Ladislav Novomeský k výročiu vzniku Československa

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

„Od rušných marcových dní, v ktorých sa zmenila doterajšia podoba strednej Európy i naše štátoprávne postavenie, vychodí toto číslo Elánu po prvý raz. Prichodilo by mu teda rozlúčiť sa v mene slovenskej kultúrnej pospolitosti a kultúrneho publika Slovenska s českými kultúrnymi dejateľmi a s českou kultúrnou verejnosťou. Ale akáže rozlúčka na tomto poli? (…) generálnej línii slovenského vývinu – od Štúra podnes by takáto rozlúčka bola neodpustiteľne cudzia.“ – Ladislav Novomeský, Nelúčenie, 1938

„Roku 1947 nestojí medzi nami snaha mať zo Slovenska menej vyspelú agrárnu krajinu, kým v Čechách je sústredený všetok priemysel. Nestojí medzi nami ani jeden z tých, či už oprávnených alebo demagogických argumentov, ktoré slovenskému povedomiu dávali protičeské zacielenie. Naopak! V obnovenom štátnom zväzku s českým národom sa Slovensko po prvý raz stáva skutočne slovenským a po prvý raz sa rozbieha životom modernej národnej spoločnosti.“ – Ladislav Novomeský, Československá vzájomnosť, 1947

Čo by povedal Ladislav Novomeský po sto rokoch od vzniku Československa? Sotva si môžeme predstaviť, ako by ponímal československú vzájomnosť dnes. Vieme však, ako vnímal československú vzájomnosť v turbulentnom 20. storočí. Vnímal slovenskosť spätú s česko-slovenskou vzájomnosťou, česko-slovenskú vzájomnosť s všeslovanskou vzájomnosťou a všeslovanskú vzájomnosť s internacionalizmom, sociálnou spravodlivosťou a humanizmom. To bol základ jeho kultúrnej politiky a aj základ jeho konceptu filozofie dejín.

NOVOMESKÉHO ČESKOSLOVENSKÁ VZÁJOMNOSŤ

Novomeský bol s českým svetom spätý prostredníctvom revue DAV, ktorá vznikla práve vďaka dialógu medzi slovenskými a českými ľavicovými intelektuálmi, umelcami a filozofmi. Novomeského texty od 20. až po 60. roky sa bohato venujú českej kultúrnej sfére – píše o Nezvalovi, Voskovcovi a Werichovi, Seifertovi, Horovi, Olbrachtovi, Nejedlom, K. H. Máchovi, Wolkrovi, Haškovi, S. K. Nemuannovi, ale aj Karlovi Čapkovi, Masarykovi, Benešovi, no predovšetkým F. X. Šaldovi, ktorý autora inšpiroval k propagovaniu idey československej vzájomnosti. O Šaldovi písal Novomeský podrobne až do 60. rokov, kde ho citoval pri obhajobe federácie. Novomeský v nadväznosti na Šaldu nechce česko-slovenskosť ako splynutie kultúr, ale ako vzor ku rovnoprávnemu a plodnému, dialektickému pomeru medzi Českom a Slovenskom. Novomeského česko-slovenská vzájomnosť bola založená na odlišnom prístupe, než mala vtedajšia vládna moc, spätá s ideológiou čechoslovakizmu.

Novomeského pobyt v Prahe významne ovplyvnil. Ako pripomína prozaik Alexander Halvoník: „Praha bola miestom, ku ktorému sa v obmenách vracia celá Novomeského tvorba od Romboidu a mazáčovských Otvorených okien až po „rozpomienkovú“ Vilu Terezu a svedecké Stamodtiaľ. V Prahe lačne nasával do seba vzduch najprogresívnejšej tvorivosti zvírený toľkými kapacitami európskej umeleckej elity.

NELÚČENIE

Treba však pripomenúť, že tak ako Novomeský adoroval českú kultúru, tak nenávidel politické nespravodlivosti, ktorú produkovala prvá republika v oblasti sociálnej. Bol tvrdým kritikom represívnych opatrení voči robotníkom, ktoré spôsobila vtedajšia vládna moc predovšetkým po Veľkej hospodárskej kríze (najmä v Košútoch, kde došlo ku stretu robotníkov a četníkov; v rámci štrajku robotníkov začali padať výstrely a použili sa bodáky… o chvíľu ležali na zemi traja mŕtvi; Novomeský tieto udalosti medializoval a aj prostredníctvom neho sa o nich svet dozvedal.

Novomeský sníval o veľkej vízii dvoch rovnocenných národov v jednom štáte – federácii. Federáciu chápal ako vyšší stupeň syntézy, teda ako opak separatistickej izolácie (písal v 60. rokoch v článku Zmysel federalizácie). V 60. rokoch v článku Bratom Čechom – naozaj nelúčenie, v kontexte federalizácie dodáva: „…myslím, že toto puto bude pevnejšie, keď bude z dvoch či viacerých pletív a nielen z jedného.“

Tejto federácii veril už na konci vojny, počas vyjednávania s Benešom, kde sa za túto víziu dvoch rovnocenných národov, postavil spolu s Husákom a Clementisom. Veril, že v povojnovom období sa naplní vízia česko-slovenskej vzájomnosti. V texte Československá vzájomnosť 1947 písal: „Obnovená republika riešila vzťah slovensko-český tak ideálne, ako len ľudia môžu niečo ideálne riešiť. Starému antagonizmu slovensko-českému podťala korene, vzala mu existenčný základ…“ Fragment z textu Československá vzájomnosť 1947 predstavuje pomerne presne Novomeského pozície k idei československej. V kontexte Košického vládneho programu písal Novomeský, že iba s Čechmi môže byť Slovensko celé od Devína po Košice v duchu slovanských, sociálnych, demokratických tradícií.

FEDERÁCIA AKO SEN PLNOHODNOTNEJ VZÁJMNOSTI

Svoj sen o rovnocennom postavení sa Novomeskému podarilo sčasti presadiť až na konci šesťdesiatych rokov, teda 1. januára 1969, kedy bola Československá socialistická republika transformovaná na federáciu. Ako dnes vieme, ani tento sen však v dôsledku dejinného vývoja neprežil.

Stručný výber z myšlienok pri príležitosti 100. výročia Československa
a odkazu Laca Novomeského uzavrieme jeho slovami z už citovaného článku Nelúčenie: „Český kultúrny život, dokým svojím duchom bude český, bude blízky a najbližší slovenskému kultúrnemu životu, dokým i ten svojim duchom bude chcieť byť slovenský.“

Laco Novomeský bol silným vlastencom, no zároveň nikdy nezabúdal na Slovanstvo a československú vzájomnosť a predovšetkým na Čechov, ako najbližších slovanských bratov.

PhDr. Lukáš Perný

Vyšlo pôvodne pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa: PERNÝ, Lukáš: Ladislav Novomeský 100 rokov od výročia vzniku Československa. In: Literárna Senica Ladislava Novomeského 2018, Bulletin víťazných prác XXXII. ročník. Senica: Záhorská knižnica Senica, ISBN 978-80-85145-23-6

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom