„Hudba je medzinárodný jazyk, presahuje možnosti bežného jazyka“, hovorí s internacionálnym posolstvom huslista Viliam Cibula.
Hral od klasickej hudby až po alternatívne žánre a pop a jazz, pochádza z hudobníckej rodiny. Mgr. art. Viliam Cibula je slovenský huslista, hudobný pedagóg a multiinštrumentalista. Pôsobí najmä v Bratislave a jeho hudobný záber siaha od klasickej hudby až po alternatívne či metalové žánre. Absolvoval Konzervatórium v Bratislave a následne Hudobnú a tanečnú fakultu VŠMU. VŠMU absolvoval v triede profesora Petra Michalicu, ktorý cez organizátora Dr. Skraka participuje aj na spoločných podujatiach SZPB a Matice slovenskej. Vyučuje hru na husle a gitaru na Základnej umeleckej škole na Daliborovom námestí v Petržalke. Nahráva husľové party pre rôzne hudobné formácie. Venuje sa klasickej hudbe, v minulosti účinkoval napríklad na festivaloch Musica Nobilis, Bratislavské kultúrne leto, Kultur Sommer Baden bei Wien, Staromestské hudobné slávnosti v Bratislave.
Hral v orchestroch – Slovenskej filharmónii, International Johann Strauss Orchestra, SOSR v Bratislave, chvíľu aj ako súčasť orchestra opery SND. Salónne trio Viliama Cibulu bolo angažované 4 roky v Café Central Wien. Účinkoval v rôznych komorných zoskupeniach ako sólista na koncertoch na Slovensku aj v zahraničí. Zúčastnil sa medzinárodných husľových kurzov u Andrého Gertlera (Hamm, Nemecko), Mikuláša Jelínka (Bratislava) a Jana Pospíchala (Viedeň). Jeho deti Viliam (husle) a Silvia (klavír) sú už piata generácia Cibulovcov, profesionálnych hudobníkov.
1. Patríš k profesionálnym huslistom, ktorí majú za sebou kus hudobnej kariéry. Čo všetko sa ti za život podarilo, kde všade si hral a s kým si mal tú česť hosťovať?
Ako huslista som koncertoval po mnohých krajinách Európy (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Švajčiarsko). Mal som tu možnosť hrať v najkrajších a najlepších koncertných sálach (napr. Liederhalle Stutgart, Herkulessaal Munchen, Schauspielhaus Berlín, Tonhalle Zurich, divadlo La Scala v Miláne, Musikverein Wien, Palau de la Música Catalana (Barcelona) atď.). Každá sála ma jedinečnú architektúru, hlavne skvelú akustiku a ja som mal pocit, že cítim ducha muzikantov, ktorí tam vystupovali v minulosti. Ako člen orchestrov som mal možnosť sprevádzať skvelých spevákov, inštrumentalistov, spomeniem napr. René Kollo, José Carreras, Václav Hudeček, Radek Baborák, Vanessa Mae, José Felíciano, Peter Michalica a Ivan Ženatý.
S mojim salónnym ansámblom som mal možnosť hrať na mnohých koncertoch, recepciách, banketoch pre osobnosti politického, kultúrneho, podnikateľského života. Napr.pre slovenských prezidentov M. Kováča, R. Schustera, asi pre všetkých slovenských premiérov, ďalej H. Zilk (primátor Viedne), Catherine Deneuve, Karel Gott, celú plejádu slovenských hercov, športovcov, podnikateľov, pre Karla Wlascheka, svojho času najbohatšieho Rakúšana, zakladateľa obchodov Billa, v mladosti barového klaviristu. Pan Wlaschek bol môj zamestnávateľ v Café Central Wien takmer 4 roky, mam skvelé spomienky na toto obdobie.
2. Aké sú tvoje hudobné vzory? Ktoré žánre ťa najviac inšpirujú?
Moje vzory… hmm… huslisti… ťažké vybrať jedného, ale keď mam spomenúť tak, mi jednoznačne napádajú traja. Pre mňa vzor a najlepší klasický huslista David Oistrach, ďalej jazzový huslista Stéphane Grappelli a multižánrový huslista Roby Lakatos. Mam rád každú dobrú hudbu, no najviac ma inšpirujú žánre ako klasická hudba, jazz, rock a funky.
3. Dá sa ešte dneska uživiť hudbou? Ako vidíme v Bratislave je celkovo úpadok v tom, že mnohé hudobné kluby popadali. Ak by mal niekto záujem o tvoju hudobnú produkciu, kde si ťa môžu zarezervovať?
Áno, dá sa uživiť s hudbou, ale vnímam to celkovo ťažšie ako v minulosti. Mal som viac a väčšie ponuky angažmánov, ledva som stíhal hrať akcie, koncerty, recepcie, bankety pre firmy aj súkromné osoby. Veľa eventov som prepúšťal pre kolegov a kamarátov, lebo sa duplovali termíny. Ale tento trend je dlhodobý, najprv sa šetrí na umení (hudbe, no najviac sa to pokazilo cez obdobie Covid, bolo zakázané účinkovať a už sa to nevrátilo úplne do intenzity hudobných podujatí pred týmto obdobím).
Máš pravdu, zatvárajú sa hudobné podniky, je menej možnosti počuť živú hudbu v Bratislave. To však súvisí s viacerými faktormi a znova, je to dlhodobý trend. Napríklad v Bratislave bolo zvykom v kaviarňach, vinárniach, reštauráciách… napr. Veľkí aj malí františkáni, Obuvnícka bašta, Pod baštou, Kláštorná vináreň, Štefanka, Maďarska reštaurácia, Expo koliba, čarda kormorán atď. … počuť salónne kapely alebo rómske ľudové kapely. Už nenájdeš ani jednu, kde sa hrá každodenne, pravidelne.
Môj pradedko Dezider Cibula bol skvelý huslista, ktorý hrával v bratislavských kaviarniach, vinárniach, bol obľúbený interpret Ema Bohuňa, ktorý pradedka spomína ako výborného huslistu, človeka, zabávača vo svojich poviedkach. Bratislavská bohéma milovala živú hudbu… husličky…
V Bratislave pôsobilo v minulosti po kluboch, podnikoch (Cercle, Lotos, Park kaviareň, Jalta bar, V klub) veľké množstvo skvelých tanečných kapiel, no tie postupne nahradila elektronická hudba a diskotéky.
Keď by mal niekto záujem o moju hudobnú produkciu nech ma osloví cez FACEBOOK (MESSENGER).
4. V čom vidíš zmysle tvorby a recepciu hudobnej kultúry? Čo je podstata hudby?
Zmysel hudobnej tvorby spočíva v komunikácii emócií, myšlienok a skúseností, ktoré často presahujú možnosti bežného jazyka. Je to nástroj vyjadrenia skladateľa alebo interpreta, jeho myšlienok, pocitov. Skladateľ, jeho hudba pôsobí na poslucháčov, môže vyjadrovať radosť, smútok, lásku hnev, rôzne emócie…
Hudba je medzinárodný jazyk. Recepcia hudobnej kultúry je komplexný sociologický, psychologický a estetický proces, ktorý zahŕňa celospoločenské prijímanie, vnímanie, interpretáciu a hodnotenie hudobných diel. Podstata hudby podľa mňa je spájať ľudí interpreta aj poslucháča. Hudba obsahuje melódiu, rytmus, harmóniu, zvuk a všetky tieto faktory vplývajú pozitívne na poslucháča, interpret musí odovzdať odkaz skladateľa a pritom dat do skladby niečo svoje…
5. Ako vnímaš súčasnú spoločenskú situáciu a jej vplyv na umeleckú scénu?
Súčasnú spoločenskú situáciu nevnímam veľmi ružovo, spoločnosť je polarizovaná, čo nie je dobre. Mám dojem, že v minulosti boli ľudia sudržnejsí, priateľskejší, ľudskejší. Viac sa stretávali rodiny, priatelia. Spoločnosť nebola natoľko konzumná, mali sme čas vypočuť druhého, pomôcť si, poradiť sa. Ľudia sa na ulici zdravili.
Teraz mam dojem, že sú viac v strese z existenčných dôvodov a ženú sa za peniazmi. Treba platiť hypotéky, pôžičky, nájom, autá, dovolenky, atď. Maju menej času na relax, stretnutia, podujatia. Tým pádom, že je spoločnosť polarizovaná, tak to ma negatívny vplyv aj na umeleckú sféru…
Každá strana spoločnosti má to svoje „správné“ umenie, svojich umelcov, diela, skladateľov, hercov. A s tým nesúhlasím. Umenie, teda výtvarné, hudobné, dramatické, je len jedno, a to dobré alebo zlé. Či je niečo dobré, to ukáže čas a hístória. Z dlhodobého hľadiska, nie súčasne „moderné“, mainstreamové trendy, alebo spolitizované umenie…
6. Tvoj odkaz pre našich čitateľov?
Čitateľom prajem veľa zdravia, šťastia a lásky. Samozrejme veľa krásnej, dobrej hudby.
Rozhovor realizoval L. Perný
