BRATISLAVA, 18. 2. 2026 – V Dome Matice slovenskej v Bratislave sa konalo podujatie na počesť slovenského spisovateľa, poeta, prozaika, učiteľa a politika FRAŇA KRÁĽA, ktorý mal v roku 2025 70. výročie úmrtia. Na podujatí zaznela tiež zhudobnená tvorba Fraňa Kráľa od Lidky Žakovej či poézia na jeho počesť od Tatiany Juríkovej. Knihu podpísanú Fraňom Kráľom priniesol člen Výboru Matice slovenskej Jozef Schwarz.
Na prednáške o Fraňovi Kráľovi boli zdôraznené niektoré fakty ako napr. to, že kým pri Okálim sociálny radikalizmus možno vysvetliť drsným osudom siroty, u Fraňa Kráľa je to vysťahovalectvo, chudoba a tiež priamy kontakt s robotníkmi. Narodil sa v americkom meste Barton (Ohio) do rodiny slovenského vysťahovalca v USA. Už ako dvojročný sa s matkou a súrodencami vrátil na Slovensko, kde ich čakala bieda a mizéria.Mladý Kráľ sa vzdelával v Smrečancoh, neskôr v Liptovskom Mikuláši a Spišskej Novej Vsi. Už počas štúdií musel pre ťažkú životnú situáciu pracovať ako husiar, drevorubač, tesár. Pracoval ako stavebný robotník v Turanoch a Vysokých Tatrách, pričom neskôr študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pracoval s drevorubačmi na Čiernom Váhu a na píle v Turanoch. Pre zlé stravovanie dokonca ochorel na týfus. Ocitá sa na vojenskej službe a prichádza ďalšia choroba, tuberkulóza, ktorú si liečil v Tatranských Matliaroch, kde sa stretáva s Františkom Duškom a v sanatóriu Prosečnice. Po prepustení zo sanatória, ešte nedoliečený, nastúpil na pedagogickú dráhu a pracoval ako učiteľ v Okoličnom, Kovačovciach a ďalších miestach, až sa na začiatku 30. rokov dostáva do Bratislavy, kde je predčasne penzionovaný z ideologických dôvodov – pre šírenie „komunistickej ideológie”.
Kráľ sa tiež angažoval s Petrom Jilemnickým v Bloku protifašistických umelcov a spolupracovníkov časopisu U-Blok. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia a druhého česko-slovenského odboja Po vojne sa stal poslancom Slovenskej národnej rady, členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov a pracoval na Povereníctve školstva ako vedúci odboru národných škôl. V neslávnych 50. rokoch sa stáva národným umelcom. Zdravotné problémy sa mu stali osudné a zomiera na následky tuberkulózy 3. januára 1955 v Bratislave.
Špeciálne pre podujatie zhudobnila tvorbu Fraňa Kráľa Lidka Žaková, ktorá sa podujatia aj osobne zúčastnila:
Fraňo Kráľ okrem písania kníh publikoval v Pravde chudoby, DAV-e, Mladom Slovensku, Novom Živote či v Slovenských pohľadoch. Na podujatí bola vyzdvihnutá aj jeho poézia inšpirovaná symbolizmom (Krasko), poetizmom a predovšetkým Wolkrom, Nezvalom, Horom a Neumannom. Citovaný bol tiež davistický kritik Daniel Okáli.
Najznámejším prínosom Fraňa Kráľa je próza, predovšetkým zachytenie sociálnej situácie v československom medzivojnovom období so zameraním na tie najchudobnejšie vrstvy, ktoré trpeli počas hospodárskej krízy. Fraňo Kráľ o chudobe navyše písal z vlastnej autentickej skúsenosti. Nemožno tiež nespomenúť sondu o biednom živote matky a jej detí s názvom Čenkovej deti. Kráľova tvorba vyšla vo viacerých prekladoch do svetových jazykov. Napísal tiež protifašistický román Stretnutie (osud chorvátskeho revolucionára Bogovića v španielskej občianskej vojne), vojnovú drámu Keď sa časy menia, ale aj schematický román Bude ako nebolo – o budovaní závodu v Podbrezovej.
Posmrtne tiež vyšli jeho úvahy o učiteľskom povolaní s názvom Fraňo Kráľ učiteľom. Niektorí autori však dielo hodnotili ako schematické po stránke témy, idey aj postáv. Daniel Okáli, ho hodnotí vo výbere Pohár vína červeného nasledovne:
„Po živote podobnom kalvárii uvedomelého proletára, násobenom pevným odhodlaním domôcť sa vzdelania, a to s úspornosťou drevorubača neľakajúceho sa žiadnych prekážok. I jeho poézia rastie pod znakom revolúcie a lásky. Akoby sa v ich náplni prepaľovala nová budúcnosť človeka. Popri Lacovi Novomeskom i on vo svojej tvorbe rozvíja novú obraznosť. Ak Fraňo Kráľ je právom uvádzaný ako prototyp angažovaného básnika, na druhej strane jeho poézia je súčasne i mohutným žriedlom lyrickej potencie.“
Podujatie nebolo k Fraňovi Kráľovi nekritické. Bol spomenutý aj fakt, že Kráľ bol adorovaný v čase, keď ostatní davisti sedeli po vykonštruovaných procesoch v base.
Kráľova tvorba je v kontexte sociálneho kriticizmu mimoriadne aktuálna. Veď napokon hospodársku krízu, nezamestnanosť, stratu sociálnych a pracovných práv, infláciu, dražobu, vysoké nájmy, vysoké ceny potravín a podobné záležitosti, o ktorých písal už Fraňo Kráľ, tu máme znova, avšak zatiaľ nemáme literátov, ktorí by tieto problémy literárne podchytili.
***
Tesne pred podujatím sa realizovala krátka improvizovaná redakčná rada obnoveného DAV DVA, ktorá sumarizovala všetky významné úspech projektu od obnovenia v roku 2024, mediálne partnerstvá s inštitúciami ako Matica slovenská, Spoločnosť Ladislava Novomeského, Inštitút ASA, Klub Nového Slova, Spolok slovenských spisovateľov, Spoločnosť José Mártího, Spoločnosť Gustáva Husáka, SZPB, kultúrne spolupráce s Kubou, Kazachstanom a Čínou; prvú zmienku v TASR, aktivity spojené so zlepšovaním slovenskej spoločnosti, propágaciou modernej slovenskej kultúry a iné. Obnovenej improvizovanej redakčnej rady sa zúčastnili zakladatelia DAV DVA (Perný, Klimek, Janošovský, z ďalšej generácie Karol Ondriaš, Vladimír Manda), ale aj noví redaktori ako aktivista a publicista Richard Cviklovič, redaktorka a vysokoškolská pedagogička Lucia Hubinská, redaktor Kristián Haulik, poetka a psychologička Lidka Žaková, aktivistka a príbuzná Laca Novomeského Beata Novomeská, Jozef Schwarz (súčasne predseda Krajskej rady a Výboru Matice slovenskej, aktívni tiež medzi petržalskými matičiarmi, autor medailónov, sociológ). Pre pracovné, zdravotné a iné dôvody žiaľ neprišli ďalší aktívni prispievatelia ako Marián Klenko, Tomáš Daněk, Jozef Leikert, Tatiana Juríková a ďalší, ktorí na obnovenom DAV DVA značne chýbali, ale snáď sa podarí nabudúce.
DAV DVA vznikol v roku 2016 s cieľom nadviazania na davistickú medzivojnovú generáciu v kontexte 21. storočia, ktorú tvorili Novomeský, Clementis, Poničan, Sirácky, Okáli, Urx, Tomášik-Dumín, Szántó, Jilemnický, neskôr aj Husák, Chorváth, Bagar. Ľavicový think-tank DAV DVA vznikol s cieľom prepojenia ľavicovej kultúry, politiky a občianskeho diania. Bol oficiálne zaregistrovaný na ministerstve, rovnako ako aj časopis. Skupina počas prvých štyroch rokov existencie organizovala konferencie, diskusie, vydávala e-knihy, založila internetovú knižnicu, zdigitalizovali pôvodný DAV, no najmä písala články k témam sociálnej spravodlivosti, rovnosti, občianskych a sociálnych práv, ekológie, asistovali pri budovaní kooperatív a samosprávnych projektov či aktivít spojených s ochranou životného prostredia a kultúrneho dedičstva.
DAV DVA vznikol v roku 2016, a toho roku je to 10 rokov od vzniku. Zanikol prakticky v roku 2020, keď sa pôvodne transformoval na VECI VEREJNÉ. Treba pri tejto príležitosti povedať, že v skutočnosti sa projekt VECI VEREJNÉ ideovo, poslaním a v podstate všetkým vzdialil od toho, prečo vznikol DAV DVA a stal sa PR pre jedného dnes poslanca NRSR. DAV DVA bol obnovený až po roku 2024, kedy prišiel čas na očistenie značky.
V kontexte kontinuity s medzivojnovým DAVom treba spomenúť, symbolické „posvätenie“ projektu dnes už zosnulým synom Daniela Okáliho IVANOM OKÁLIM, s tým súvisí aj komunikácia s rodinou Ivana Horvátha a propagácia aktivít k jeho odkazu, taktiež, že Juraj Janošovský bol osobný priateľ Gustáva Husáka ako aj Viliama Plevzu, o projekte vie aj Husákov syn Vladimír; s redakciou komunikuje aj vzdialená príbuzná Novomeského Beata Novomeská, ktorá sa zúčastnila podujatia. S tým súvisí aj publikovanie kníh a textov davistov a ich nasledovníkov a davistických životopiscov; prihlásenie sa k odkazu DAVu cez MANIFEST MINÁČOVSKEJ ĽAVICE a PROGRAM NÁRODNEJ NEOMODERNY či propagovanie podujatí o davistickej kultúre na pôde ASA, KNS, SLN, MS, SZPB.
Úplne prvú tvorili zakladatelia Bóka, Klimek, Perný, Janošovský, Kopilec, Michalek a Diczházy. Z nej zostali aktívni iba Klimek, Perný, Diczházy a Janošovský. Príležitostne zaslal recenzie pre spriaznené INLIBRI Tomáš Bóka. Druhú generáciu tvorili dodatočne prijatí členovia alebo korešpondenti či externí spolupracovníci kulturológ Daněk, Barč, Kancír, Ondrovič, Klenko, Michelko, Blaha, Fábry, Ľubomír, Sťahel, Hohoš, Melicher, Ondriaš, Manda, Germuška, Luljak, Valovičová, Gregorová, Potočák, Hazucha, Moravčík, Marko, Majerník, Kotrádyová, Dieneš, Suško, Velitš, Forsthoffer, Demovič, Moravčík, Hrbáčiková, Hlivjaková, Oravcová, Janík, Uhlerová, Diczházyová, Kravčík, Hraško, Hurtisová, Martinčok, Buchta, Jurný, Jesenský, Burdová, Benech, Krošlák, Beník, Voskár, Hronček, Košela, Bosák ml., Prostinák, Burgan, Hausleitner, Šolc, Budinský, Hajdová, Malo, Smatana či Stančík. DAV DVA presiahol slovenský kontext, nakoľko sa do neho zapojili aj ľudia z Českej republiky ako Ilona Švihlíková (prispela dokonca do tlačenej revue), Ctirad Musil, Filip Škárecký, Leo Luzar, Aleš Hubert, Pavel Josífek, Josef Skála, Tomáš Vokoun, Michal Mauser, Martin Seidl, Petr Taubinger, Václav Jelínek, Jiří Schmied, Tomáš Koloc, Karel Paňuška, Anna Mikulenková (vychádzame najviac z podpisov pod Oravským memorandom, ale aj článkov či rozhovorov publikovaných na DAV DVA). Taktiež istý čas do DAV DVA prispievali aj autori spojení s projektom Venus okolo Mareka Kopilca, konkrétne Adam Veselovský, Adam Šipkovský, Vladimír Molčányi, Pavol Lupták, Rado Bučko, Boris Figeczký, Martin Rolinka, Marek Jankovič, Marek Juhár, Matej Kotian a ďalší. Táto skupina sa neskôr úplne „vytratila“ resp. odmlčala, ako aj informácie o projekte Venus. Tretia vlna sa sformovala viac-menej v rámci východo-slovenského zapojenia Tvorili ju už redaktori vyformovaní už počas transformácie webu, výrazne sa zaktivizovali Deák, Michalčin, ale aj Petruška, Dinka, Kravčík, Riabov, Albert, Števko, Mindár, Hvižďák a iní. V tomto období sa už projekt dostal do krízy, na druhú stranu časť autorov dnes funguje na pomedzí DAV DVA a Denníka VV/ISOP. Štvrtá generácia sa už týka súčasnosti DAV DVA, k nej sa dostaneme na záver. Ak hovoríme o štvrtej generácii DAV DVA, tak ide o DAV DVA obnovený v roku 2024, patria sem napr. Lucia Hubinská, Richard Cviklovič, Lukáš Vávra, Dana Repová, ale aj niektorí spisovatelia z Klubu Nového Slova, Inštitútu ASA, Matice slovenskej ako Peter Schvantner, Radoslav Žgrada, Ingrid Majeríková či sám predseda MS Marián Gešper, Ladislav Skrak, ale aj Gabriela Rothmayerová, Eduard Chmelár, Svetozár Krno, Dalimír Hajko, Stanislava Moyšová, František Škvrnda ml., Remi Kloss, Peter Tollarovič, Emil Višňovský, Peter Tollarovič a iní. Výraznou podporou boli rozhovory s poprednými osobnosťami Matice slovenskej, veľvyslancom Kubánskej republiky, propagátorkou družstevníctva Zuzanou Lukáčovou, ale súhlas so zverejnením poézie Lidky Žakovej, Tatiany Juríkovej či Jana Baculáková.
Súčasný stav je nasledovný:
Pravidelní prispievatelia: Lukáš Perný, Tomáš Klimek, Tomáš Daněk, Miloš Jesenský, Richard Cviklovič, Lucia Hubinská, David Diczházy, Juraj Janošovský, Marián Klenko, Kristián Haulík
Spolupracujú (posielajú alebo súhlasia s preberaním článkov alebo realizovali rozhovory): Ľuboš Blaha, Eduard Chmelár, Gabriela Rothmayerová, Ján Bábik, Jozef Schwarz, Branislav Fábry, Ladislav Skrak, Jaroslav Rezník st., Ladislav Hohoš, Emil Višňovský, Peter Schvantner, Lýdia Žaková, Tatiana Juríková, Jana Baculáková, Remi Kloos, Vladimír Skalský, Peter Tollarovič, Richard Sťahel, Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Svetozár Krno, Martin Krno, Marián Gešper, Michael Hauser, František Škvrnda, Lukáš Vávra, Veronika Hrbačiková, Stanislava Moyšová, Zuzana Lukáčová, Dana Repová, Gabriela Rothmayerová, Oľga Gáfriková, Sonka Valovičová, Karol Ondriaš, Dominik Petruška, Vladimír Blaho, Boris Brendza, Margita Ivaničková, Erik Germuška, Jana Borguľová, Jozef Mikloško, Peter Jaroš, Deana Jakubisková, Tomáš Koloc, Alexander Riabov, Vladimír Manda, Boris Demovič, Richard Mozey Hangurbadžo
DAV DVA vydal spolu s ročenkou šesť čísel časopisu, pričom využili demokratický princíp rotačných redaktorov, inými slovami, časopisy zostavovali lídri projektu na striedačku.
Slovenská vedkyňa, politologička Jana Sivičeková (v tom čase pôsobiaca na ÚPV SAV) na konferencii o DAVe a súčasnosti porovnala súčasný a medzivojnový DAV. Účastníčka konferencie z organizácie KSM porovnala medzivojnový a súčasný DAV nasledovne: „Prvá generácia davistov pracovala v podmienkach kapitalizmu bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti obyvateľstva so socializmom, zatiaľ čo dnešní davisti fungujú v spoločnosti s touto skúsenosťou. V mnohých ohľadoch je však práca oboch generácií podobná.“
Kým pôvodné čísla medzivojnového DAVu sa vyznačovali revolučnou, anti-tradicionalistickou resp. ku konzervativizmu kritickou orientáciou, neskoršie čísla medzivojnového DAVu už hľadali kompromis medzi tradíciou a modernou, čo vyvrcholilo vytvorením novej syntézy, ktorá sa prejavila v trenčiansko-teplickom kongrese, neskôr v kultúrnej politike Vianočnej dohody, ideovej základne SNP či v Košickom vládnom programe, ktorý viedol cez dlhú pauzu temných päťdesiatych rokov až presadeniu federácie a obnoveniu modernistickej orientácie. Kým pôvodné čísla medzivojnového DANapokon sa davisti stali súčasťou vedenia najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej (Novomeský ako predseda, Clementis člen výboru, Okáli ako podpredseda, ostatným vydávali knihy atď.).
Podobne aj DAV DVA mediálne a kultúrne spolupracuje s tradičnými inštitúciami Maticou slovenskou, SZPB, Klubom Nového Slova, Inštitútum ASA a ďalšími organizáciami. Pokiaľ to bolo možné aj so Spolkom slovenských spisovateľov. Výrazný ideový prienik Matice a DAV DVA nastal napr. pri kauze CLEMENTISOVA ULICA, ale pri propagovaní tematiky SNP a knihách o ľavicových osobnostiach či výtvarných podujatiach MS.
DAV DVA je hodnotovo principiálne:
•humanistický,
•pacifistický (kritika NATO, odpor proti vojne),
•ľavicový a vlastenecký (MANIFEST MINÁČOVSKEJ ĽAVICE, spolupráca s Maticou),
•antifašistický (podporuje podujatia SZPB, Inštitútu ASA a Klubu Nového Slova),
•v umeleckej sfére sa hlási ku konceptu národnej neomoderny.
•je kritický voči imperializmu, neoliberálnej forme globalizácie, odmieta šírenie šovinizmu voči neeurópskym národom,
je v podstate aj v súlade so súčasnou vládnou politikou štyroch svetových strán, teda proti europocentrizmu (napr. podpora Kuby a Venezuely)
•na rozdiel od pôvodného DAVu hľadá evolučné a demokratické cesty k sociálne spravodlivej spoločnosti,
•hľadá most medzi tradíciou, ľudovosťou a modernou, rovnako v kultúrnej oblasti most medzi východom a západom, politika štyroch svetových strán •pätcípa hviezda – prihlásenie sa k medzinárodnej spolupráci, teda k internacionalizmu v kontexte vzájomnej spolupráce a rešpektu národných kultúr, ktoré by sa mali vzájomne poznávať a spolupracovať s cieľom nastolenia mierového spoločenstva na planéte Zem, súčasne je tvrdo kritický voči postmodernej, tzv. liberálnej ľavici, globalisticko-kozmpolitnej ľavici či „bruselskej ľavici“, ktorá pod falošnou zámienkou ochrany menšín v súlade s ideológiou „open society“ podporuje cenzúru (woke, cancel culture) a odmieta sa zaoberať skutočnými sociálnymi problémami
DAV DVA cez idey ovplyvnil realitu nasledovne:
•Podieľanie sa na zastropovaní odchodu veku do dôchodku
•Aktívna tematizácia potravinovej sebestačnosti – zatiaľ vízia
•Aktívna tematizácia družstevníctva, ekonomickej demokracie, participatívnej demokracie
(texty o Jurkovičovi sú citované po celom svete, séria článkov o družstvách má masové čísla pri čítanosti)
•Aktívna tematizácia potreby existencie národných podnikov (najmä počas koronovej doby) a potreby etatistických opatrení
•Tematizácia bytovej otázky, funkčnej a bezplatnej verejnej dopravy, bezplatného zdravotníctva a pracovných práv
•Masová propagácia témy davu a davistov, priam vplyv na diskusiu o tejto generácii (citácie v rôznorodých periodikách, weboch atď.), rehabilitácia davistov, Mináča, Válka a ďalších ľavicových cenzurovaných alebo zamlčiavaných osobností do verejného diskurzu; tisíce nových čitateľov týchto osobností
•Prelomenie cenzúry – aktívna a systematická kritika cenzúry a odhaľovanie cenzorov internetu (v dôsledku aj priam vplyv na to, sa postupne tieto trendy uvoľňujú, dôkazom je citácia DAV DVA v TASR v kontexte obrany pred poslanykyňou PS, ktorá DAV DVA obvinila ako konšpiračný)
•Jediná systematická reflexia doby po atentáte a všetkých protirečení hlavného prúdu ako kronika doby
•Odsúdenie pokusov o premenovanie ulice Dr. Clementisa, debunkovanie propagandy proti Husákovi mimovládkou Post Bellum,
postupné demaskovanie absurdít v oblasti vymazávania ľavicovej historickej pamäte
•Tematizácia problematiky creative commons a všeobecne témy voľného prístupu k free sources tvorbe
•Ročenka DAV DVA rozdaná poslaná všetkým poslancom SMER-SSD a HLAS-SD – priamy vplyv na politikov
•Vydávanie e-kníh, časopisov, ročeniek ako reálne výsledky práce DAV DVA
•Prienik osobností DAV DVA do kultúrnych inštitúcií a ďalších periodík (Slovenské pohľady, SNN, Literárny týždenník, Dotyky)
•Postupné vytváranie priestoru pre alternatívnu umeleckú kultúru, podpora umelcov a propagácia ich výstav (projekt nár. neomoderny)
•Ochrana a boj za kultúrne pamiatky moderny (PKO, Instropolis) – žiaľ neúspešné
K číslam a dosahom:
•Celkový dosah 7,3 milióna divákov
•Najčítanejší: 86 280
•Súčasný priemer článkov – cca. od 500 až 1000 do 3000 až 5000 čitateľov ak ide o dobrý článok a zaujme
Autentické články DAV DVA:
•Toto je reálny život Sloveniek v Rakúsku (Angie Oravcová, 66 tisíc)
•Čo všetko vlastní finančná skupina PENTA (37 tisíc)
•Prosperujúce národné podniky v ČSSR (23 tisíc)
Najviac priemerne čítané: Klimek (priemerne 3000 až po 7000), Hubinská (1000 až 4000), Daněk (1000 až 3000), Perný (1000 až 15 000), Jesenský (1000 až 2000), Chmelár (1000 až 10000), Blaha (1500 až 6000), Rothmayerová (1500 až 3000)
•Ankety a DAV DVA live/online (1500 až 5000)
•TV DAV: reupload ROKY PRELOMU (53 tisíc), ZÓNA A live (11 tisíc), MINÁČ v roku 1989 (2900), SLOVÁCI A KUBÁNCI (3400), KLAUS KUCHLING organ (2900), KONFERNCIA ŠAFÁRIK A KOLLÁR (2600), ODHALENIE BUSTY ANTIFAŠISTU BULÍKA (2300), ALEŠ NOSEK organ (1300) atď.
najviac: ELÁN: Z TRIČIEK ZÚRI CHE (100 tisíc)
Referencie:
Pozitívne:
reakciu DAV DVA na útoky zverejnil TASR
citácie na zahraničných Wikipédiách
citácia článku o juhoslovanskom socializme v práci Srbské tradície očami pamätníčky
citácia na webe UK, recenzia na divadelnú hru o štúrovcovh
citácie na webe SAV (výkazy zamestnancov, ktorí robili s DAV DVA rozhovory – Ondrovič, Sťahel)
zmienka v epráca 17P2020 časopise KOZ SR (Uhlerová)
citácia V. Malíček Hybridizácia liberálnej demokracie na iliberálnu
citácie v časopise Bojovník,
citácia v texte Aktivácia uchádzačov o zamestnanie (o Mondragone)
citácia v diplomovke Pozemková reforma jako předmět teorie veřejné volby
použitie článku DAV DVA na SOK: Bytová otázka a právo na bydlení kdysi a dnes
citácia v Alternativazdola.cz (Švihlíková)
citácia o práve na bývanie z davdva.sk ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU PROBLEMATIKY ĽUDÍ BEZ DOMOVA V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Jašková, Fabianová) in Kvalita života 2018
citácia Postoj k zodpovednému podnikaniu firiem v kakaovom priemysle (Škovargová, Lazorová, Biela, Dovalská)
citácia v správe Ekonomického ústavu SAV
Negatívne:
umiestnenie na inkvizičných zoznamoch (P. Hardoš, konspiratori.sk, memo89 – gerulata),
útok mimovládky Transpareny a Zastavme korupciu (M. Suchý),
odmietnutie dotácie zo strany FPU
diskreditácia v zahraničí slovenskými „progresívnymi“ aktivistami (political cap.hu)
útoky v parlamente od poslanectiev PS (Hanuliaková, Lackovič)
klamstva o spojení s poslancom NRSR Michelkom (ex-štatutárom) a konšpirácie o prepojení s Ruskom a pod. hanlivé označenia ako dezinfoweb, propagandistický či konšpiračný sledovanie a lustrovanie cez infosecurity.sk (blbec.online) V. Breiner, D. Milo, J. Marušiak, J. Goda a i.,
citácie v „antikonšpiračných“ diplomovkách a bakalárkach (napr. mainstreamové verzus alternatívne médiá v slovenskom diskurze (Šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach: Rámcová analýza najpopulárnejších
príspevkov slovenských dezinformačných médií na Facebooku (Peter Koles, MU) atd.)
citácia MEMO89 (Británia) SLOVENSKÉ POLITIČKY A NOVINÁRKY NA FACEBOOKU
citácia KONCEPT LIBERÁLNEHO FAŠIZMU V SPOLOČENSKO-POLITICKOM A MEDIÁLNOM DISKURZE (Mária Zubalová, PU)
Re-definovanie resp. doplnenie poslania na základe vydaných článkov a postojov, aj na základe analýzy AI:
•Sme kultúrna platforma, ktorá šíri povedomie o etatistických a kooperatívnych ľavicových alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu
(kooperativizmus, commonism a komunitarizmus, štátne vlastníctvo strategických podnikov, energetická, hospodárska a potravinová sebestačnosť, basic income/(ne)podmienený príjem,
práva na bývanie, zdravotnú starostlivosť, bezplatnú alebo prístupnú verejnú dopravu; sociálne, pracovné a občianske práva, podpora internacionálnej spolupráce, podpora pokrokového vlastenectva, súčasne zdravo-ekologickej udržateľnosti atď.), šíri kultúrno-politický odkaz davistov (ochrana kultúrneho dedičstva moderny tzn. literatúra, architektúra, dizajn, výtvarné umenie, film, divadlo, hudba atď., digitalizácia ľavicovej pamäte národa), pričom sa hlási k MINÁČOVSKEJ ĽAVICI a NÁRODNEJ NEOMODERNE. Ako už názov naznačuje, voľne nadväzujeme na skupinu DAV (1922-1937), ktorej predstavitelia sú nám inšpiráciou v sociálnej angažovanosti a snahe o pokrok.
Vízie do budúcnosti:
• HESLO NEMAJME VEĽKÉ OČI, SVET NEZMENÍME A SLOVENSKO IBA ČIASTOČNE
…po skúsenostiach s komplikovaným presadzovaním spoločných akcií – minimálny program spoločného publikačného priestoru, menej je viac
• Estetizovať, skultúrňovať a zušľachťovať realitu cez mediálne prostredie prostredníctvom vyššej ľavicovej a vlasteneckej kultúrnej politiky, nie bulvarizovať a ísť prvoplánovo na vlne primitívneho politického marketingu, naháňania čísel a v duchu „nepriateľ môjho nepriateľa“ zdieľať aj ideologicky nekonzistentné osobnosti a hnutia (napr. ľudí z Republiky, ultrakonšpirátorov či podivívnov)
• Spoločné aktivity možné iba ak pôjde o hodnotovo súrodé záležitosti (napr. protest proti zásahu USA do Venezuely, podpora vzniku národných podnikov, podpora družstevníctva, kritika woke, cancel culture a cenzúry, podpora Kuby proti blokáde či podpora nepodmieného príjmu či všeobecne akékoľvek snahy o zvyšovanie sociálnych štandardov, ekonomickej, potravinovej či energetickej sebestačnosti, bytovej otázky, bezplatnej dopravy, podpory regiónov, záchrana kultúrnych pamiatok moderny atď.)
• Zameranie sa predovšetkým na filozofiu, kultúrnu politiku, esejistiku, v duchu pôvodného DAVu
• Naďalej publikačne podporovať ľavicových spisovateľov, filozofov a publicistov (poetov, prozaikov, esejistov, vedcov) ako napr. Tatiana Juríková, Lidka Žaková, Miloš Jesenský, Tomáš Daněk, Dominik Petruška, zo starších Jozef Leikert, Dalimír Hajko, Gabriela Rothmayerová, Eduard Chmelár, Emil Višňovský, Ladislav Hohoš atď.
• Prehlbovanie medzinárodných kultúrnych spoluprác, tak ako doteraz pri Číne, Kube a Kazachstane, rozšírenie o ďalšie krajiny
• Udržať projekt a po zlej skúsenosti z minulosti zabrániť vnútorným konfliktom, získať si vážnosť aj vo vzťahu k tzv. hlavnému prúdu, integrovať ľavicovú a vlasteneckú inteligenciu
• Podporovať hodnotovo príbuzné osobnosti aj v prípadnej aktívnej politike, najmä tie, čo stáli vždy pri DAV DVA a aj projektu DAV DVA pomohli
• Rozšírenie redakcie o nových mladých ľudí s perspektívou vytvorenia alternatívy aj v rámci kultúrnej stavby
***
Na podujatie o Fraňovi Kráľovi prišli výtvarníci Mária Strompach a Stanislav Harangozó, vedkyňa Stanislava Moyšová, a praneter Tajovského Wanda Gregorová.
Súčasne sa novými členmi obnovenej Spoločnosti Ladislava Novomeského stali členovia redakčnej rady DAV DVA a matičiari ako Tomáš Klimek, Beata Novomeská, Stanislav Harangozó, Kristian Haulík, Lýdia Žaková, Jozef Schwarz, Richard Cviklovič, Karol Ondriaš a manželia Pračkovci.
POZRI AJ SÚVISIACE: Dr. Daniel Okáli o Fraňovi Kráľovi: Poézia rastúca pod znakom revolúcie a lásky, Fraňo Kráľ, prozaik drsnej sociálnej skutočnosti medzivojnového obdobia, Bratislava, swingová doba 20. a 30. rokov v Československu a davisti, jazz, poézia a moderna, Fraňo Kráľ: Pohár červeného vína v recenzii Mateja Barča, Fraňo Kráľ: Cesta zarúbaná o chudobe a mizérii Gemera 30. rokov
Prednáška o Fraňovi Kráľovi bola aj zaznamenaná Igorom Jurečkom:
Prach v prach
Tatiana Tá
Do šľachty
si sa nenarodil?
No tak sa tam
votri!
Od tohto
poďme preč.
Je sčasti,
a dosť ma to
dráždi.
Viac je byť v daždi.
Sedliaka mám
na piedestále.
To,
ako tasí meč.
Samoreč
v knihe dávnej.
