Juan Perón bol zvolený za prezidenta Argentíny v roku 1946. Spolu so svojou manželkou Eva Perón (Evita) sa stal zakladateľom a vodcom peronistického hnutia. Peronisti podporovali Juana Peróna a jeho manželku nielen pri volebných urnách, ale aj v uliciach, kde sa im dostávalo ovácií od miliónov ľudí.
Evita sa zasadzovala za práva pracujúcich, ktorých nazývali „bez tričiek“ (descamisados). Podporovala rozvoj strednej triedy a finančne pomáhala najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Bojovala aj za práva žien a v roku 1947 presadila volebné právo pre ženy. Založila tiež čisto ženskú politickú stranu. Nanešťastie v roku 1952 zomrela na rakovinu. Jej popularita bola natoľko silná, že po jej smrti a štátnom pohrebe tisíce ľudí písali listy pápežovi do Vatikánu s požiadavkou, aby bola vyhlásená za svätú.
Juan Perón bol rovnako populárny. Ako prezident modernizoval krajinu, presadil sociálne reformy zvýhodňujúce pracujúcich, znárodnil železnice a banky, zvyšoval mzdy, obmedzil pracovný čas, zaviedol povinne voľné nedele pre väčšinu povolaní a podporil výstavbu škôl a nemocníc.
Po smrti manželky však začala ekonomika stagnovať, rástla inflácia a konzervatívne kruhy mu postupne prestali dôverovať. Perón sa dostal do konfliktu s katolíckou cirkvou po tom, čo sa usiloval legalizovať prostitúciu a rozvody. V tom čase mala cirkev v Argentíne výrazný vplyv a Perón bol exkomunikovaný. Jeho vojenskí odporcovia využili politickú krízu a v roku 1955 zorganizovali prevrat, pri ktorom zahynulo približne 400 ľudí. Perón musel krajinu narýchlo opustiť. V exile žil 18 rokov – najskôr vo Venezuele, neskôr v Španielsku, kde mal podporu časti politických kruhov aj verejnosti doma i v zahraničí.
V roku 1973 sa v Argentíne konali voľby, v ktorých kandidoval peronista Héctor Cámpora. Jeho víťazstvo umožnilo návrat Peróna do krajiny. Na letisku v Buenos Aires ho privítali približne tri milióny ľudí. Krátko nato sa Perón opäť stal prezidentom Argentíny. O rok neskôr zomrel na infarkt a moc po ňom prevzala jeho druhá manželka Isabel Perón. V roku 1976 ju armáda zosadila vojenským prevratom a prevzala moc v krajine.
Generál Jorge Rafael Videla nastolil vojenskú juntu – diktatúru, ktorá je označovaná ako „špinavá vojna“ (Dirty War). Jeho cieľom bolo vytvoriť ultrakonzervatívnu, militaristickú a katolícku Argentínu bez opozície.
Režim systematicky prenasledoval peronistov, socialistov, komunistov, odborových predstaviteľov, novinárov a aktivistov. Akýkoľvek nesúhlas bol potláčaný v školách, rodinách, na pracoviskách, v médiách, kultúre i športe.
Režim realizoval tzv. Proces národnej reorganizácie (El Proceso). V rokoch 1976 až 1983 zmizlo približne 30 000 ľudí. Boli unášaní zo svojich domovov, pracovísk či škôl do tajných detenčných centier, kde boli mučení a často zavraždení.
Mnohí zahynuli pri hromadných popravách, ďalší boli obeťami tzv. „letov smrti“, keď ich zhadzovali z lietadiel do južného Atlantiku alebo do rieky Río de la Plata. Telá boli spaľované, pochovávané v masových hroboch alebo vyhadzované do riek a oceánu. Obyvatelia v oblasti delty rieky Paraná často videli vojenské lietadlá zhadzovať do vody balíky obsahujúce telá obetí.
Ženy boli znásilňované a držané pri živote až do pôrodu; po ňom boli často zavraždené. Deťom bola zmenená identita a boli odovzdávané rodinám podporujúcim režim. Približne 30 percent zmiznutých tvorili ženy.
V roku 1977 vznikli organizácie Madres de Plaza de Mayo a Abuelas de Plaza de Mayo. Matky a staré matky každoročne pochodovali na námestí Plaza de Mayo a požadovali vyšetrenie osudu svojich detí a vnúčat.
Spojené štáty americké poskytovali režimu hospodársku a vojenskú pomoc. V roku 1982 vojenská junta napadla Falklandské ostrovy spravované Spojeným kráľovstvom. Porážka Argentíny v konflikte viedla k rezignácii generála Leopolda Galtieriho a urýchlila pád režimu. V roku 1983 sa k moci vrátila civilná vláda so zvolením Raúla Alfonsína.
V tom istom roku bola zriadená Národná komisia pre zmiznutých (CONADEP), ktorá vyšetrovala osud tzv. desaparecidos. Správa odhalila existenciu približne 340 tajných väzenských centier vrátane neslávne známej Školy námornej mechaniky (ESMA) v Buenos Aires a zdokumentovala systematické únosy, mučenie a vraždy. Zároveň poukázala na zodpovednosť najvyšších vojenských predstaviteľov.
Aj po desaťročiach pokračuje v Argentíne vyšetrovanie zločinov, využíva sa analýza DNA a prebiehajú súdne procesy s páchateľmi. Juan Perón a Evita zostávajú pre mnohých symbolom sociálnej spravodlivosti a politického hnutia, ktoré zásadne ovplyvnilo moderné dejiny Argentíny.
Juan Peron a jeho manželka Evita sa stali symbolom socializmu v Argentíne a ukázali, že je to tá najlepšia cesta pre národ. Ani vojenská diktatúra a ani kapitalizmus nemôžu zabezpečiť bezpečnosť krajiny a sociálne výhody pre všetkých pracujúcich v takej miere, ako to môže nastať v socialistickej spoločnosti.
Za mier, za socializmus!
Richard Cviklovič
Zdroje
- https://www.chimuadventures.com/en/blog/history-peron-rise-fall-and-lasting-legacy-argentinas-most-enigmatic-leaders
- https://worldwithoutgenocide.org/genocides-and-conflicts/argentina
