Výročie Parížskej komúny, prvý historický pokus o vládu ľudu s globálnym dosahom

Od 18. marca 1871 do 28. mája 1871 fungovala tzv. Parížska komúna. Prvý krát v dejinách sa uskutočnila, aj keď iba na krátky historický záblesk, socialistická utópia s medzinárodným dosahom. Parížska komúna je povstalecké obdobie v histórii Paríža, ktoré trvalo o niečo viac ako dva mesiace. Toto povstanie proti vláde, vyplývajúce z Národného zhromaždenia, ktoré bolo práve zvolené občianskym hlasovaním, navrhlo pre mesto organizáciu blízku samospráve alebo komunistickému systému. Komúna je čiastočne reakciou na porážku vo francúzsko-pruskej vojne (1870) a zároveň reakciou na vládu Adolfa Thiersa (fr. Wiki)

Ľud si prvý krát vládol skutočne sám a fungovalo to až do momentu, kým tento experiment nebol krvavo potlačený. Prvý pokus o socializmus (resp. išlo skôr o lokálny priamo-demokratický komunizmus) skončil kontrarevolúciou, ktorá sa do histórie zapísala ako Krvavý týždeň (La semaine sanglante). Počas krvavého týždňa bolo usmrtených tisíce ľudí. Na počesť komúny bolo vytvorené pamätné miesto, Stena komunardov, ktoré symbolizuje boj ľavice za slobodu národa.

18. marca Parížania (remeselníci) vystúpili proti vláde Adolfa Thiersa. Vytvorili vlastnú Národnú gardu, ku ktorej sa pridali vojaci. Vláda následne opustila Paríž, resp. ušla do Versailles. Už 26. marca sa konali priamo-demokratické voľby členov Komúny. Socialisti chceli legitímnu vládu, ktorej programom boli nasledujúce body:

  • Národná garda nahradí políciu a armádu
  • Odstránenie nastávajíceho štátneho systému
  • Zavedenie nových orgánov moci
  • Zavedenie volených a odvolateľných úradníkov
  • Zavedenie sociálnych opatrení v prospech pracujúcich
  • Bezplatné vzdelanie
  • Riešenie bytové politiky
  • Spoluúčasť robotníkov pri vedení podniku
  • Vyhlásenie rovnoprávnosti žien

28. marca vzniklo vyhlásenie Rady komúny, nazývanej Komúna Paríž, ktorej ústredný výbor Národnej gardy odovzdáva svoje právomoci. Komúny vznikali aj mestách Lyon, Toulouse a Marseille. Počas vlády komúny bol zavedený revolučný kalendár.

Za oficiálneho vodcu komúny bol formálne zvolený utopický socialista Louis Auguste Blanqui, ktorý bol po celú dobu komúny väznený. Blanqui mal tisíc nasledovníkov, ktorí boli organizovaní do buniek po 10 osobách a každá bunka fungovala nezávisle a nevedela o členoch ostatných skupín. Skupiny komunikovali s vedúcimi iba prostredníctvom kódov, podľa Blanquiho príručky pre revolucionárov. Blanquisti patrili k najdisciplinovanejším predstaviteľom komúny. Ďalšou významnou skupinou boli radikálni republikáni, ktorí sa pokúšali o kompromis medzi komúnou a vládou. Najvýznamnejším vojenským veliteľom komúny bol Eugène Varlin, francúzsky komunista a člen Prvej internacionály, ktorý viedol tisíc vojakov Národnej gardy k pochodu, ktorý sa preslávil spevom „Dlhý život komúne!“ Bol jedným z priekopníkov francúzskeho anarcho-komunizmu.

Odkaz tohto experimentu je dodnes inšpiráciou.

Viac uvádza kniha Mezinárodní komunistické, dělnícké a národne osvobozenecké hnutí:

Sociálne ekonomické opatrenia Komúny mali socialistický ráz. Parížske podniky, ktoré buržoázia opustila, boli predané robotníckym združeniam; mzdy robotníkov, nízke platy úradníkov a učiteľov boli zvýšené a pokuty zrušené. Pracujúci Parížania boli presťahovaní z pivničných obydlí a manzard do bytov boháčov. Komúna mesto zmenila. Paríž prestal byť mestom radovánok boháčov celého sveta; lúpeže ustáli, mestské ulice boli bezpečné, aj keď v nich nebolo vidieť ani jedného policajta; divadlá, múzeá, galérie boli otvorené pre ľud.

Všetka činnosť Komúny vyjadrovala záujmy väčšiny pracujúceho ľudu a uprevňovala republikánske zriadenie. Hlavné, čoho sa Komúne nedostávalo, bol čas preto jednotlivé sociálne ekonomické opatrenia mohla len naznačiť smer, kam sa bude ubrať vývoj.

Veľkým sociálnym opatrením Komúny,“ konštatoval Karol Marx, „bola jej vlastná existencia, jej práca.“

Komúna bola prvou diktatúrou proletariátu v dejinách, zastávala myšlienku oslobodenia pracujúcich všetkých zemí, jej činnosť nadobudla internacionálneho charakteru. V. I. Lenin v článku Pamiatka komúny napísal:

Všetka francúzska buržoázia, všetci statkári, burziáni, továrníci, všetci veľkí aj malí zlodeji, všetci vykorisťovatelia sa proti nej spolčili. Tejto buržoáznej koalícii podporovanej Bismarckom (ktorý prepustil z nemeckého zajatia 100 tisíc francúzskych vojakov, aby pokorili revolučný Paríž… … cez všetky chyby je Komúna veľkým vzorom veľkého proletárskeho hnutia 19. storočia…) sa podarilo poštvať neuvedomelých roľníkov a drobnú vidiecku buržoáziu proti parížskemu proletariátu…

V. I. Lenin: Pamiatka komúny

Po porážke Komúny boli reakcionármi zastrelených nad 30 tisíc ľudí, 10 tisíce boli deportované do vzdialených kolónií, kde väčšina zomrela na tropické choroby a následky ťažkej galejníckej práce.

Parížska komuna (1871) trvala 72 dní ale jej činy sú nesmrteľné. Marx napísal: „Zásady Komúny sú večné a nemôžu byť zrušené.“

Mezinárodní komunistické, dělnícké a národne osvobozenecké hnutí (60.-80. léta 18. století – 1973, Moskva,1974

Bezplatné bývanie, vzdelanie, sociálne opatrenia, rozvoj kultúry pre všetkých, priama demokracia, odvolateľnosť úradníkov, spoluúčasť robotníkov na riadení podnikov, rovnoprávnosť žien, to všetko sú výdobytky vizionárskej Parížskej komúny, ktorú potlačil reakčný režim.

Mgr. Lukáš Perný, autor sa profesionálne venuje dejinám utópií

Odporúčaná literatúra:
LISSAGARAY, P. O.: Dějiny pařížské komuny z roku 1871. Praha: SNPL, 1953
Mezinárodní komunistické, dělnícké a národne osvobozenecké hnutí (60.-80. léta 18. století – 1973), Moskva, 1974

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

5 thoughts on “Výročie Parížskej komúny, prvý historický pokus o vládu ľudu s globálnym dosahom

  • 29. mája 2019 at 16:00
    Permalink

    Medzi významných komunardov patril aj francúzsky maliar Gustave Courbet, jeden z hlavných predstaviteľov realizmu v 19.s., ktorý svojou tvorbou a názormi výrazne ovplyvnil aj neskorší impresionizmus a symbolizmus.
    Gustave Courbet mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Počas Parížskej komúny bol zvolený za zástupcu ľudu.

    Reply
  • 29. mája 2019 at 19:33
    Permalink

    Veľmi dobré pripomenutie.
    Bolo by dobré hneď na začiatku uviesť, že Komúna nebola žiadna plánovaná revolúcia, ktorú by mala na svedomí nejaká „extrémistická“ politická strana. Tá situácia mi v hrubých rysoch niečím pripomína dôsledky ukrajinského majdanu, ktoré sa prejavili v regiónoch ako Krym, Donbas a Luhansk.
    Vtedy sa vláda Francúzska (Napoleon III) pustila do dobrodružnej a nedomyslenej vojny s Nemeckom, bola veľmi rýchlo porazená, ale pokračovala vo vojne až po kolaps centrálnej vlády.
    Keďže Paríž bol priamo pod správou centrálnej vlády, ktorá skolabovala, nejako to veľkomesto muselo fungovať naďalej. Nebyť tých samozvaných vodcov, ktorí sa pokúsili svojpomocne zorganizovať nejaký systém verejnej vlády, tak by to skončilo gigantickou humanitárnou katastrofou.

    Prípad Paríža počas tejto vojny je dobré v dejepise pripomínať našej mládeži, lebo podobne by to dopadlo v prípade hrdinského útoku EÚ a NATO na Rusko. Naša vnútorná infraštruktúra, ktorá na niečo také nie je pripravená, by veľmi rýchlo skolabovala a celé Slovensko by bolo v situácii Paríža pred Komúnou. Blackout bez energií, potravín, liekov, prostriedkov a bez zodpovednej vlády, ktorá by s tou situáciou niečo bola schopná urobiť.
    Všimnite si, akí ľudia majú tú militantnú protiruskú rétoriku. Tí by nové SNP utopili v krvi drastickejšie ako kedysi SS.

    Vojna je vždy minimálne tragický omyl, ale častejšie vopred úkladne plánovaný zločin.
    V tejto súvislosti dávam do pozornosti pánovi Diczházymu v jeho najnovšej iniciatíve zameranej na Listinu základných práv toto:
    Listina v čl. 6 ods. 2 píše: „Nikoho nemožno zbaviť života.“
    Vojna logicky je činnosť, ktorá smeruje k zbaveniu niektorých ľudí života (bez súdu, bez viny, často bez akéhokoľvek dôvodu).
    Listina v tom istom článku 6 v ods. 4:
    „ Porušením práv podľa tohto článku nie je, ak bol niekto zbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.“
    A tu je úskalie, lebo vedenie vojny samo osebe nie je trestné. Nie je trestné posielať násilne povolaných ľudí do armády na smrť! Nie je trestné spôsobovať „kolaterálne straty“.

    Lenže príprava a podnecovanie vojny trestné je – § 417 – Ohrozenie mieru. Dokonca v spojení s cudzou mocou je vyššia trestná sadzba.
    Ľavicová sila by mala všetkými silami propagovať mier a vysvetľovať ľuďom, že vojna (proti komukoľvek) nie je v záujme pracujúcich ľudí na Slovensku.

    Reply
    • 29. mája 2019 at 20:35
      Permalink

      …právo na odmietnutie vojny, presnejšie na odmietnutie aktívnej účasti ( = zabíjaní ) na vojne, by malo byť základným a všeobecným ľudským právom, nadradeným nad akékoľvek iné zákony.
      To znamená byť neprekonateľným inými zákonmi „nižšieho“ stupňa ( štátnymi ).

      Pretože vojna nie je nič iné, ako to, že tí čo sa navzájom dobre poznajú, posielajú tých čo sa vôbec navzájom nepoznajú, aby sa medzi sebou zabíjali.

      Reply
      • 31. mája 2019 at 19:27
        Permalink

        Martin. Suhlasim.
        Ale take pravidlo nebude nikdy schvalene pretoze „ti ktori sa poznaju“ ho nikdy nepodporia a ti „ktori sa nepoznaju“ su nejednotni a roztriesteni.

        Reply
  • 29. mája 2019 at 20:42
    Permalink

    Opět chci vzdát hold autorovi článku.

    Pane Perný, oba palce nahoru! Odvádíte naprosto nenahraditelnou práci ve jménu histor. PRAVDY. Navíc, Vaše články jsou napsány vysoce profesionálně, nejen ideově, ale také faktograficky je to ve Vašem podání opravdu výborné. Zaujala mě tato věta: „Ľud si prvý krát vládol skutočne sám a fungovalo to až do momentu, kým tento experiment nebol krvavo potlačený.“

    To je přesně ono! Jakákoli revoluce má smysl jen tehdy, pokud se dokáže také ubránit. Tohle bolševické vedení po VŘSR si plně uvědomovalo, takže se věnovala mimořádná pozornost budování Rudé armády, bez níž by ruskou revoluci potkal stejný osud, jako i franc. komunardy. Všem čtenářům DAV-DVA, nejen v souvislosti s posuzovaným článkem L. Perného, vřele doporučuji přečíst toto:

    http://www.nasrestart.cz/signaly-nadeje/177-francouzi-to-pochopili-aneb-k-historii-hnuti-zlutych-vest

    P.S.
    Jen mimochodem, již za chvíli, dnes ve 21 hod, bude dvouhodinová beseda k nedávným eurovolbám (dotazy budou pokládat i posluchači) na internetovém rádiu SVOBODNÝ VYSÍLAČ (Josef Skála a Stanislav Dušek). Upomínka je na našem webu hned nahoře:

    http://www.nasrestart.cz

    Klepněte si myškou na odkaz Svobodného vysílače, pak jeďte dolů, až dojedete na dnešní datum a čas 21:00, je tam v řádku název besedy: „ŽIVĚ i TV – Středa – debaty je třeba…“

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *