Politická filozofia Roberta Fica (podľa debát so študentmi)

Aké filozofické a politologické stanoviská možno odčítať z dvoch prejavov Roberta Fica so študentmi?

Wikipédia o Robertovi Ficovi hovorí: Robert Fico pôvodne zastával tretiu cestu (uznanie hodnoty trhu a podnikania, ale zároveň úlohy vlády a silného štátu), no jeho názory sa postupne vyvíjali. Robert Fico vyznáva ľavicovosť a vlastenectvo, na základe čoho premenoval stranu Smer na Slovenskú sociálnu demokraciu. Kritizuje západný model ľavice, ktorý nazýva bruselská ľavica. 

V reakcii na to, že európski socialisti pozastavili plné členstvo Smeru a členstvo v Strane európskych socialistov (PES), povedal, že je na svoju stranu hrdý a nemá v úmysle meniť svoje názory.  Jeho vzorom je tvár „socializmu s ľudskou tvárou“ Alexander Dubček. ale rešpektuje aj Gustava Husáka, ktorému vzdal hold položením venca na začiatku 2024. Medzi národnými osobnosťami si váži Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra ale aj Antona Bernolaka. Tiež uznáva a odkazuje na ľavicových intelektuálov ako Vladimír Clementis^, Ladislav Novomeský a Vladimír Mináč^. „Poďme sa porozprávať o tom, že sme krajina, ktorá mala veľkých. S úctou a úctou vzdám hold takým ľuďom ako Baťkovi Mináčovi či Dr. Vladimírovi Clementisovi,“ povedal pri príležitosti odhalenia Clementisovej busty. Súčasne si váži všetkých účastníkov SNP od demokratických (Ursíny, Lettrich) až po komunistických (Husák, Novomeský). Zároveň si však váži aj kresťanské osobnosti slovenskej histórie, od Cyrila a Metoda po kardinála Koreca. Zo západných politikov si váži Willyho Brandta. Čo sa týka hodnôt, hlásia sa k ľavici, antifašizmu (SNP), slovanizmu a pacifizmu. Je členom Matice slovenskej, ktorú podporuje^, ale aj Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Z geopolitického hľadiska už dlho hovorí o politike štyroch svetových strán. Dlhší čas SMER-SD, rovnako ako celá strana, odmietala manželstvá osôb rovnakého pohlavia a adopciu detí homosexuálnymi pármi, súčasne ich však rešpektuje ako rovnoprávnych občanov. Toľko Wikipédia.

ČO TREBA NA ZÁKLADE DISKUSIE SO ŠTUDENTMI AKTUALIZOVAT?

V prvom rade treba povedať, že Robert Fico je eklektik. Na tom však v 21. storočí nie je nič zlé, naopak, iba eklektik dokáže pochopiť podstatu slovenského národa, lebo tento národ sám je eklektický. To, čo mu fanatici z Denníka N, SME či nebodaj Kapitálu a pod. projektov nedokážu odpustiť je, že v podstate spĺňa definíciu typického predstaviteľa Mináčovskej, teda národnej ľavice.

Hovorme o tom, že sme krajina, ktorá mala velikánov… Takým ľuďom ako bol baťko Mináč alebo doktor Vladimír Clementis s úctou a rešpektom vzdám hold…

Dlhodobo usiluje o to, aby bol štát silnejší, ako etatista presadzuje jeho silnejšie právomoci. Presadzuje zvyšovanie sociálnych a občianskych práv (dlhodobo poukazuje napr. na nočnú prácu).

Zvýšenie minimálnej mzdy, zastropovanie veku odchodu do dôchodku, príplatky za prácu cez víkend a v noci, obedy zadarmo… sú opatrenia, ktoré sú súčasťou sociálnych vymožeností pracujúcich na Západe a dnes sa stali súčasťou našich sociálnych práv.

Snaží sa o dialóg s cirkvami, uznáva tak sv. Cyrila a Metoda, ako aj napr. kardinála Korca. Vo svojej prednáške spomenul aj evanjelikov. Zdôraznil, že Slovensko je kresťanský štát, teda, že odmieta islamizáciu Slovenska, súčasne kresťanstvo spája s odporom voči postmodernej dúhovej agende (XY pohlaví), ako aj politicky korektné ultrakantovské stanovisko v politike.

Rukopis ich práce (sv. Cyrila a Metoda pozn. red.) na území Slovenska mal takú vnútornú silu, že je pre nás výzvou aj v 21. storočí. … Ľudia, ktorí tu boli v deviatom storočí, boli naši predkovia a my sme ich potomkovia … My túžime zjaviť pravdu o ich veľkolepom diele – jazyku, písme, vzdelanosti, právnych predpisoch, skvelých prekladoch, o tom, aké bolo vtedajšie postavenie Slovanov a medzi nimi aj starých Slovákov v strednej Európe, aké boli ich vzťahy k mocenským centrám na západe aj na východe… Svätý Cyril a Metod, ktorých odkaz si dnes pripomíname, pomohli rozvinúť kultúru našich predkov. Kultúru, ktorá napriek mnohým premenám existuje až do súčasnosti. Stali sa nenahraditeľnou súčasťou príbehu, aj vďaka ktorému sa zrodila naša národná identita. Vraj si pripomíname len nejakých dvoch imigrantov, ktorí prišli s nepraktickým a nepoužívaným jazykom. Neúcta dokonca zaobchádzala tak ďaleko, že niekto neváhal posmešne nazvať hlaholicu blabolikou. Že bola síce prinesená ľuďom žijúcim na našom území, ale tí vraj v žiadnom prípade nemohli byť našimi predkami, teda starými Slovákmi. Jedným slovom – neuveriteľné. … Keď som nedávno navštívil Rím, v Bazilike Santa Maria Maggiore mi sprievodca hovoril rôzne pekné príbehy, napríklad o pôvode stropu zo zlata dovezeného Krištofom Kolumbom z Ameriky a iné zaujímavosti. Mňa to však ťahalo k miestu, ktoré musí byť pre Slovákov a Slovenky sväté – miestu, kde je tabuľa pripomínajúca, že v tejto bazilike predložili svätý Cyril a Metod na odobrenie vtedajšiemu pápežovi liturgické texty v staroslovienčine. Je to pre mňa neskutočný príbeh múdrosti a duchovna.

Na obrázku sú Bentham a Machiavelli aj Hegel, dodať možno ešte treba Hobbesa. Z každého v jeho postojoch nájdete niečo. Otca pragmatizmu Benthama nájdeme vo Ficovom konaní napr. týmto citátom: „It is the greatest happiness of the greatest number that is the measure of right and wrong.“ Politický pragmatizmus tiež preberá od Dr. Gustáva Husáka, ktorého obdivuje preto, že prežil a organizoval Slovenské národné povstanie, ale aj pre to, že bol mučený a perzekvovaný v 50. rokoch. Aj keď sa Fica snaží napr. .týždeň spojiť až karikovať so starším Husákom, Fico vždy zdôrazňoval na Husákovi iba tie aspekty jeho diela, ktoré nemožno označiť za kontroverzné, ale naopak autentické (SNP, hrdinstvo v 50. rokoch, federácia, sociálne štandardy v ČSSR). Každopádne Husáka označil za jedného z najvýznamnejších ľudí moderných slovenských dejín. Nezabudol však v mnohých príhovoroch SNP ani na Lettricha, Ursínyho, Novomeského a ďalších, tak komunistov, ako aj demokratov, ktorí pôsobili v SNP.

V programe povstaleckej slovenskej národnej rady, kde úzko hoci nie bez problémov spolupracoviali občiansky blok demokratov s ľavičiarmi a komunistami nájdeme všetky nádeje slovenského národa. …Mám sen aby mená mužov povstania neskončili v zabudnutí. Myslím na Lettricha, Ursínyho, Horvátha, Šoltésa, Novomeského, Husáka, Šmidkeho, Goliana, Karavaša, Zaťka…

Antifašizmus je celkovo silnou stránkou Roberta Fica. Je jeden z mála slovenských politikov, ktorí dlhodobo živia kult SNP, podporujú tento významný štáto-tvorný prvok a hodnotovo sa k nemu hlásia. Netají sa povedať, že Slovensko oslobodila Červená armáda, že nebyť SNP patrí Slovensko k porazeným národom, a taktiež sa nebojí povedať, aké plány mali Nemci so Slovanmi. Súčasne pripomína nacistické zverstvá v koncentračných táboroch a odmieta akúkoľvek nenávisť k iným národom.

V duchu cancel culture a super-ideovej čistoty aktivistickí progresívci vyčítajú, že koketoval alebo celkovo strana koketuje s pravicovou Republikou, ktorá vznikla z ultrapravicovej ĽSNS, avšak treba dodať, že zdôrazňuje, že je s nimi ochotný rokovať iba vtedy, ak príjmu jeho pravidlá hry, teda odmietnutie všetkých fašizujúcich tendencií. Republika to v predstihu aspoň naoko robí, jej členovia sa teraz hlásia k SNP, aj keď sa im to dá ťažko veriť. Súčasne Robert Fico nemôže zodpovedať za všetkých, s ktorými kedy spolupracoval, či za to či sú ich postoje úprimné. Dával a dáva im však možnosť sa ideologicky očistiť, čo liberáli nikdy nerobia (nikdy neodpúšťajú a nedávajú druhé šance, naopak aplikujú ultra-kantovské súdy; tie sú pre progresivistickú politiku typické… stretol si sa s pravičiarom na pive?: automaticky si aj ty nácek, dezolát atď.

Robert Fico rešpektuje vývoj slovenských národných dejín. Z jeho starších prejavov, na ktorých s ním spolupracoval Drahoslav Machala, možno odčítať to, že rešpektuje bernolákovcov, štúrovcov aj davistov. Váži si aj Maticu slovenskú, ktorú považuje za perlu či kráľovnú.

 Keď Slováci nemohli mať vlastného kráľa, ustanovili si kráľovnú: „MATICU“, čo v blízkej slovanskej srbčine znamená úľ, zdroj, včeliu kráľovnú. Aké symbolické! Ak štát, ako dielo, ktoré stvorili ľudia, spravuje politická moc, národ vedie moc duchovná. Teda jeho elity, tvorcovia i strážcovia národnej duchovnosti, básnici, spisovatelia, národní proroci. Na Slovensku sú združení v Matici slovenskej! Matica slovenská musí byť strážkyňou budovania vlastenectva mladých ľudí, ona musí rozvíjať tie najlepšie duchovné a národné tradície, jej miestne odbory majú úzku spolupracovať v obciach a mestách s učiteľmi pri vlasteneckej výchove, pri spoznávaní a kultúrneho dedičstva našej vlasti. Matica musí stáť na čele zápasu o mravnú obrodu slovenského národa.

VYŠLO V ZBORNÍKU MATICA SLOVENSKÁ V NÁRODNÝCH DEJINÁCH, 2013

V istom zmysle ho možno označiť za hegeliána. Vždy zdôrazňuje slovenskú štátnosť ako podmienku pre emancipáciu národa, tak ako to zdôrazňoval Štúr. Štúrovi kontroverzne vyčítali, že v jeho finálnom diele sa priklonil k Rusku, ktoré v heglovskom zmysle malo štát, kým Slováci ho v tom čase nemali, a nemali ho tak skrz Maďarov (Uhorsko) ako skrz Viedeň. Ani Maďari, ani Germáni Slovákom emancipáciu a s ňou spojené teda vyššie národné a sociálne práva neumožnili. A tak ak by sme aktualizovali túto situáciu, tak aj Robert Fico zdôrazňuje, že bude presadzovať národne suverénne postoje, nie federalistickú a centristickú politiku Bruselu (historických analógií máme veľa od Uhorska cez čechoslovakistov, pangermánov v Slovakštáte až po verlikovanie záujmov Moskvy). Aj keď Ficovi vyčítajú a robia z neho kolaboranta Putin a pod. nezmysly, faktom zostáva, že z pozície 5 milíonového národa opakovane povedal Putinovi, že žiada zastavenie vojny alebo aspoň prímerie, takže vo svojich postojoch pacifistických je konzistentný.

Pragmatikov však zostáva pri tom, že ponecháva vojnový biznis u svojho kolegu Kaliňáka, čo však zdôvodňuje tým, že ak by sme nepredávali my, predávali by iní. Súčasne dodáva, že ihneď po ukončení vojny sa začne opäť dialóg s Ruskom. Kedy sa však tento nezmyselný konflikt ukončí stále nie je známe…

V pripravenej článkvej koláži je Marx skrytý vzadu za Dubčekom, Husákom a Kadafim. Nie je to náhoda. Marx akosi číha v pozadí. Robert Fico sa netají tým, že neodmieta všetko pozitívne, čo bolo pred rokom 1989.

Do roku 1989 tu nebola nejaká čierna diera … Nikdy ma neprinútite povedať, že tu bola čierna diera. Je pravdou, že ľudia nemohli slobodne cestovať, že nebola náboženská sloboda, že boli potláčané ľudské práva. Ľudia ale vytvárali obrovské hodnoty. Ak by v tej dobe ľudia tvrdo nepracovali, politici by na Slovensku nemali čo privatizovať. To mám ľuďom napľuť do tváre kvôli extrémnym názorom a povedať dôchodcom, že nič nerobili? Ja prejavujem tým ľuďom, že si ich vážim. Hovorím o hodnotách, ktoré boli vytvorené.

ZDROJ

Na diskusiách so študentami napr. pripomenul riešenie problému bytovej otázky, mladomanželské pôžičky a vysoké sociálne štandardy pre bežných pracujúcich ľudí. Robert Fico bol členom komunistickej strany, tá sa po roku 1989 vďaka Weissovi transformovala na SDĽ. SDĽ však zanikla tým, že ju vcucol v roku 2004 SMER spolu s ďalšimi menšími ľavicovými subjektmi (SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska). Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i Strane európskych socialistov (PES), uvádza Wikipédia. To je však už minulosť, pretože svet sa zmenil a tieto medzinárodné kolektívy nemajú nič so socializmom, sociálnou demokraciou, ani s ľavicou. Smer preto nemá čo ľutovať, že v PES už nefiguruje.

Smer predsalen po komunistickom riadení niečo zdedil. V podstate funguje na leninskom princípe riadenia, teda je vysoko hierarchický, štrukturovaný. Kým smerom von je Robert Fico zástancom demokratickej súťaže, vo vnútri strany funguje skôr na princípe osvedčených kádrov.

Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej komunistickej strany. Mali skúsenosti, vedeli, čo je to riadenie štátu. Veď to neboli hlupáci. Umením vlády je však vyberať si z minulosti len to dobré. Sme asi jediná krajina, ktorá sa neustále hrabe vo svojej minulosti. Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí. Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy. […] Netvrďme preto, že všetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera.

Napriek tomu je jeho najslabšou stránkou „nos na ľudí“. Za celé tie roky existencie strany sa ukázalo desiatky zradcov a otáčačov kabátov ako napr. Kažimír či Boris Zala alebo Marek Maďarič, všetci skončili v liberálno-progresívnych vodách dobového konjunkturalizmu. Azda najhoršie na leninskom riadení strany je fakt, že Robert Fico nemá vychovaného adekvátneho nasledovníka, to však nemá ani Orban, nemal ani Tito, ani Fidel, ani Husák, ani Putin, niekedy sa objavil v prípade Chaveza Maduro, toho však zlikvidoval veľký americký brat.

Smerom k socialistickej spoločnosti je však kritický v kontexte cenzúry či obmedzenia cestovania (na prednáškach pre študentov dodáva, že svet po roku 1989 práve tieto výhody prináša). Nie je to prvý krát. Kriticky sa v tomto zmysle na tému socializmu vyjadril napr. pre odhalením busty Clementisa. Práve Clementisovu slobodomyseľnosť obhajoval v kontexte toho, že práve onen myšlienkový eklekticizmus je pre spoločnosť nutný.

Dr. Vladimír Clementis bol silný ľavičiar, bol bystrý, múdry, nikdy sa nenechal zviesť ideológiou… presne vedel rozlišovať, čo je správne a čo nie je správne. A dodám, že bol veľkým predstaviteľom slovanskej myšlienky.

Aj na prednáške pre študentov dodáva, že so ZSSR na večné časy bolo vymenené za so západom na večné časy, čo nie je správne. Možno v ňom tiež vidieť to, čo nazýval Novomeský koncepciou mostu medzi VÝCHODOM a ZÁPADOM, čo sa prejavuje aj v jeho politike štyroch svetových strán. Túto ideu zopakoval aj v kontext odkazu Jána Pavla II.

Obhajcovia a tvorcovia novej železnej opony zabudli na vážne slová svätého otca Jána Pavla II., ktorý povedal – Európa musí dýchať oboma pľúcami, aj východnými aj západnými. …

Smerom na juh komunikuje s Maďarmi (historicky najlepšie vzťahy) a Srbmi a balkánskymi národmi, chystá sa tiež na Afriku, na severe ho inšpiruje Nórsko, smerom na východ s Ruskom a Čínou, smerom na západ je rešpektovaný u Rakúšanov, komunikuje aj s Nemcami, komunikuje s Amerikou, ale podporuje aj Kubu a zastal sa Venezuely.

Kritici vyčítajú Ficovi, že sa súčasne hlási k odkazu Dubčeka, ktorý bol za Husákovej éry mimo politickej scény. Dubčeka Fico vníma ako vzor a inšpiráciu pre aplikovanie umiernenejšieho sociálno-demokratického modelu v podmienkach trhovej, európskej kapitalistickej spoločnosti ako opak neoliberálneho a progresivistického konceptu. Socializmus s ľudskou tvárou je pre neho synonymom sociálnej demokracie.

Socialistická spoločnosť je pre Fica nemysliteľná bez slobody slova, to treba dokola opakovať jeho kritikom. Áno, k novinárom je ostrý, nešetrí ich nadávkami, avšak nikdy im necenzuroval články. Aj tieto tendencie má skôr jeho partnerská strana. Klamstvá však preferuje pokutovať.

Ak nejaké médium úmyselne zneužíva svoje postavenie, tak musí prísť pokuta…

Súčasne však v duchu politického realizmu dodal, že sa po roku 1989 začal budovať kapitalizmus, a všetky tieto „výhody“ sa v novej dobe divokých privatizácií a budovania dravého kapitalizmu javili ako iný štartovací bod pri dobiehaní ekonomík západu (Nemecka, Rakúska, Talianska atď.).

Nikdy som netajil názor, že naši seniori sú generáciou, ktorá najviac doplatila na zásadné transformačné zmeny ekonomiky. Po celé roky svojho produktívneho veku pre štát vytvárali hodnoty a je našou morálnou povinnosťou sa o nich postarať.

Súčasne Robert Fico kritizuje dlhodobo privatizácie strategických podnikov a pripomína, že tým štát prakticky stratil kontrolu nad riadením. Často uvádza príklad Číny, a s istou mierou irónie dodáva, že sa tam učia o Marxovi a Leninovi, a že tam plánovanie doviedlo spoločnosť ďaleko viac k skutočnému sociálnemu a technologickému pokroku. Zároveň však zdôrazňuje, že tento model rešpektuje, ale nikdy ho nedobehneme.

V kontexte Číny, ale aj ďalších krajín, ktoré nemajú európsky spôsob demokracie je Robert Fico do istej miery fanúšikom Hobbesa (zastrašovanie Leviathanom je nutné pre samotné udržanie spoločnosti), avšak v pragmatickom zmysle pochopenia iných spôsobov riadenia spoločnosti. Nesnaží sa však tieto princípy aplikovať na Slovensku.

Rešpektuje tiež špecifiká jednotlivých kultúr. V tom je zajedno s Rousseauom, ktorý hovorí, že demokracia nie je vhodná pre obrovské krajiny (Rousseau pre ne navrhoval monarchiu, čo ak si zoberieme do úvahy, že v Čine funguje hierarchická komunistická strana, je do istej miery potvrdením jeho téorie). Rousseau demokraciu volil iba pre menšie krajiny, do ktorých spadá napr. aj Slovensko.

Nech sa to komentárom Denníka N páči či nepáči, faktom je, že Robert Fico je v rousseauovskom zmysle demokratom. Odmieta akýkoľvek násilný prevrat, revolúciu, vždy zdôrazňuje zákonnú, legislatívnu cestu ku každej zmene. Aj stránka Demagog.sk, ktorá je otvorene proti Fico zdôrazňuje: Niektoré výroky, ktoré sa vo verejnom priestore pripisujú Ficovi, mali šírší kontext, v ktorom výzvu na násilie najprv zmieni a následne zdôrazní, že je proti takýmto spôsobom. Príkladom je nasledujúci, ktorý je novinármi citovaný do polovičky, pričom hrubým označená časť je účelovo vynechávaná:

Zoberme palice, lopaty a poďme do národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády. Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov. … Priatelia, priznám sa, že pre každého z nás, podobne ako v Rimavskej Sobote, keď sme hovorili, že zoberme čapice a vyžeňme ich, možno tá myšlienka krompáčov a lopát je veľmi symbolická a veľmi sympatická. Ale pozor všetky procesy, opakujem, všetky procesy, ktoré majú viesť k výmene vlády, ktoré majú viesť k zmene v tejto krajine, majú byť demokratické.

Taktiež nikdy necenzuroval a neobmedzoval slobodu slova, čo ľudia, ktorí sa dnes nazývajú Demokratmi, ako napr. Jaroslav Naď, reálne robili. Po mocenských až miestami totalitárnym krokom baží skôr jeho jedna koaličná strana, čo sa prejavilo napr. snahou o porušenie interných stanov Matice cez obchádzajúci zákon či až vulgárna politika smerom k Rusku, z čoho paradoxne obviňujú progresívni trollovia práve Smer. V skutočnosti aj na prednáškach Robert Fico jednoznačne povedal, že Ruská federácia porušila medzinárodné právo, že Rusi a Američania sú veľmoci, ktoré sa správajú ako veľmoci, a nám Slovákom, v Mináčovskom duchu nezostáva nič iné, iba bojovať za svoje záujmy, rešpektovať medzinárodné právo a lavírovať.

Pre nás tridsiatnikov predstavuje typický príklad našich fotrov (veď je aj približne ich ročník). Teda pripomína svet, ktorý bol ešte normálnejší, než svet kvírov, hipsterov a nezmyslov. Nazvime to svet „starej ľavice“, aj keď treba dodať, že aj Robert Fico koketoval s „európskou“ progresívnou ľavicou (resp. skôr jeho strana v EUROPARLAMENTE, napr. Monika Beňová či Katarína Roth Neveďalová pred rokmi boli orientované viac feministicky, avšak v rozumenej ľavicovej miere, napokon, Robert Fico presadzuje dlhodobo zrovnoprávnenie žien v rámci pracovných práv, čo je úplne v poriadku), avšak v časoch, keď tieto veci neboli extrémne vyostrené. Ak aj Robert Fico koketoval s liberalizmom, vždy v jeho racionálnej podobe napr. v kontexte podpory slobody slova a tlače. Nikdy neprešiel do pozícii vyslovene progresivistických, naopak, považuje ich za abusrdné.

Nemôžem akceptovať politiku appeasementu (ustupovania), ktorú dnes vnímam v spoločnosti, a hlavne v Bratislave, voči agresívnemu presadzovaniu liberálnych hodnôt tzv. “Slniečkárov”, ktorí znova otvárajú tému migrácie, národ a Slovensko nie je pre nich priorita a relativizujú postavenie, zloženie a úlohu rodiny v spoločnosti. 

Za vzor pre Slovensko považuje Nórsko. Naopak, za anti-vzor považuje progresivistické Holandsko, o ktorom ironizuje v kontexte fajčení trávy a príšerách so 78 pohlaviami, a snahou vnucovať postmoderné nezmyselnosti aj krajinám ako je Slovensko.

Do tretice nasledovala diskusia so žiakmi v Spišskej Novej Vsi, ktorá otvorila otázku spojenú so živnostníkmi. V duchu etatizmu dodáva, že živnostníci musia platiť vzhľadom na dôchodky odvody, no pripúšťa alternatívu licencií spojených s neplatením daní. Súčasne prehodnotil svoj postoj vlastníctvu v oblasti zdravotníctva, pričom dodal, že ak ide súkromný investor dokáže zabezpečiť dostatočne kvalitné zdravotníctvo podporené štátom, je jedno či ide o nemocnicu vo vlastníctve štátu, mesta či samosprávy.

V oblasti plurality v rámci EU poukázal na problém vydieranie členských štátov v oblasti eurofondov, ak majú napr. na etické otázky iný názor. Ďalej sa dotkol otázky zahraničnej politiky, zdôraznil, že v Rusku pôsobia tie isté západné firmy len pod inými značkami, a že po vojne sa bude opätovne obchodovať s Ruskom. Súčasne v kontexte Ruska poukázal na tragédiu vojny a opakovane zdôraznil potrebu mieru. V kontexte konsolidácie dodal argument, že Slovensko zdedilo po minulej vláde obrovský dlh, čo potvrdili kontrolné komisie EU. Z tohto hľadiska bolo nutné prejsť ku konsolidačným opatreniam, ktoré však sám skritizoval a dodal, že šetriť sa nedá donekonečna, že naopak treba začať investovať, uvítal by menej prísny prístup zo strany EU k požiadavkám konsolidácie.

Taktiež bola reč o bytovej otázke, pričom zdôraznil potrebu výraznejšej podpory nájomného bývania a projekt na dlhé roky.

Peter Hron

---