19. máj 2026, SRBSKO, NOVÝ SAD – V Archíve Vojvodiny si slávnostne pripomenuli 100. výročie založenia. Pod heslom „Uchovávatelia spomienok 1926-2026 si prostredníctvom slávnostného programu, výstavy archívnych dokumentov, odhalenia busty Dr. Dimitrija Kiriloviča, propagáciou poštovej známky a prezentácie monografie pripomenuli veľké jubileum. K dispozícii aj video z podujatia. Ďalej o podujatí informuje HLAS ĽUDU v článku Inštitúcia, ktorá zachováva identitu – Hlas ľudu, text preberá po dohode a Archívom Vojvodiny aj redakcia DAV DVA.
Slávnostnou akadémiou, premiérou monografie, tematickou výstavou a premiérou poštovej známky si dnes Archív Vojvodiny pripomenul storočnicu svojej existencie.
Slávnostná akadémia sa začala prednesom hymny Srbska, ktorú poctil veľký počet hostí z našej krajiny a zo zahraničia. Po príhovore riaditeľa archívu Nebojšu Kuzmanovića slova sa ujal primátor Nového Sadu Žarko Mićin. Vo svojom príhovore vyzdvihol, že archívy nie sú len miestami, kde sa uchovávajú dokumenty, ale inštitúciami, ktoré zachovávajú identitu, pravdu a historickú pamäť ľudu. „Keď kultúrna inštitúcia oslavuje celé svoje životné obdobie, nie je to len výročie. Je to dôkaz trvácnosti, oddanosti a hlbokej zodpovednosti generácií archívnych odborníkov za zachovanie kultúrneho dedičstva,“ vyzdvihol Mićin. Skonštatoval tiež, že archív zdieľal osud svojho ľudu v celej histórii, prešiel vojnami, okupáciami a ničením, no napriek tomu sa mu podarilo zachovať cenné historické pramene.
„Pri uchovávaní dokumentov archívy neuchovávajú len papier. Zachovávajú identitu, dôstojnosť a pravdu ľudu. V dobe digitalizácie a rýchleho toku informácií nám archív pripomína, že ľudia, ktorí si neuchovávajú svoje archívne materiály, riskujú stratu pamäti, identity a časti seba samých,“ prízvukoval.
V pokračovaní sa prihovorila predsedníčka Pokrajinskej vlády Maja Gojkovićová, ktorá tiež vyzdvihla význam tejto inštitúcie a okrem iného poznamenala: „Dnes neoslavujeme len jednu inštitúciu. Oslavujeme trvanie, poznanie, zodpovednosť a záväzok k pravde. Oslavujeme ľudí, ktorí verili, že každý dokument, každý list a každý záznam má svoju hodnotu a svoj vlastný príbeh. Jedno storočie práce nie je len číslo. Je to sto rokov zachovávania pamäti, identity a stôp času, cez ktorý prešli ľudia, mestá a celá naša komunita.“
Dodala, že Archív Vojvodiny nie je len strážcom minulosti, ale aj aktívnym účastníkom súčasného kultúrneho života. „Počas uplynulého storočia Archív Vojvodiny starostlivo uchovával vzácny dokumentárny materiál o politickom, kultúrnom, sociálnom a ekonomickom vývoji našej pokrajiny a širšieho okolia,“ povedala Gojkovićová. Zdôraznila, že v čase rýchlych zmien a digitálnej komunikácie si možno viac ako kedykoľvek predtým uvedomujeme, aké dôležité je zachovať autentické stopy minulosti. „Sto rokov existencie nás zaväzuje, aby sme naďalej investovali do kultúry pamäti, do ochrany archívnych materiálov a do rozvoja inštitúcií, ktoré zachovávajú našu identitu. Je na nás, aby sme zabezpečili, že bohaté dedičstvo zostane prístupné a zachované pre budúcnosť,“ povedala vyjadriac presvedčenie, že Archív Vojvodiny bude aj v nasledujúcich desaťročiach spoľahlivým strážcom histórie a dôležitým pilierom kultúrneho a vedeckého rozvoja.
V rámci osláv tohto vzácneho jubilea bola otvorená tematická výstava Sto rokov strážcov pamäti – Archív Vojvodiny 1926 – 2026, ktorej autorkami sú archívna poradkyňa Zagorka Avakumovićová, konzervátorka papiera Višnja Nikolićová a magisterka architektúry Vera Klačarová. Výstava archívnych dokumentov prostredníctvom troch častí – minulosť, súčasnosť a budúcnosť – predstavuje cestu Archívu Vojvodiny od jeho založenia až po súčasnosť, ako aj víziu ďalšieho rozvoja. Výstava vyzdvihuje archív ako správcu kolektívnej pamäte, moderné výskumné centrum pre pôvodné historické pramene a ako inštitúciu, ktorá formuje budúcnosť prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, digitalizácie a aplikácie nových technológií.
Predstavená bola aj monografia Sto rokov Archívu Vojvodiny 1926 – 2026, ktorej autorkou je archívna poradkyňa Leonila Pavlovićová. Publikácia bola vydaná s cieľom komplexne predstaviť históriu inštitúcie, jej vývojovú cestu, význam a úlohu pri zachovávaní archívnych materiálov a kultúrneho dedičstva. Propagovaná bola tiež pamätná poštová známka, ktorú vydala Pošta Srbska na počesť stého výročia Archívu Vojvodiny, ako ďalšie trvalé svedectvo o význame tejto inštitúcie v kultúrnom a spoločenskom živote našej krajiny. Na nádvorí Archívu Vojvodiny odhalili bustu Dr. Dimitrija Kirilovića, jednej z najvýznamnejších osobností srbskej archívnickej vedy a kultúry, prvého štátneho archivára od roku 1926 a prvého riaditeľa vtedajšieho Štátneho archívu v Novom Sade, dnešného Archívu Vojvodiny.
VENAC MATICE SLOVAČKE ZA DIMITRIJA KIRILOVICA / VENIEC MATICE SLOVENSKEJ PRE DIMITRIJA KIRILOVICA
Riaditeľ Archívu Vojvodiny NEBOJŠA KUZMANOVIĆ píše: „Delegácia našej bratskej Matice slovenskej z Martina, zo Slovenskej republiky, položila veniec k pamätníku nášho zakladateľa. Archív Vojvodiny je vďačný slovenským bratom. Spomíname si a oplácame im láskavosť dobrými skutkami. Nech žije Matica Slovenská! Nech žije Archív Vojvodiny! Ďakujeme vám, bratia! (Delegacija naše bratske Matice slovačke iz Martina, iz Republike Slovačke, prva je položila venac na spomenik našem osnivaču. Arhiv Vojvodine je zahvalan slovačkoj braci. Pamtimo i uzvracamo dobrim delima. Živela Matica slovačka! Živeo Arhiv Vojvodine! Dakujeme bratia!)
Matičná delegácia položila kvety pri bustách Šafárik a Štefánika…
