Fraňo Kráľ: Vlak vysťahovalcov (NOVOMESKÉHO NEDEĽA V.) - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Každú nedeľu na DAV DVA prinášame ukážku zo sveta poézie. Vyberá spisovateľ Goran Lenčo v seriále NOVOMESKÉHO NEDEĽA (názov na počesť debutu a jeho autora).

VLAK VYSŤAHOVALCOV

Fraňo Kráľ

Huňatou húštinou hukotu
revúca reklama v rébuse.
Dunivou dutinou drumbľotu
podivný postilón v pokluse.

Celou cestou cepov cepot.
Čľapot čmudu z čiernej štice.
Štekot šteniat. Štelín štepot.
Žargón želiez železnice.

Príjazdom otvára náručia,
odjazdom necháva zlomené.
Príchodom útočí na srdcia,
odchodom opúšťa zronené.

Ráno, cez deň, večer, v noci
od stanice ku stanici
strebe krv a slzy močí –
tak podobný pijavici.

Z koliby, z chalupy, z chatrče
Hucula, Maďara, Slováka
(čo slúžia žandárom za terče)
do sveta za chlebom vyláka.

Potom valčík a zas polku
– kým sľub šťastia z kolies tratí –
zradný valčík, ľstivú polku
komponuje pozdĺž tratí.

Telegraf drôtmi mu nahrádza
línie hudobnej osnovy
a stĺpmi do taktov zahrádza
záludných akordov kolóny.

Celá cesta cepí cepot.
Čľapot čmudu z čiernej štice.
Štekot šteniat. Štelín štepot.
Žargón želiez železnice.

Národný umelec Fraňo Kráľ (1903 –1955) patrí k najautentickejším a literárne najkvalitnejším slovenským predstaviteľom tzv. socialistického realizmu. Jeho známe, široko čítané prózy ako Jano či Čenkovej deti sa dostali do učebníc a už navždy poslúžia ako desivé svedectvo, nezmieriteľná obžaloba a trvácne memento o chudobe, biede, vykorisťovaní človeka človekom a túžbe po sociálnej spravodlivosti i boja za ňu. Aj keď sa ťažisko jeho záujmu postupne presúvalo k prozaickým dielam, prechodne i k dráme, svoju literárnu dráhu začínal ako básnik. I do poézie pretavil svoje osobné skúsenosti neľahkého detstva a dospievania v ťažkých spoločenských pomeroch proletariátu. Zo svojej mladosti si odnáša i podlomené zdravie, ktoré mu výrazne skrátilo život. Hoci dokonca aj niektorí kolegovia-davisti mi vytýkali angažovanosť na úkor umeleckosti, tie najlepšie Kráľove básne patri k výbornej lyrike, ako dokladajú jeho priebojné a precítené verše.

Báseň pochádza zo zbierky Pohľadnice (1936). Svojou rozvinutou eufonickou (zvukovou) stránkou neprezentuje len hudobné kvality Kráľovho verša, veď forma tu nevíťazí nad obsahom, ako by sa na prvý pohľad mohlo mylne zdať, ale pomocou štylistickej figúry zvanej aliterácia (opakovanie hlások či skupiny hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov) majstrovsky evokuje v čitateľovi vnemy, s ktorými sa stretáva cestujúci vlakom: zádumčivé myšlienky cestujúceho sprevádza, zvýrazňuje, ba vyjadruje mechanický hukot rušňa. Vzrušenie z ciest a cestovania je utlmené, autor sa zameriava skôr na negatívne pocity lúčenia, odchodov a existenčnej núdze. Len zopár vhodne použitých slovných spojení so silným emotívnym nábojom posúva báseň do sociálno-kritickej lyriky a podčiarkuje bolestný celonárodný problém vysťahovalectva. Treba spomenúť, že sám autor sa narodil na pôde USA v rodine slovenských vysťahovalcov za prácou. Výstavba básne je zaujímavá aj z prozodického hľadiska. Napríklad v prvých dvoch strofách nachádzame také zriedkavé súznenie rytmu a metra. Prvá strofa je tvorená z čistých daktylských stôp (trojslabičných slov), druhá z trochejských (dvojslabičné slová s jednou výnimkou takzvanej dipódie, teda zdvojenej stopy – štvorslabičného slova). Aj takýmto umným spôsobom básnik napodobuje prostredníctvom taktu a rytmu „melódiu“ vlakov a železníc, tá je ešte znásobená priamymi narážkami a prirovnaniami k hudobným termínom a motívom.

Goran Lenčo

Pozri aj: