Najvplyvnejšie teórie spoločenskej zmluvy pochádzajú od troch filozofických velikánov Rousseaua, Locka a Hobbesa.[1] Všetky tri základné tzv. kontraktuálne teórie nachádzame v jednej známej špageti-westernovej komédii Lo chiamavano Trinità (Enzo Barboni, 1970), ktorú československé publikum pozná pod názvom Pravá a levá ruka ďábla.
KOMUNITÁRNI MORMONI A LOCKOVSKÝ MAJOR
„Prvý človek, ktorý si ohradil kus zeme a vyhlásil: „Toto je moje“ a našiel ľudí dosť hlúpych na to aby mu uverili, bol naozajstným zakladateľom civilizácie. Koľkých vojen, vrážd, koľkého utrpenia a hrôzy sme mohli byť ušetrení, keby sa našiel niekto, kto by strhol jeho plot a zvolal: “Nepočúvajte tohoto samozvaného uchvatiteľa, ste stratení ak zabúdate, že plody zeme patria všetkým, ale zem samotná nikomu.“ – Jean-Jacques ROUSSEAU, J. J. O pôvode a príčinách nerovností medzi ľuďmi. Bratislava : VSSS, 2010, s. 71
Celý dej sa odohráva na pozadí sporu medzi majorom Harrimanom (Farley Granger) a rovnostárskymi mormonmi vedenými bratom Tobiášom (Steffen Zacharias). Kým major Harriman zastáva Lockovu teóriu spoločenskej zmluvy (tá je založená primárne na ochrane vlastníctva), brat Tobiáš reprezentuje prax Rousseaovskej predstavy obrátenej naruby. Kým Rousseau hovorí, že človek, ktorý zapichol prvú tabuľu s nápisom „Toto je moje“ bol zakladateľ civilizácie a vďaka tomuto človeku (symbolicky povedané) vznikla nerovnost, tak argument brata Tobiáša je presne opačný. Prichádza na územie nikoho, aby zapichol tabuľu „Toto je všetkých.“
Pre pochopenie sociálno-filozofického rozmeru filmu je kľúčový spor (pozri pozn. A) medzi majorom a Tobiášom. Na pozadí sporu medzi majorom Harrimanom a mormonmi nachádzame aj tézu tzv. prvého okupanta (to je právo na vlastníctvo podmienené zveľaďovaním majetku, zabezpečením dostatku zdrojov pre každého a nadobudnutím majetku vlastnou prácou). Mormoni prichádzajú na územie s víziou spravodlivého spravovania kolektívneho vlastníctva, majorov argument je, že jeho kone prinášajú kraju ekonomickú prosperitu. Major v reči svojím prisluhovačom pripomína typického filantropického pravicového liberála oháňajúceho sa dokonca ekológiou a splatením dlhu prírode (pozri pozn. B).
John Locke v dielo Two Treatises of Government navrhuje možnosť koordinácie spoločnosti prostredníctvom trhu. V Lockovom koncepte občan neodovzdáva všetku svoju moc štátu, ale iba tú moc nevyhnutnú na účely, pre ktoré sa spája do spoločnosti (slobodu a ochranu súkromného vlastníctva). Locke sa stal obhajcom prirodzeného práva na vlastníctvo, ktorého neobmedzený rasť (akumuláciu) Rousseau kritizuje a navrhuje progresívne zdanenie (v Rozprave o politickej ekonómii).
Thomas More či Étienne Cabet dokonca idú ďalej a dalo by sa povedať, že ich koncepcia je ešte bližšie k tomu, čo požadujú mormoni v uvedenom filme. Obaja sociálny utopisti, svätec Thomas More, ako aj utopický socialista a zakladateľ kolónií Étiene Cabet vychádzajú z tézy, podľa ktorej pri spoločnej práci a následne spoločného-kolektívneho užívania jej plodov je nastolená rovnosť a teda nemôže vzniknuť chudoba, nerovnosť, bieda, vykorisťovanie a všetky neduhy, ktoré spájajú práve s inštitúciou vlastníctva.
ANTIHRDINOVA V BOJI ZA SPRAVODLIVOSŤ
„Bratře, snažil jsem se tě varovat, že tito dva moji hosté patří k jiné víře. Řídí se důsledně zákonem: Oko za oko, zub za zub.“
Terrence Hill a Bud Spencer nie sú žiadni hrdinovia, ich správanie je čisto utilitárne a prospechárske. Kým Terrence Hill chráni mormonov iba z nudy a záujmu o dve mormonské dievčatá, Bud Spencer je (ako zlodej koní vydávajúci sa za šerifa, recidivista na úteku z väzenia) úplným anti-hrdinom. K najvtipnejším scénam, ktoré vystihujú obidve postavy patrí známa scéna, kde Bambino pýta Trinityho, prečo nezačne konečne „niečo robiť“ pod čím Bambino chápe povolania zlodeja dobytka, hranie kariet či funkciu kadetného podvodníka. Trinity ako správny vagabund odpovedá legendárnou vetou: „Kde mám vzít čase, nemám i když nic nedělám.“
Jedinou motiváciou Trinitiho konania je boj s nudou. Anglická Wikipedia Trinityho opisuje ako postavu „Ne’er-do-well„, čo znamená synonymum pre lenivého povalača, tuláka a vagabunda. V preklade nevhodný k čomukoľvek, resp. vhodný k ničomu, teda vlastne ide o český ekvivalent slova budižkničemu. Kým neskoršia postava Terrenca Hilla Lucky Luke je vyslovene pozitívnym a cnostným hrdinom bojujúcim proti bezpráviu, Trinity je povalačom, ktorý napr. vyslobodí mexického zajatca od lovcov odmien z čistej nudy. Trinity zbožňuje fazuľu, je večne špinavý a chodí v otrhaných handrách.
Bambinov boj za spravodlivosť pre mormonov je podmienený ukradnutím majorových koní, v čom teda rozhodne nenachádzame nič kantovského. Trinity celú akciu vyvolá v podstate z nudy a zo záujmu o priazeň mormonských komunitných dievčat Sarah a Judity. Iste dalo by sa nájsť štipka dobre vôle v Trinitiho iniciatíve, avšak Bambino „koná dobro“ (teda chráni mierumilovných mormonov) čisto utilitárne.
Celý spor sa vyrieši víťazstvom mormonov, ktorí sa v kraji napokon usadia. Major odchádza. Bambino zisťuje, že ho Trinity podviedol a ešte mi ide po krku zmrzačený šerif, za ktorého sa vydával. Napokon odchádza aj Trinity potom, keď ako ortodoxný lenivec zistí, že pobyt v komunite je podmienený spoločnou prácou. Deliť sa s partiou bradatých mormonov o jediné dve dievčatá taktiež nie je dva krát lákavou predstavou. Trinitiho zlomyseľnosť a škodoradosť sa prejaví, keď pošli naštvaného a Bambinom zmrzačeného šerifa priamo za Bambinom.
SOCIÁLNY KOMUNITARIZMUS ZVÍŤAZÍ NAD UTILITÁRNYM LIBERALIZMOM
Ak by ste chceli založiť komunitu, kde aplikujete radikálnu formu sociálnej spravodlivosti, môžete to urobiť iba vtedy, keď pozemok odkúpite alebo ste prvým okupantom tak, ako okupovali v 19. storočí nikým nevlastnené pozemky kolonisti v Amerike. Dokonca aj na Slovensku existujú výnimky priznania vlastníctva pozemku. Ide o tzv. vydržanie podľa § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka.
Argument Tobiáša proti majorovi spočíva v tom, že nikto nemá právo na vlastníctvo toho, čo bolo dané od Boha, ergo každý má právo na všetko, čo stvoril Pán. Mimochodom aj anarchista Pierre Proudhon, autor výroku vlastníctvo je krádež, argumentoval pre kolektívne vlastníctvo tým, že ak by sa rozdelili všetky pozemky pre súkromných vlastníkov, nebolo by prakticky miesta pre ostatných (pozri pozn. C).
Tobiáš navrhne majorovi, aby sa jeho kone pásli spolu s kravami mormonov. Major mormonov v údolí principiálne odmieta nakoľko si uzurpuje právo na vlastníctvo celého údolia, ktoré podmieňuje „prosperitou“ kraja. Do tohto sporu ešte okrem iného zasahujú opití agresívni Mexikáni vedení Meskalom, ktorí aplikujú „právo silnejšieho“, mormonov vykorisťujú a bijú. Avšak to robia aj majorovi služobníci. Major to ospravedlňuje „ľudskou prirodzenosťou.“ A napokon major ochočí do boja s mormonmi aj Mexikánov a vytvorí si z nich spojencov. Samozrejme, Mexikáni majú jedinú motiváciu – zisk. Mexikáni sú v tomto spore úplne najhorší. Nemajú žiadne filozofické princípy spravodlivosti. Ide v podstate o radikálnych egoistov bez akýchkoľvek zásad. Spacifikuje ich postava, ktorá vlastne celý spor vyrieši…
Do neriešiteľného sporu medzi majorom a mormonmi totiž zasiahne sťa špagetiwesternový Leviathan[2], veľký Bambíno. Bambína k ochrane a bojovému výcviku mormonov utilitárne motivuje Trinity alias Pravá ruka ďábla, teda Terrence Hill,[3] a to vidinou ukradnutých majorových koní. Navyše major už dlhodobo Bambinovi pije krv.
ZMRZAČENÝ LOCKE AKO PROJEKT SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI
Takže v legendárnom špageti-westerne nachádzame mix všetkých troch hlavných spoločenských koncepcií: Rousseaovu egalitárnu spoločenskú zmluvu, ktoré reprezentuje brat Tobiáš; Lockovu zmluvu založenú na vlastníctve reprezentovanú majorom a napokon prichádza Hobbesovský Leviathan, ktorý zaráni krviprelievaniu, teda silou a strachom vynútená spravodlivosť, teda veľký Bambino.
Argument majora je samozrejme na prvý pohľad Lockovský, boli sme tu prví, nemáte právo byť na našom území, a navyše vďaka biznisu s koňmi zabezpečujeme prosperitu regiónu. Z pozície filozofa Johna Locka, ktorým sa dá obhájiť spoločnosť založená na súkromnom vlastníctve to vyzerá, že je major v práve. Avšak majorov argument je liberalisticko-utilitárny. Primárne mu nejde o to, aby jeho vlastníctvo prosperovalo komunite, ale primárne jemu (tak ako súkromnému vlastníkovi výrobných prostriedkov primárne nejde o blaho svojich robotníkov, ale o dosahovanie zisku). Tak podobne možno uvažovať aj o súčasnej trhovo-liberálnej spoločnosti. Zmrzačená Lockova teória spravodlivého vlastníctva je prítomná ako základná ideologická nadstavba liberálnych demokracií (neoliberálmi rozšírená o radikálnejšie tézy anarchokapitalistov a libertariánov ako Misses, Hayek, Nozick vychádzajúcich predovšetkým zo zástancu teórie neviditeľnej ruky trhu, Adama Smitha).
SOCIÁLNA FILOZOFIA POPULÁRNOU FORMOU
„Nemohl jsem ho nechat ve městě, má sklony mluvit pravdu. Je to alkoholik.“ – Jonathan
Nad napísaním tohto článku som uvažoval pred mesiacmi. Myslím si, že vykladanie sociálno-filozofických a filozoficko-právnych koncepcií je oveľa záživnejšie a pochopiteľnejšie populárnou a zábavnou formou. Veď kto už len nepozná populárny a snáď najúspešnejší špageti western?
A kto by sa zároveň zamyslel, že sa práve v tomto filme ukrýva podstata, základ prirodzeno-právnych teórii. No a na záver si ešte určite prečítajte poznámky, kde je viac tej možno nudnej, ale podstatnej teórie… a pustite perfektnú muziku Franca Micalizziho.
PhDr. Lukáš Perný
Lo chiamavano Trinità, They Call Me Trinity, Pravá a levá ruka ďabla,
špagety-western, Taliansko, 1970, 109 min
Réžia: Enzo Barboni
Scénár: Enzo Barboni
Kamera: Aldo Giordani
Hudba: Franco Micalizzi
Hrajú: Terence Hill, Bud Spencer, Farley Granger, Gisela Hahn, Dominic Barto, Riccardo Pizzuti, Luciano Rossi, Pietro Torrisi, Alberto Dell’Acqua, Gilberto Galimberti, Artemio Antonini, Omero Capanna, Fortunato Arena, Larry Dolgin, Ted Rusoff (vyp.), Remo Capitani, Giancarlo Bastianoni, Osiride Pevarello, Franco Ukmar, Paolo Figlia, Ezio…
[1] Iste okrem nich ešte samozrejme aj Machiavelliho, Grotia, Bodina, Mora a Montesquieho…
[2] Biblická príšera, ktorú použil ako symbol garanta stability vo svojej knihe Thomas Hobbes. Pre Hobbesa je primárnou pohnútkou prijatia Leviathana ochrana pred anarchiou, chaosom a občianskou vojnou všetkých proti všetkým (politický pragmatizmus za účelom zastavenia chaosu a destabilizácie nachádzame aj u Machiavelliho). Svoj model zakladá na zastavení vojny, nastolení mieru a stability, ktorú garantuje Leviathan. Hobbes sa v podstate s Rousseaom zhoduje v potrebe vytvoriť spoločenskú zmluvu, avšak z odlišných dôvodov. Podľa Rousseau je to nastolenie novej rovnosti založenej na suverenite, podľa Hobbesa predovšetkým nastolenie poriadku, zákona a zabránenie chaosu a vojny všetkých proti všetkým (bezpečnosť a život každého jednotlivca) a to prostredníctvom Leviathana. Rozdiel je však v nasledujúcom:
1. Hobbesovská línia predpokladá koncentráciu, monopolizáciu mocenských kompetencií na základe strachu z destabilizácie ako výsledku dohody medzi racionálnymi a predvídavými osobami (individualizmus Hobbesových predpokladov).
2. Rousseaovská línia reprezentuje, že každá dohoda predpokladá aj základnú dôveru, bez ktorej nie je možné víťazstvo v spore o zmluvné vzťahy; snaha donútiť Leviathana rešpektovať ľudské práva – pokus o súlad suverenity štátnej moci a práv občana. (Novosád 2013, s. 233)
Ekonomicky je Rousseau kritikom extrémnej nerovnosti, preferuje redistribúciu a progresívne zdanenie, čo nie je normatívne prítomné ani u Locka, ani Hobbesa, hoc obaja autori chamtivosť a majetok na úkor druhého morálne kritizovali (Hobbes dokonca sám definuje vnímanie spravodlivosti komutatívne a distributívne; avšak aj keď definoval distributívnu spravodlivosť ako rozdelenie rovnakého prospechu ľuďom s rovnakými zásluhami, zostáva iba v analytickej rovine; porovnaj: Hobbes 2010, s. 139). V Hobbesovom koncepte sú ľudia nedôverčiví, súperiví zo svojej prirodzenosti (Pozri: Hobbes 2011, s. 163, pozri aj Hobbes, 1988). Rousseau sa na rozdiel od Hobbesa, ktorý považuje prirodzenosť človeka za nemennú počas celých dejín, snaží o rekonštrukciu prirodzenosti, ktorá prešla určitým vývojom (socializácia, premena človeka potom ako začal žiť spoločensky). Hobbes definuje zmluvu ako úkon vzájomného odovzdávania práv medzi ľuďmi (Hobbes 1998, s. 104). Kým Hobbes navrhuje spoločenskú zmluvu (dodáva, že je umelým výtvorom, opakom prirodzenej zhody medzi živočíchmi) na základe ochrany pred vojnou všetkých proti všetkým, za účelom vzniku tzv. usporiadaného štátu. Už Hobbes ale naznačil možnosť vlády priamo-demokratickej ako „vlády všetkých občanov, ktorí sa schádzajú,“ čo nazýva demokraciou alebo ľudovým štátom (Hobbes 1998, s. 115). Tú zaradil vedľa monarchie, aristokracie a zastupiteľskej demokracie.
[3] Mimochodom, málokto z vás vie, že Trinity je postava, ktorá je v podstate paródiou na slávneho Djanga (Djanga si zahral nielen Franko Nero, ale aj sám Terrence Hill). Vizuálna podoba Djanga so pseudo-djangom sa neskôr prejavila aj v ďalších filmoch Terrenca Hilla. o a samozrejme, nie je náhoda, že záverečný song z Tarantinovho (láska Tarantina ku špageti westernu sa prejavila aj v jeho filme Vtedy v Hollywoode) neo-Djanga končí práve extrémne chytľavou melódiou Franca Micalizziho z filmu Trinity. A tak sa kruh uzavrel. No a na záver najznámejší Trinitiho citát citat: „Kde mám vzít čas? Nemám ho i když nic nedělám.“
Pozn. A: Majorova obhajoba
„Kam by se dostalo lidstvo, kdyby nebylo koně. Veliký Ceasar, Alexandr Veliký, velikáni Španělska. Byli by skutečne velcí bez koní? Zrodil by se kdy tento národ bez ušlechtielé pomoci tohto zvířete? Jaký je najlepší spůsob splatění našeho dluhu, když né nabídnutím tichých zelených pastvin, kde se mohou pást a v klidu množiť? Proto chci to údolí za každou cenu a pokud přesvědčíte ty farmáře aby odešli, vynahradím vám to tak, že budete moc odejít do penze.“
Pozn. B: Rozprava medzi majorom a Tobiášom
– … za několik měsíců sem přijeli další z vašich tzv. bratrů, ve jménu své víry stavíte komunu, stavíte dům snad pro celý regiment a máte plné ohrady dobytka… né vaše chudoba je velmi důstojná a velice výnosná…
– …to byl divoký dobytek, od Boha
– …který jste si však rychle označkovali. A zatím co si moje koně budou ničiť kopyta na skalách, vaše krávy budou tloustnout a nestydatě se množit jako vy…
– …nechceme nic víc, než malý kousek půdy… nic víc… žádame malou část, je tady půda pro všechny. Přiveďte sem své koně ať se pasou. Nebudou nám nijak vadit.
– …né. Jim budu vadit ty vaše. Radím vám, zbalte si své věci, své lidi, svou víru, své krámy… a opusťte moje údolí…
– …nútite mě abych vám připoměl, že jsem prišli prěd vámi…
– …myslím, že to byl náš pán který řekl, blahoslaveni budiž poslední nebo budou první… (vysmieva mormona Tobiáša major Harriman) buď tohle údolí opustíte, nebo v něm zemřete…
Pozn. C: Proudhonov boj proti vlastníctvu
„Vlastník zaznačí hranicu, ohradí sa a povie: „Toto je moje; každý sám za seba, každý za seba.“ Tak vznikne kus pozemku, kam odteraz nemá nikto právo vstúpiť. … Nech sa tento pozemok násobí a čoskoro ľudia – ktorí nikdy neboli schopní predávať a nemali žiadne výnosy z predaja, nebudú mať kde odpočívať, nebudú mať žiadne miesto na bývanie a odpočinok. Zomrú hladom pri dverách majiteľa pozemku, na okraji jeho majetku, ktoré bolo jeho prvorodeným právom.“ (Proudhon: Ch. III: „Labor as the Efficient Cause of the Domain of Property“)
Doporučená literatúra:
ROUSSEAU, Jean-Jacques, 2010. O pôvode a príčinách nerovností medzi ľuďmi. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. ISBN 978-80-8061-429-4.
ROUSSEAU, Jean-Jacques, 2011. Rozprava o vedách a umeniach. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. 1. vyd. ISBN 978-80-8061-453-9.
ROUSSEAU, Jean-Jacques, 1978. Rozpravy. 1. vyd. Praha: Svoboda. / ROUSSEAU, Jean-Jacques, 1989. Rozpravy. 2. vyd. Praha: Svoboda.
CABET, Étienne, 1950. Cesta do Ikárie. Praha: Orbis.
HOBBES, Thomas, 1998. Leviathan. In: BURAJ, I. a kol. Sociálna filozofia. Vybrané kapitoly a texty. Bratislava: Univerzita Komenského.
HOBBES, Thomas, 2011. Leviathan. Bratislava: Kaligram. ISBN: 9788081014970.
HOBBES, Thomas, 1988. Výbor z díla. Praha: Nakladatelství svoboda.
HOBBES, Thomas, 2010. O človeku. Bratislava, Kaligram. ISBN: 978-80-8101-384-3.
IM HOF, Ulrich, 2001. Evropa a osvícenství. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 80-7106-394-0.
LOCKE, John, 1967. Two Treatises Of Government (ed. P. Lasllet). Cambridge: Cambridge University.
MANDA, Vladimír, Richard SŤAHEL a Tomáš PRUŽINEC, 2015. Človek, sloboda a vlastníctvo vo filozofi raného novoveku. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8153-050-0.
MORELLY, Étienne, Gabriel, 1958. Zákonník prírody. Praha: SNPL
PERNÝ, Lukáš, 2018. Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. ISBN: 9788055520452.
SOBOTKA, Milan, 2015. Jean-Jacques Rousseau: od „Rozpravy o původu nerovnosti“ ke „Společenské smlouvě“, Praha: Nakladatelství Karolinium. ISBN: 978-80-246-2743-4.
ZAMAROVSKÝ, Vojtech, 1961. Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry
Výborný text založený na skvele vybratom príklade. Myslím, že presne takýmto štýlom by bolo treba vysvetľovať filozofické princípy bežnému človeku.
Dýchla na mňa z toho ešte tá stará poctivá filmová doba, keď ešte mal každý film ambíciu byť aj umeleckým dielom, nielen kasovým trhákom.
V tomto filme by som ešte spomenul aj ďalšiu významnú filozofickú koncepciu, ktorá sa tam v istej forme objavila – Tolstojovské neodporovanie zlu násilím. Niekoľko drsných príkladov, že proti hrubým a násilníckym Mexičanom ten nenásilný láskavý prístup Mormónov nemá žiadnu šancu… iba ak zasiahne „deus ex machina“ privolaný vrúcnymi modlitbami. :-)
Prezidentka píše:
„Doba, ktorú žijeme, je mimoriadne náročná. Je spojená s rôznymi obavami, izoláciou, neistotou a veľkými zmenami. To všetko sa odráža na tom, ako sa cítime. Nie je preto hanbou si priznať, že to môže dopadnúť na každého z nás. Preto by sme mali venovať viac pozornosti starostlivosti o naše duševné zdravie. Ako rozpoznať, že s nami niečo nie je v poriadku a ako sa starať o svoje duševné zdravie sa dozviete v tomto online rozhovore.“
Pani prezidentka!
Kto, toleruje Matovičov teror? Kto ho môže a nechce zastaviť? Kto teda poškodzuje duševné zdravie občanov SR!
Nie ste to náhodou VY, pani prezidentka? HANBA!!! FUJ!!!
A Liga pre duševné zdravie ďakuje prezidentke:“Ďakujeme pani prezidentka za Vašu snahu pomôcť ľuďom uvedomiť si dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie….“
Za čo jej preboha ďakujú? Za to, že nekoná? Za to, že necháva občanov žiť v Matovičovom žalári izolácie a strachu?
Čo sú toto za psychiatri a psychológovia? HANBA!!! FUJ!!!
Neprotiviť sa ZLU? Neprotiviť, až kým nás nezničí?
Tak, toto som našla na FB:
PaniXY píše: „Stala som sa odpadom spoločnosti.Som 2 a pol mesiaca PN s psychiatrickou diagnózou panická porucha.Z domu vyjdem len k lekárovi na kontrolu.Testovania som sa nezúčastnila,pretože mi to môj psychický stav nedovoľuje.Na dnes som bola objednaná na 1.sedenie psychoterapie.Odmietli ma,lebo nie som otestovaná.Cítim sa ako prašina a môj psychický stav sa zo dňa na deň zhoršuje.Pán Blaha,ako mám ďalej žiť odmietaná lekármi?“
Biely fašizmus!!!
Dovolíme, aby fašisti Matovič, Krajčí, Naď a spol. takto ničili ľudí???
Koľko je takých obetí??? KOĽKO!!!§§§
Fašizmu sa neustupuje, s fašizmom sa bojuje!!!
Podpisujte petíciu https://www.peticie.com/peticia_za_odstupenie_igora…
Som rovnako naštvaný, ako vy, no treba si uvedomiť, že príčina dnešného stavu je oveľa hlbšia. Nejde len o jedného cynického narcisa a jeho servilnú kliku. Totálne zlyhal politický systém.
Tento (stranícko-mediálny) politický systém vygeneroval Matoviča a zároveň nás urobil úplne bezbrannými voči jeho vrtochom.
Náš cieľ musí byť zmena tohto politického systému a je to naliehavé, lebo ide o život. Mnohí z nás sa už nemusia dožiť ďalších volieb v roku 2024, ktoré by to teoreticky mohli zmeniť, ale kto si dnes ešte myslí, že takto organizované voľby zmenia niečo k lepšiemu? (USA – náš vzor)
Pán Moravčík, súhlasím s Vami. Ale TERAZ treba pomôcť OBYČAJNÝM ľuďom, ktorí trpia a sú bezbranní. Možno si uvedomia, že kapitalizmus je cesta do pekla.
Presne. S týmto už má osobnú skúsenosť každý. Treba ľuďom hovoriť jasne, že kapitalizmus nás len vyšťaví ako citrón a potom nás zahodí ako odpad.