Robert Owen o kapitalizme, trhu, filantropii, úžere a nerovnosti

Predslov

V dejinách sociálnych teórií, filozofie (sociálnej či politickej), ekonómie a súčasne aj pedagogiky je len málo osobností, ktoré by sa vyrovnali veľkosti anglického vizionára Roberta Owena ( 1771 – 1858). Owen vytvoril v 19. storočí zrejme prvú socialistickú fabriku v dejinách ľudstva (New Lanark) a pokúsil sa o založenie samosprávnej komunistickej osady (New Harmony). V New Lanark robotníkom zabezpečil jedlo, bývanie, vzdelanie, obmedzil pracovnú dobu a zlepšil pracovné podmienky. Založil vôbec prvú verejnú materskú školu v dejinách západu a zaslúžil sa o praktické obmedzenie ženskej a detskej práce. Bavíme sa o dobe, kedy bola detská práca bežnou súčasťou budovania svetlých zajtrajškov anglického kapitalizmu. Čo je však dôležité, a preto tento článok, Owen pochopil ako funguje kapitalizmus, obchod, konkurencia a trh. Že produkuje nerovnosť, chudobu a hlavne, že je tento systém už vo svojej podstate absurdný a zvrátený. Vyberám preto zopár mimoriadne aktuálnych citátov, ktoré napriek dobe svojho vzniku (19. storočie) vôbec nestratili na svojej aktuálnosti a ktoré sa mi už nezmestili do pripravovanej knihy. Viac o Owenovi nájdete tu.
PhDr. Lukáš Perný

Roberto Owen: Parerga a parilopomena

O kapitalizme

Továrenský systém v štádiu neobmedzenej svojvôle nutne prispieva ku skazenosti utlačovateľov a k zbedačeniu a zhrubnutiu utlačovaných. Lacno nakupovať a draho predávať sa stáva jediným zákonom jednania. Rodičia sú nútení zapájať seba a svoje deti do nekonečnej práce v nezdravom prostredí a tak vydávať svoje deti do následnémz duševnému a telesnému úpadku. Podnikateľ vidí v robotníkoch iba nástroj k dosiahnutiu zisku. V týchto vykorisťovaných bytostiach sa vyvíja nespútaný hnev, ktorý, ak by zákonodarné opatrenia nezabránili jeho rastu zlepšením životných a pracovných podmienok, zem by skôr či neskôr uvrhol do strašného nebezpečenstva. A nakoľko každý robotník musí svoju prácu najskôr premeniť v peniaze, je nútený chce či nechce, svoju prácu predávať lichvárovi alebo dohadzovačovi a čo sám potrebuje nakupovať potom od výrobcu alebo ešte možno častejšie od priekopníka. Tak sa dostáva do závislosti na rôznych prostriedkoch, ktoré na ňom v každom prípade zarábajú. Doteraz nikdy a nikde nebolo dosiahnutého spravodlivého rozdeľovania zisku, ktorý vznikol vďaka vynálezom a efektívnym pracovným operáciám. Druh a úhrn práce nie je určovaný skutočnými záujmami národa. Vlastník pôdy vola po vydaní zákona, ktorým by bol zdražený chlieb, zatiaľčo stovky a stovky nezamestnaných hladujú a celé pozemky ležia ladom. Milióny ľudí postrádajú teplý odev, zatiaľčo jeden jediný továrnik vlastní potrebné prostriedky, ktorými by mohlo byť uspokojenie tejto potreby zaistené. Avšak tu nie je žiadna rozhodujúca potreba ľudu, ale peňažný zisk, ktorého by mohol vlastník pôdy spolu s kapitalistom docieliť na trhu. Spoločnosť tak stratila kontrolu nad výrobnými silami, ktoré by jej poskytovali potrebné výrobky. (s. 165)

Robotnícka trieda nepotrebuje filantropiu. Aj najlepšie mienené dary pre ňu znamenajú výsmech lebo ju zrazia do ešte hlbšej biedy a poníženia. Ona potrebuje skôr takú pomoc, ktorá by zaistila situáciu, z ktorej by bola sama schopná previesť praktické opatrenia, ktoré by priniesli dobro tak jej, ako i celej spoločnosti. Veď nikomu ani nenapadne aby svojmu blížnemu, ktorý umiera hladom, najskôr poskytoval duchovnú útechu, hoc by sa ho najskôr nepokúsil zachrániť pred zánikom odstránenia príčin biedy a núdze. Ak chceme zachrániť celé masy našich trpiacich blížnych, potom im musíme najskôr poskytnúť zdravú a výživnú potravu, dobrý odev a vyhovujúce bývanie, radostnú a zmysluplnú prácu aj príjemné rozptýlenie a odpočinok po nej. Potom sa môžeme pokúšať ich prinútiť, aby si osvojili schopnosť uspokojovať svoje najmilšie záľuby a zároveň
plniť požiadavky čistej morálky a počestného života. (s. 167)

O kooperácii

Pri predaji je možné dosiahnuť zisku iba v tom prípade, ak je dopyt rovný ponuke, alebo ju dokonca prevyšuje. Skutočný záujem spoločnosti
by však vyžadoval, aby ponuka bezpodmienečne prevyšovala dopyt. Namiesto individualistického záujmu na obmedzenej ponuke, snaží sa kooperácia o ponuku prevyšujúcu dopyt. Tým by teda bolo možné aj v rámci trhového hospodárstva odstrániť ekonomickú nutnosť predávať sa ziskom. Prirodzeným následkom toho by bolo zlacnenie výroby tovarov. Zavedením kooperácie by potom bolo možné dosiahnuť toho, aby po stránke kvality, tak aj kvantity spotrebných výrobkov bolo dosiahnuté (naj)lepších výsledkov, než pri pri výrobe individuálnej. Pritom je úplne jasné, že zariadenie, ktoré umožní zaviesť čo najlepšie pracovné podmienky s vynaložením minimálnych nákladov a zároveň zaistí vytvorenie čo najlepších zdravotných a existenčných podmienok pre robotníkov, nutne predčí všetky doterajšie spôsoby výroby práve tak, ako parný stroj vytlačil ručnú prácu pri kolovrate.

O socializme

Prevedenie tu uvedených plánov očakávame od energického činu zjednotených pracujúcich tried. K tomu je potreba, aby ľud konečne pochopil toto veľké tajomstvo, že on sám je pravým tvorcom všetkého bohatstva. Vlády spolu s aristokraciou celej Európy doteraz majú vo svojich rukách veľkú (aj keď slabnúcu) moc nad spoločnosťou a môžu si ju ešte v značnom rozsahu po krátku dobu udržať za predpokladu, že sa nerozpadne ich vzájomné spoločenstvo. Avšak ľud je schopný získať znalosti o svojom postavení v takej miere, ktorá mu umožní jednotne vystúpiť proti doteraz mocnej aristokracii a jej porážkou dosiahnuť úplnej zmeny doterajšieho stavu spoločenského usporiadania.
Je vidno, že dve veľké mocenské spoločenské sily si uvedomujú svoje postavenie, i svoje možnosti. Začínajú chápať, že ich záujmy stoja v protiklade. Vyššie triedy tak môžu dojsť k zámeru, že nižšie triedy, ktoré nemôžu chcieť naďalej plniť úlohu pešiakov v boji za dosiahnutie národných a spoločenských premien, a že preto očakávajú aspoň uznanie svojho podielu v tomto boji. Vyššie triedy môžu práve dôjsť tak k pochopeniu skutočnosti, že pri rozdeľovaní statkov, zaisťovaní výchovy a pri riadení verejných záležitostí budú môcť byť skoro nahradené pracujúcimi triedami, ktoré získajú postupne viac znalostí, než majú teraz všetky ostatné triedy dohromady.
Moc v spoločnosti a správa verejných záležitostí patrili dlho tým, ktorí nevyrábajú. Avšak skôr či neskôr budú patriť skutočným výrobcom. Až do našich časov predstavovala spoločnosť vo všetkých krajinách iba chaos, lebo nebolo doteraz chápaná ako predmet vedeckého záujmu. Doteraz nikdy nebol učinený ani ten najmenší pokus vniesť poriadok a systém do riadenia, ktorého cieľom by malo byť zjednotenie ľudí.
Nová veda o spoločnosti sa oproti tomu snaží o odstránenie anarchie a chaosu. Záverom súdime, že zo všetkých spoločenských prvkov je najdôležitejší prvok výroba.

Literatúra
OWEN, Robert: Robert Owen a jeho pedagogické názory. z dejín pedagogiky, zväzok 23. Praha: SNLP, 1960

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom