V období hlbokých geopolitických transformácií, keď medzinárodný systém prechádza etapou štrukturálnej prestavby, sa Kazašská republika dôsledne profiluje ako zodpovedný štát orientovaný na dialóg, pragmatizmus a rovnováhu záujmov.
Tieto princípy sa obsahovo odrazili v exkluzívnom rozhovore prezidenta Kazašskej republiky Kasym-Žomarta Tokajeva pre televíznu stanicu „Geo News“ počas štátnej návštevy Pakistanu (3. – 4. februára), ako aj v jeho článku pre renomované americké periodikum „The National Interest“.
Od diplomacie deklarácií k diplomacii riešení
V podmienkach transformácie medzinárodného systému prezident Kazašskej republiky zdôraznil kľúčový princíp zahraničnej politiky krajiny – spoľahlivosť ako hlavný strategický zdroj novej éry.
Podľa jeho slov sa v súčasnej svetovej realite práve schopnosť štátu dôsledne plniť svoje záväzky, konať predvídateľne a rešpektovať suverenitu iných krajín stáva rozhodujúcim faktorom stability medzinárodných vzťahov. Kazachstan sa opiera o pragmatický prístup, podporu mierových iniciatív a rozvoj hospodárskej spolupráce ako základ dlhodobej stability.
V rozhovore bola potvrdená aj oddanosť Kazachstanu viacvektorovej diplomacii – modelu, ktorý preukázal svoju stabilitu a efektívnosť. Nejde o balansovanie medzi centrami moci, ale o budovanie rovnocenného dialógu so všetkými partnermi na základe národných záujmov a princípov otvorenosti.
Vo svojich vystúpeniach Kasym-Žomart Tokajev formuloval všeobecnú strategickú tézu: moderná diplomacia musí prekračovať rámec nekonečných diskusií a prinášať merateľné výsledky.
Podľa jeho hodnotenia sa medzinárodné spoločenstvo príliš dlho spoliehalo na uzavretý cyklus rokovaní, deklarácií a konferencií, ktoré sa končili formálnymi vyhláseniami bez praktického naplnenia.
Kazachstan tak podporil iniciatívu Rady mieru (Board of Peace), ktorú predložil prezident Spojených štátov amerických Donald Trump.
Kľúčový rozdiel tejto iniciatívy od iných podobných iniciatív, ako zdôraznil prezident, spočíva v jej logike. Namiesto reprodukcie vyčerpaných politických formúl je navrhnutá praktická koncepcia – mier prostredníctvom udržateľného hospodárskeho rozvoja. Mier sa neprezentuje ako slogan, ale ako projekt: infraštruktúra, investície, pracovné miesta a vytváranie dlhodobých perspektív. Takýto prístup má odstrániť ekonomické predpoklady konfliktu a zbaviť jeho obnovenie strategického zmyslu.
V Kazachstane sa pozitívny postoj k princípom spojeným s touto stratégiou prejavuje na rôznych úrovniach verejnej a odbornej diskusie. Ide o dôraz na zdravý rozum, ochranu národných záujmov, rešpekt k tradičným hodnotám a snahu o ukončenie vojen, nie o ich predlžovanie. Tieto postoje nachádzajú odozvu, keďže odrážajú základnú spoločenskú objednávku – bezpečnosť, stabilitu a dôstojnosť.
Táto línia získala praktické potvrdenie na inauguračnom zasadnutí Rady mieru, kde hlava štátu vystúpila s rozsiahlym vyhlásením.
Podľa prezidenta Rada mieru reaguje na nové reality tým, že dopĺňa a posilňuje existujúce multilaterálne úsilie. Iniciatívu označil za bezprecedentný krok a zdôraznil, že koncepcia „Mier prostredníctvom tvorby“ je schopná stať sa reálnym nástrojom na dosiahnutie udržateľnej stability.
V tejto súvislosti Tokajev potvrdil pripravenosť Kazachstanu zapojiť sa do medzinárodného úsilia o stabilizáciu a obnovu Gazy. Nejde o deklaratívnu podporu, ale o konkrétne smery účasti. Kazachstan má záujem podieľať sa na projektoch obnovy prostredníctvom medzinárodných spoločností s potvrdenou obchodnou reputáciou. Program môže zahŕňať výstavbu infraštruktúry, bývania, škôl, nemocníc a ďalších sociálne významných objektov.
Osobitný dôraz bol kladený na humanitárny rozmer. Kazachstan ako jeden z najväčších svetových producentov pšenice je pripravený prispieť k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti v Gaze i mimo nej. Zároveň sa plánuje poskytnutie viac ako 500 vzdelávacích grantov pre palestínskych študentov počas piatich rokov.
Kazachstan tiež vyjadril pripravenosť podeliť sa o skúsenosti v oblasti elektronickej verejnej správy a digitálnych riešení, ako aj podporiť medzinárodné stabilizačné sily vyslaním zdravotníckych jednotiek s poľnou nemocnicou a pozorovateľov do Centra civilno-vojenskej koordinácie.
V tejto súvislosti hlava štátu zdôraznila, že rozhodnutie Kazachstanu pripojiť sa k Abrahámovým dohodám je motivované snahou prispieť k pragmatickej hospodárskej a humanitárnej spolupráci tak v regióne, ako aj mimo neho.
„Kazachstan sa vždy pevne držal princípov mieru, stability a medzinárodného dialógu. Abrahámove dohody predstavujú perspektívnu iniciatívu. Pripojením sa k tomuto rámcu potvrdzujeme svoju vieru v diplomaciu ako najrozumnejší nástroj riešenia rozdielov a podpory dlhodobej regionálnej a globálnej stability,“ uviedla hlava štátu.
Strategické partnerstvo
Osobitná pozornosť bola venovaná rozvoju bilaterálnych vzťahov. Kazachstan a Spojené štáty americké vybudovali stabilné partnerstvo, v rámci ktorého americké spoločnosti zostávajú medzi najväčšími investormi v ekonomike krajiny. V súčasnosti sa spolupráca rozširuje do oblastí kritických nerastných surovín, digitálnej infraštruktúry, pokročilej výroby a logistiky. Medzi nedávne projekty patrí rozvoj jedného z najväčších ložísk volfrámu na svete v partnerstve so spoločnosťou Cove Capital.
Kazachstan zároveň vníma Pakistan ako významného strategického partnera v južnej Ázii. Strany majú v úmysle zintenzívniť obchodnú výmenu a investičnú spoluprácu, pričom osobitnú pozornosť venujú rozvoju dopravnej prepojenosti. V tomto kontexte sa diskutuje o účasti Kazachstanu na podpore koridoru Kazachstan – Turkménsko – Afganistan – Pakistan, ktorý môže rozšíriť prístup Strednej Ázie na trhy južnej Ázie a prispieť k diverzifikácii obchodných trás.
Modernizácia a ústavné reformy
Prezident Kazachstanu zároveň načrtol kľúčové smery politickej a sociálno-ekonomickej transformácie krajiny, pričom zdôraznil prepojenie hospodárskeho rozvoja s inštitucionálnymi reformami.
Podľa jeho slov Kazachstan realizuje stratégiu modernizácie, diverzifikácie a integrácie do globálnych trhov. Zlepšilo sa investičné prostredie, posilnil sa regulačný a právny rámec a rozširujú sa dopravno-logistické prepojenia. Objem hrubého domáceho produktu presiahol 300 miliárd amerických dolárov a HDP na obyvateľa dosiahol približne 15-tisíc dolárov, čím si krajina zachováva postavenie najväčšej ekonomiky Strednej Ázie.
Strategickým cieľom je formovanie modernej ekonomiky založenej na technológiách, inováciách a rozvoji ľudského kapitálu. Kazachstan posilňuje svoju úlohu tranzitného mosta medzi Európou a Áziou, podporuje digitálnu transformáciu verejnej správy, zavádza nové technológie vrátane umelej inteligencie a modernizuje energetický sektor.
Hospodárske reformy sú sprevádzané systémovými politickými zmenami. Krajina prechádza od „superprezidentského“ modelu k prezidentskej republike s efektívnym systémom bŕzd a protiváh, pričom uplatňuje princíp „Silný prezident – vplyvný parlament – zodpovedná vláda“.
Dôležitou etapou tohto programu bude nadchádzajúce celonárodné referendum o novej redakcii Ústavy (15. marca), zamerané na ďalšie posilnenie štátnych inštitúcií a zvýšenie ich zodpovednosti voči občanom.
Nový návrh Ústavy nepredstavuje iba úpravu jednotlivých ustanovení, ale komplexnú modernizáciu, ktorej cieľom je zavŕšiť prechod od etapy počiatočného inštitucionálneho formovania k fáze vyspelého štátneho rozvoja, kde sa prioritami stávajú právna istota, inštitucionálna rovnováha a systémová zodpovednosť moci.
Práve takáto vnútorná stabilita, ako zdôrazňuje prezident, vytvára základ vonkajšej predvídateľnosti krajiny a posilňuje jej reputáciu spoľahlivého aktéra medzinárodných procesov.
Článok vzniká v rámci internacionálne kultúrnej výmeny s Kazachstanom
