Pohár červeného vína, spisovateľ Matej Barč v komparatívnej recenzii na tvorbu Fraňa Kráľa

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

KRÁĽ, Fraňo: Pohár červeného vína, Bratislava: Tatran, 1973, 101 s.

Výber z poézie Fraňa Kráľa v podaní Daniela Okáliho z r. 1973 predstavuje prierez básnickou tvorbou tohto proletárskeho básnika a prozaika, pričom vo výbere dominujú skôr texty z mladších rokov autora zastúpené zbierkami Čert na palete, BaltPohľadnice. Okáli sa sústreďuje na podanie obrazu básnika Fraňa Kráľa primárne cez prizmu jeho lyrickej subjektivity. Tu sa hneď na úvod natíska konštatovanie vnútornej dichotómie Kráľovej tvorby, jej umeleckého výrazu, medzi revolučnou komunistickou ideológiou, spojenou so zdôraznením spoločenských funkcií literárneho textu (literatúra má byť výzvou k zmene spoločenského poriadku, má reflektovať triedne východiská) a s postulátom estetickej hodnoty literatúry, jej poetična. Tento rozpor medzi deklamatívnosťou revolucionára a poetickosťou básnika je prítomný aj v tvorbe iných predstaviteľov proletárskej literatúry medzivojnového obdobia, pričom rúčka na pomyselných váhach padá u jednotlivých autorov, resp. jednotlivých diel viac na jednu, inokedy viac na druhú stranu V Kráľovom prípade to platí ako pre jeho básnickú tvorbu, tak i pre jeho dielo prozaické. Prílišná akcentácia ideologickej funkcie literárneho diela vedie k jeho zoschematizovaniu a k čierno-bielemu videniu skutočnosti, čo v súvislosti s Kráľovou prozaickou prvotinou Cesta zarúbaná konštatoval Zdenko Kasáč (1973, s. 286) a pred ním aj dobová kritika.

V danom výbere máme však pred sebou Kráľa predovšetkým ako básnika a to ako básnika lyrického. Najmä vo veršoch zo zbierok BaltPohľadnice sú prítomné úprimné osobné polohy autora, či už vo vzťahu k prírodnému alebo intímnemu kontextu, výrazná je citlivosť k vnímanému, čo sa manifestuje napríklad spojením dynamizmu v opise so zmyslom pre senzualisticky zachytený detail:  „Pod siným pohľadom božského génia / belasé prúdy vôd stlievajú na popol. / Na scéne hraje sa tragikomédia / škrečiaca čajka má kritiky monopol // A sú to príšerne nádherné výkriky / až ten škrek jak hlahol do duše zapadá. / jak hlahol, ako skvost, jak do drám intrigy, / ako do úsvitu vtopená plejáda.“ Ako u mladého Novomeského, i v Kráľovej tvorbe je pri výstavbe metafory výrazne prítomný chromatizmus: „Fantazmagorické pávy / roztriasajú oká svojho peria / nad oceľovými hlbinami.“

Kráľ sa nám predstavuje ako básnik internacionalistický: „Z koliby, z chalupy, z chatrče, / Hucula, Maďara, Slováka / (čo slúžia žandárom za terče) / do sveta za robotou vyláka.“ (Vlak vysťahovalcov). Ľudí v Kráľovej umeleckej optike spájajú city a sociálne položenie, rozdelenie prechádza viac-menej striktne po triednej osi, čo z pochopiteľných dôvodov lepšie vidieť v jeho prózach pre deti (Jano, Čenkovej deti) a dospelých (Cesta zarúbaná). Postava ženy vystupuje u Kráľa ako spoločníčka na púti životom, poskytuje oporu a útočisko (Sprievodkyni). Aj tu je však badateľná rozpoltenosť Kráľovho lyrického subjektu medzi polohou intímne-erotickou, teda súkromnou, a verejnou, revolučne-spoločenskou. Tento rozpor rieši štúrovským zrieknutím sa osobného šťastia pre vyššie spoločenské záujmy a povinnosti (List dievčaťu).

Zaujímavú subjektívnu polohu predstavuje báseň V horách, kde sa autor predstavuje ako „zablúdená troska civilizácie“ nachodiaca útočisko v lone prírody. Mestský topos Kráľa na jednej strane fascinuje a inšpiruje, na druhej strane predstavuje chaos, v ktorom sa človek stráca, stáva sa z neho nepatrná bodka medzi pohybom neživých vecí: „Signály elektrík vzrušene ďobú / do ticha pretekajúceho hrobu / námestia na kríži zbrataných ulíc / v storočnej húžvici kamenných truhlíc“.

 Po výrazovej stránke cítiť v Kráľovej básnickej dikcii istú neokrôchanosť, či kostrbatosť (rytmické a rýmové nepresnosti, napríklad v podobe rýmových dvojíc typu kobaltto Balt), syntaktickú archaickosť a ťažkopádnosť: „čerň biedy v predstavách rozkoš ti zabije“, avšak dokáže sa vyjadrovať aj prirodzene a uvoľnene (báseň V rižských sadoch). Rovnako Kráľovi nemožno uprieť vysokú mieru senzuálnosti, umelecky väčšinou spracovanú na primeranej úrovni, čo je moment, zdôraznený aj avantgardnými inšpiráciami (poetizmus), ktoré Kráľ plne prijíma. Poetistické inšpirácie sa prejavujú vo zvýraznenom zvukovom tvarovaní viacerých nohých básní, využívaní rôznych básnických figúr a zvukomaľby (za všetky spomeniem v tejto súvislosti známu báseň Vlak vysťahovalcov)

Kráľovo dielo je dnes významné nielen z historického hľadiska – autor patril medzi pionierov socialisticko realistickej tvorivej metódy v slovenskej literatúre – ale samo osebe reprezentuje literárnu hodnotu, ku ktorej je hodno vrátiť sa, i keď je skliesnená pomerne striktnými ideologickými mantinelmi.

Matej Barč

Literatúra:
KRÁĽ, Fraňo: Pohár červeného vína, Bratislava: Tatran, 1973, 101 s.
KRÁĽ, Fraňo: Cesta zarúbaná, Bratislava: Tatran, 1973, 296 s.

Celé dielo Pohár vína červeného si môžete prečítať na DAV DVA.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *