na sociálnych sieťach priebežne promovali tematické balíčky (napr. štúrovci, bernolákovci), kde boli taktiež umožnené zľavy. Isteže potrebujeme aj zvýšiť návštevnosť tohto e-shopu, preto pripravujeme samostatnú webovú stránku pod názvom MATICNEKNIHY.sk, kde budeme promovať všetky knihy a aktivity vydavateľstva a Matice. Bude tam priame prepojenie na e-shop. E-shop funguje len od jesene minulého roku, napriek tomu sa predalo už približne 1000 kníh, pričom najpopulárnejšíe boli Etnogenéza Slovákov, Život sv. Konštantína a Metoda a Slovenské územie v historickom kontexte, čo sú naozaj knihy, ktoré sú staršie, ale čitatelia si ich tu našli. Zároveň sa nám podaril husársky kúsok, tzn. začali sa tu predávať krajanské zborník či heraldické registre.

2. Čo všetko sa podarilo vydať a spropagovať za posledné 2 roky v oboch vydavateľstvách, ktoré riadite? A čo všetko sa plánuje?

V prvom rade sa podarilo vydať knihu SKLADBA SLOVENSKÉHO JAZYKU od Jána Kačalu, čo bola vôbec najúspešnejšia publikácia Matice slovenskej za minulý rok. Ďalej je to štúrovská zberateľská edícia (Starý a nový vek Slovákov, Náuka o reči slovenskej, Nárečia slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí). Úspech mala aj kniha Pamäť národa, Bernolákovci, Cesta k demokratickej štátnosti, úplne sme vypredali knihu o Clementisovi a Mináčovi ako aj o Samuelovi Jurkovičovi. Vyšla tiež kniha o Novomeskom a Horváthovi s podtitulom Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta, ktorá je voľným pokračovaním série Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?

Nadviazali sme spoluprácu s novými ilustrátormi a autormi ako napríklad Nina Válka (ilustrovaná kniha o Hurbanovi: Jozef Miloslav Hurban, príbeh odvážneho štúrovca). Vydali sme pilotný projekt maľovánky CESTOVNÍČEK, pexeso so štúrovcami či pracovné zošity.

Po úspechu nepredajnej publikácie Bojovali za našu slobodu (zborník z konferencie v spolupráci s MZV SR) sme tento rok vydali voľné pokračovanie Matica slovenská v odboji a v povstaní, pričom vyšla aj monotematicky zameraná kniha, ale za to úspešná kniha o Cyrilovi Daxnerovi: Popredný muž histórie. K úspešným nepredajným titulom možno zaradiť aj zborník z vedeckej konferencie Slovenské ženy v národnom hnutí, ktorý sme slávnosti uviedli do života v Slovenskom národnom múzeu. Taktiež vyšiel zborník z konferencie o dolnozemskom Slovákovi, priekopníkovi bádania na poli krajanskej problematiky Jánovi Siráckom s názvom Dlhé hľadanie domova a menšia kniha o Šafárikovi od Pavla Pareničku (prvý zväzok edície Slovenského odboru MS, ktorého som tiež členkou).

Za najväčší úspech Vydavatel.sk možno označiť reedíciu druhého dielu memorárov Mila Urbana Kade tade po Halinde (aj na uvedení knihy v DMS Bratislava sme mali plnú sálu, ľudia sa doslova nepomestili). Vyšli aj dve knihy od Jozefa Leikerta, významného kulturológa: „obrazovka“ o Vincentovi Hložníkovi a tretie doplnené vydanie rozhovorov s Ladislavom Ťažkým.

Kontinuálne sa pokračuje aj vo vydávaní periodík: dvojmesačník Slovenské pohľady, štvrťročník SLOVENSKO – NÁRODNÉ SPEKTRUM (aj s novým dizajnom), šesť krát do roka v spolupráci s JÚĽŠ SAV Kultúra slova, ďalej dvojtýždenník Slovenské národné noviny, občasník HLAS MATICE, polročníky HISTORICKÝ ZBORNÍK a SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ, vydávame tiež stolový a NÁRODNÝ KALENDÁR a napokon SLOVANSKÝ OBZOR, ktorý je praktickým realizovaním myšlienky Kollára a Šafárika, ktorý už v 19. storočí plánovali vydávať všeslovanský časopis.

Pre matičiarov je zaujímavá aj útlejšia publikácia Matica slovenská v premenách času, ktorá mapuje dejinné míľniky, osobnosti späté s Maticou slovenskou na 168 plnofarebných stranách. Zároveň poskytuje prehľad o aktuálnych aktivitách, súčasťou publikácie je aj zoznam pracovísk a uvedením kontaktných údajov.

2. Matica slovenská nadviazala kultúrnu spoluprácu so Srbskom (Archívom Vojvodiny) a Slovákmi v Srbsku (Slov. klub z Bač. Petrovca). Čo všetko sa na tomto poli podarilo? Aké publikácie sa chystajú?

V rámci srbsko-slovenských spoluprác sme odštartovali v roku 2025 s dvomi publikáciami – s Archívom Vojvodiny (Nebojša Kuzmanović: O slovanskej rovnakosti) a so Slovenským kultúrnym centrom Báíčsky Petrovec knihu poézie Kataríny Mosňákovej-Bagľašovej Cez kľúčové ucho.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

3. Aké sú predbežné plány na rok 2026 a 2027?

Finišujeme s knohou Cudzie etniká na stredovekom Slovensku, pripravujeme zaujímavý titul, rozprávkovú knihu s tematikou Veľkej Moravy. Pokračujeme vo vydávaní memoárov Mila Urbana, zakladáme edíciu memoárov bývalých diplomatov. Vydávame tiež obrázkovú rozprávkovú knihu Slovenky žijúcej v Izraeli. Veľmi sa teším na publikáciu Juraja Červenku Spod Tatier do boja proti rebelom, ktorá zachytáva osudy vojakov rakúsko-uhorskej armády slovenského pôvodu, ktorí sa zúčastnili bojov vo vojne sever proti juhu v USA. Taktiež pripravujeme publikáciu venovanú rozhlasovej legende a reportérke Agneše Gundovej-Jergovej (rozhlasovej legende Hlasu Ameriky, poznala Kolomana Sokola, a spriaznená bola so známou misionárkou Matkou Terezou).

4. Zaujímavým projektom je odovzdanie 3000 kníh pre krajanov. Ako vznikol tento nápad? Minulý rok ste realizovali projekt literárnych besied s krajanmi v školách v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Pokračujete aj v tomto projekte?

Počas našich návštev školských knižníc na Dolnej zemi sme zistili, že obsahujú veľmi starú literatúru (70. roky, 20. storočia). Deti a mládež potrebujú nové podnety, nový typ knižnej tvorby, preto sme v počiatkoch oslovili SLC s prosbou o pomoc. Na začiatku sme dostali 70 kníh z tzv. živého fondu, t. j. max. 5 rokov staré knihy pre 17 vybraných knižníc. Neskôr sa k tejto iniciatíve pripojilo aj MK SR, ktoré nám umožnilo nakúpiť knihy od ôsmich slovenských vydavateľov za 1€. Podmienkou bolo, aby išlo o slovenského autora, a knihy neboli staršie 5 rokov. Prekvapilo nás koľko vydavateľov sa zapojilo, niektorí nám dali knihy aj zadarmo. O tomto našom projekte informoval aj revue BIBIANY č. 3/4 2025 a Slovenský rozhlas.

Tento rok sa chystáme navštíviť v rámci literárnych besied aj Slovákov v Poľsku a Chorvátsku, pričom prvýkrát sa stretneme nielen s deťmi v školách, ale aj s vysokoškolskými študentmi. V Chorvátsku nás čaká 6 lokalít a v Poľsku taktiež 6.

POZRI AJ: POĎME POSILŇOVAŤ SLOVENSKOSŤ A SLOVANSKOSŤ PO VZORE JÁNA KOLLÁRA
(profilový rozhovor s MILINOU SKLABINSKOU, novou riaditeľkou Krajanského múzea Matice)

5. Dbáte aj na medializáciu vydavateľstva, vystúpili ste na Bibliotéke, chodíte s knihami na akcie Matice, ale robíte aj vlastné podujatia (napr. prezentácia knihy M. Urbana, keď bola matičná knižnica doslova plná)… kde ešte všade sa podarilo matičnú knižnú a periodickú tvorbu propagovať?

Snažíme sa, pokiaľ je to možné, všetky novinky uviesť slávnostne do života. T. j. snažíme sa našich autorov verejnosti predstaviť, aby za menom vedeli spoznať aj konkrétne tváre. Uviedli sme knihu Mila Urbana s účasťou rodiny, teda synom Cyrilom a dcérou Katarínou. Na podujatie prišli aj zástupcovia slovenského veľvyslanectva v Poľsku, Spolku Slovákov z Poľska, pričom účasť bola okolo 120 ľudí. Na Beckove sme uviedli knihu o J. M. Hurbanovi, pravidelné sú podujatia v Dome Matice slovenskej, napr. pri uvedení knihy o Novomeskom a Horváthovi došlo dokonca k autorskému zapojeniu vnuka Ivana Horvátha do tvorby knihy. Okrem toho sa snažíme cestovať za čitateľmi do regiónov, na čo využívame na spoluprácu Domy Matice slovenskej, ako aj knižnice. Snažíme sa na propagáciu využiť aj regionálne média, ktoré sa viac-menej pravidelne zúčastňujú našich prezentácií. Mali sme tiež prezentáciu v slávnostných priestoroch Zichyho paláca, konkrétne išlo o Skladbu slovenského jazyka profesora Kačalu. Vydavateľstvo sa aktívne spolupodieľa na organizácii súťaže Prečo mám rád Slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Na prvom Medzinárodnom krajanskom festivale v Martine za účasti Slovákov z Maďarska, Srbska, Rumunska, Francúzska, Poľska, Austrálie sme odprezentovali novú knihu Pamäť národa.

6. Zlepšili sa aj výsledky v oblasti distribúcie kníh? Ako sa vám darí knihy propagovať na sociálnych sieťach?

Vďaka preklopeniu distribúcie pod našu priamu gesciu sa naše publikácie stávajú viditeľnejšie aj na pultoch najznámejších kníhkupectiev. Založili sme aj vlastnú FB a Instragramovú stránku, kde propagujeme jednotlivé knihy, podujatia a zľavové akcie, ako aj mediálne výstupy z podujatí.

7. Vydali ste tiež knihu profesora Kačalu Skladba slovenského jazyka, ktorá bola prezentovaná dvakrát. Pripravuje sa ešte nejaká ďalšia aktivita v súvislosti s touto knihou?

25. marca pripravujeme v spolupráci s Jazykovým odborom Matice slovenskej a Univerzitnou knižnicou v Bratislave vedeckú konferenciu Aktuálne otázky slovenskej skladby, na ktorej zúčastnia poprední odborníci z oblasti syntaxe nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

10. Vydavateľstvá sa tiež zapojili do súťaží. Za knihu Stratený syn získalo VMS aj cenu v Bibiane. O čom táto kniha je?

Je to kniha určená pre vekovú kategóriu 6+, umiestnila sa medzi 24-mi ocenenými knihami v súťaži O najkrajšiu knihu Slovenska.

11. Darí sa Vám vyhľadávať aj nových autorov?

Áno, minimálne v oblasti detskej literatúry dávame šancu aj začínajúcim autorom, ale tento rok prekvapíme čitateľov aj titulom z oblasti populárno-náučnej – kniha s tematikou príchodu prvých Indoeurópanov na európsky kontinent bude práve z pera začínajúceho autora.

Zároveň dávame priestor novým ilustrátorom, napr. aj plánované výjazdy na literárne besedy do zahraničia budeme koncipovať tak, aby sme v zahraničí predstavili klasických autorov, ale aj novú nastupujúce generáciu.

12. Ako vnímate DAV DVA, to, že sa zvyšuje jeho čítanosť, ale aj to, že prirodzene propaguje aj matičné aktivity, vrátane matičných kníh či podujatí? Evidujete aj ročenku?

DAV DAV je na tepe doby. Reflektuje aktuálne témy nielen z oblasti politického, ale aj kultúrno-spoločenského života. Dáva priestor širokému spektru spolupracovníkov, čo sa prirodzene odzrkadľuje nielen na štruktúre, ale aj širokom zábere tohto média. Je len prirodzené, že dáva priestor aj Matici, pretože tak Matica slovenská ako aj DAV preferovali kooperáciu ľudí z rôzneho konfesionálneho, politického a hodnotového prostredia, a to mi je sympatické. Keďže som starší konzervatívny typ, ktorý nemá rád e-booky a čítačky, som rada, že táto ročenka vychádza aj v printovej podobe. Prajem redakcii aj do budúcnosti veľa tvorivých úspechov a čo najširšiu čitateľskú základňu.

Zhováral sa Dr. Lukáš Perný.

AI o rozhovore: Rozhovor s riaditeľkou Vydavateľstva Matice slovenskej a konateľkou Vydavatel.sk Ingrid Majeriková prináša komplexný pohľad na modernizačné kroky, vydavateľské úspechy a vízie do budúcnosti oboch matičných podnikov pôsobiacich pod hlavičkou Matica slovenská. Mapuje dynamický rozvoj online predaja prostredníctvom e-shopu na stránke Slovenské národné noviny, nárast distribúcie, systematickú propagáciu na sociálnych sieťach i posilňovanie regionálnej a medzinárodnej spolupráce. Osobitná pozornosť sa venuje vydavateľským titulom posledných rokov – od jazykovedných diel (napr. úspešná publikácia Skladba slovenského jazyka) cez reedície klasikov, memoárovú literatúru, historické zborníky až po detskú a ilustrovanú tvorbu. Rozhovor približuje aj spoluprácu so zahraničnými partnermi, najmä so Slovákmi v Srbsku a s inštitúciami vo Vojvodine, ako aj konkrétne projekty podpory krajanov vrátane iniciatívy „3000 kníh pre krajanov“ a literárnych besied na Dolnej zemi. V interview sa reflektujú aj plány na roky 2026 – 2027, medzi ktorými nechýbajú nové odborné publikácie, rozprávkové knihy s historickou tematikou, pokračovanie vydávania memoárov či vznik edície diplomatických spomienok. Rozhovor zároveň poukazuje na dôraz na verejné prezentácie kníh, účasť na festivaloch, konferenciách a krajanských podujatiach, ako aj na systematickú mediálnu stratégiu. Záver rozhovoru prináša hodnotenie spolupráce s platformou DAV DVA a vyzdvihuje význam tlačenej ročenky v kontexte súčasného mediálneho priestoru. Celkový obraz rozhovoru predstavuje Vydavateľstvo Matice slovenskej ako inštitúciu, ktorá sa usiluje prepájať tradíciu s modernými formami prezentácie, rozširovať čitateľskú obec doma i v zahraničí a systematicky budovať kultúrnu kontinuitu.

---