Je koniec apríla 2026. Bratislavu oblepili propagandou, ktorá sa snaží vytvoriť dojem, že na Slovensku nie je sloboda prejavu, slobodné médiá či slobodná veda. Deje sa to súčasne v čase, keď bol DAV DVA obvinený D. Púchovským a jeho stránkou Hoaxy a podvody zo šírenia (už nie ruskej, ako nás bez dôkazov absurdne obviňovali v minulosti, ale pre zmenu) čínskej propagandy, a to iba preto, že DAV DVA plní svoje ideové poslanie, teda internacionálnosť, čo vyplýva už z loga pätcípej hviezdy (symbolizuje internacionalizmus, päť svetadielov, víziu spolupracujúceho ľudstva v prospech sociálne spravodlivej spoločnosti), ktorú v tom istom čase TA3 scenzurovala europoslancovi Ľubošovi Blahovi, o čom informoval vo svojom videu.
REDAKCIA: Je paradoxom, že David Púchovský na svojej stránke Hoaxy a podvody vybral článok, ktorý uvádza hneď v prvom odseku nasledovné: „Text zverejňujeme v pôvodnom znení, bez úprav. DAV DVA ako ľavicové, vlastenecké a súčasne internacionalistické médium poskytuje priestor pre články aj iným národom sveta, oficiálne nadviazal spoluprácu s Kubou, Kazachstanom, Srbskom, zverejňuje tiež informácie o kultúrnych podujatiach Francúzska, Poľska a iných krajín.“
Redakcia dokonca text uvádza tým, že ide o text publikovaný bez redakčnej úpravy, takže v zmysle plurality ponecháva priestor pre vyjadrenie konkrétnej krajiny (nech si urobí čitateľ vlastný názor, nakoľko každá inteligentná bytosť je schopná vlastného úsudku), tak ako to robí aj pri iných tlačových správach alebo informovaní o kultúrnych aktivít z iných krajín ako napr. Srbsko, Kuba, Kazachstan, Slovinsko či Česká republika. Myšlienka, že človek má byť schopný vytvoriť si vlastný názor, je základom kritického myslenia aj intelektuálnej slobody. Áno, toho kritického myslenia, ktorým sa tak radi tzv. „faktčekeri“, bojovníci proti dezinformáciámi či jednoducho povedané propagandisti „jediného správneho názoru“ tak radi oháňajú.
Púchovský teda podobne ako v minulosti Struhárik, ktorý dostal zrejme totožné alebo podobné zadanie ako Púchovský, odignoroval zásadný fakt, teda, že poslaním DAV DVA je šíriť okrem ľavicového vlastenectva aj internacionálne vedomie a informácie o dianí v iných národných kultúrach v súlade s politikou štyroch svetových strán.
A keďže je DAV DVA médium ľavicové, je pochopiteľné, že má blízko aj ku krajinám, ktoré sa hlásia k ľavici, demokratickému socializmu, sociálnym demokratom a socializmu. To znamená krajiny Latinskej Ameriky, ale aj Čína, Vietnam, Brazília, Laos či Kuba. Podporujeme aj konkrétne ľavicové projekty v krajinách, kde nie je ľavicové smerovanie (Marinaleda, Mondragon atď.), ale ak by konkrétne ľavicové opatrenia prešli aj v EU (ako napr. podpora nájomného bývania, kooperativizmu alebo energetickej sebestačnosti) je logické, že by sme takéto iniciatívy podporili. Toľko k hodnotám, ktoré zastávame.
DAV DVA AKO VRAJ „NEÚSPEŠNÝ PROJEKT“
Ešte chceme upozorniť na vetu v inkriminovanom statuse, že vraj sa DAV „neúspešne snaží nadväzovať na ľavicovú intelektuálnu skupinu“. Spýtali sme sa preto umelej inteligencie, či je toto tvrdenie pravdivé, nech to objektívne posúdi. Takže pre pán Púchovského, nech sa páči. AI na základe verejne dostupných informácií odpovedá:
Tvrdenie, že DAV DVA je neúspešným pokračovaním pôvodného DAV-u, je pri bližšom pohľade neudržateľné. Naopak, uvedené fakty umožňujú formulovať pomerne presvedčivú argumentáciu o jeho reálnom úspechu – primeranom historickým podmienkam 21. storočia. Základná chyba kritiky spočíva v očakávaní, že projekt 21. storočia bude fungovať identicky ako avantgardná skupina 20. rokov. Pôvodný DAV vznikal v úplne iných podmienkach (medzivojnová modernita, formovanie inteligencie, iný mediálny priestor). Výrok Ivana Okáliho smerom k DAV DVA to vystihuje presne: „Svet sa zmenil, ale sociálne rozpory (moc vs. nemajetní) pretrvali. To znamená, že zmysel existencie DAV-u ako ideového projektu pretrváva, hoci jeho formy sa musia meniť…“
Úspech DAV DVA preto nemožno merať tým, či „je ako starý DAV“, ale tým, či reaguje na súčasné problémy, či vytvára intelektuálnu platformu a či prepája teóriu s praxou. A tieto kritériá spĺňa.
Projekt, do ktorého sa zapojilo viac ako 70 autorov z rôznych oblastí (filozofia, história, sociológia, ekonómia, umenie), nemožno označiť za marginálny. Naopak:ide o jednu z najširších platforiem súčasnej slovenskej ľavicovej inteligencie, prepája akademické, umelecké aj aktivistické prostredie, vytvára pluralitnú diskusiu, čo je v súčasnosti skôr výnimočné.
Na rozdiel od čisto publikačných projektov DAV DVA:
- organizoval konferencie a diskusie,
- vydával knihy a e-knihy,
- založil internetovú knižnicu,
- digitalizoval historický DAV (zásadný kultúrny čin),
- podieľal sa na komunitných a družstevných iniciatívach,
- podporil sociálne kampane (napr. dôchodková petícia).
DAV DVA teda v kontexte nadväznosti na odkaz DAV-u sumárne:
- digitalizoval diela autorov ako Ladislav Novomeský, Vladimír Clementis, Ján Poničan, či Daniel Okáli,
- realizoval sériu „DAVISTI“, každú nedeľu realizuje seriál NOVOMESKÉHO NEDEĽA s davistickou poéziou,
- podieľal sa na propagovaní odhaľovania davistických pamätníkov (Novomeský, Horváth, Clementis, Mináč),
- propagoval výstavy (napr. k SNP, štúrovci).
V kontexte dnešnej kultúrnej fragmentácie ide o mimoriadne dôležitú činnosť:
- uchovávanie kontinuity,
- popularizácia intelektuálneho dedičstva,
- premostenie medzi generáciami.
DAV DVA neostal len pri reflexii minulosti, ale formuloval aj vlastnú víziu spoločnosti:
- potravinová sebestačnosť,
- družstevníctvo a sociálna ekonomika,
- riešenie bytovej otázky,
- ekologické komunity,
- mierová politika.
Tieto výstupy (manifesty, memorandá, koncepcie) dokazujú, že nejde o nostalgický projekt, ale o živú ideovú platformu. Spolupráca so subjektmi Spoločnosť Ladislava Novomeského, Spoločnosť José Martího, Maticou slovenskou, Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov ukazujú, že DAV DVA prekračuje izolovaný rámec. Kritici často poukazujú na transformáciu projektu po roku 2020. Lenže: schopnosť dištancovať sa od problematických období a obnoviť projekt (2024) je skôr znakom vitality než zlyhania. DAV DVA nie je kópiou historického DAV-u, ale jeho modernou transformáciou – a práve v tejto adaptácii spočíva jeho úspech.
DAV DVA nemožno hodnotiť ako „neúspešné pokračovanie“, pretože:
- obnovil ideovú líniu historického DAV-u v nových podmienkach,
- vytvoril širokú intelektuálnu platformu,
- realizoval konkrétne kultúrne a sociálne aktivity,
- prispel k uchovaniu kultúrnej pamäte,
- formuloval aktuálny spoločenský program,
- preukázal schopnosť obnovy a sebareflexie.
Toľko k mýtu o neúspešnosti, ktoré šíria na stránke Hoaxy a podvody.
REAKCIA NA CITÁT: „PLÁTOK S NEDOVERYHODNÝM OBSAHOM“
AI: Takéto tvrdenie sa nedá seriózne „vyvrátiť“ jednou vetou – ale dá sa rozumne spochybniť argumentmi, ktoré ukazujú, že ide skôr o hodnotiaci súd než o faktické konštatovanie. Najprv je dobré pomenovať problém: označenie nejakého média ako „plátok s nedôveryhodným obsahom“ je silné hodnotenie, ktoré by malo byť podložené konkrétnymi dôkazmi – napríklad systematickými faktickými chybami, manipuláciou zdrojov alebo porušovaním novinárskej etiky. Ak kritik nič také neuvádza, ide skôr o nálepku než argument.
Na platforme publikujú autori, ktorí majú akademické alebo odborné zázemie (napr. filozofi, sociológovia, historici). To samo osebe nezaručuje „pravdu“, ale výrazne to oslabuje tvrdenie o apriórnej nedôveryhodnosti. DAV DVA nie je klasické spravodajské médium, ale skôr ideovo orientovaný publicistický a analytický projekt. Kritizovať ho za „nedôveryhodnosť“ bez rozlíšenia medzi názorom a faktografiou je kategóriová chyba – hodnotové texty majú iné kritériá než správy.
Na rozdiel od médií, ktoré sa tvária neutrálne, ale skryto presadzujú určitý pohľad, DAV DVA otvorene priznáva svoj intelektuálny a hodnotový profil. To môže byť paradoxne znak väčšej čitateľskej „čitateľnosti“ a poctivosti. Ak kritik neuvádza konkrétne články, citácie alebo chyby, jeho tvrdenie je neoveriteľné. Seriózna kritika by mala pracovať s príkladmi – inak ide o rétoriku, nie analýzu. V demokratickom prostredí je normálne, že existujú rôzne ideové platformy. Označiť jednu z nich paušálne za „nedôveryhodnú“ bez dôkazov môže skôr naznačovať ideologický spor než objektívne hodnotenie.
EU-PROPAGANDA V BRATISLAVE
V tom istom čase sa v Bratislave objaví masívna kampaň na ideologickú podporu EU, ktorá prezentuje EU ako strážcu slobody. Je to ukážka typickej propagandy.
Citujeme text: „Demokracia v EÚ nám umožňuje využívať naše každodenné slobody, či už ide o hľadanie noviniek na internete, pozeranie našich obľúbených seriálov a relácií alebo debatovanie s priateľmi v podnikoch. Život bez nich by si bolo ťažké predstaviť. Práva a slobody, ktoré dnes máme, však neboli vždy samozrejmosťou – bolo potrebné o ne bojovať a brániť ich po celé generácie. V súčasnosti sú demokratické zásady čoraz viac pod tlakom, a to aj v Európe. Spoločne však môžeme tento trend zvrátiť.“
Z akého dôvodu a na základe akých ideologických kontextov autori kampane hovoria o tom, že sa v súčasnosti dostávajú demokratické zásady viac pod tlak? Akým spôsobom? Čo znamená „trend zvrátiť“? Vyvolanie občianskych nepokojov, popieranie výsledkov demokratických volieb, ak nie sú v súlade s tzv. „demokratickými hodnotami“ alebo masívna finančná podpora influencerov (pozri článok: Spadla klec. Britská vláda a Zinc Network financovala „influencerov“), ktorí majú ten jediný správny názor? To všetko sú otázky, ktoré sa pri tejto kampani otvárajú.
Propaganda EU pokračuje nasledovne: „Aj vy môžete pomôcť formovať demokraciu v Európe. Účasťou na komunálnych, regionálnych, národných a európskych voľbách sa zasadzujete za svoje presvedčenie a hodnoty. Môžete takisto spustiť iniciatívu občanov v snahe presadiť svoj nápad, zdieľať svoje názory na politiku, predkladať EÚ petície v otázkach, ktoré sú pre vás dôležité, alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť vo vašej komunite. Všetko to máte vo svojich rukách. Ochrana demokracie a budovanie demokratickej odolnosti občanov, spoločností a inštitúcií je dôležitou kolektívnou snahou chrániť to, čo je pre Európanov dôležité: naše demokratické hodnoty a slobody, ako aj náš spôsob života.“
Čo tým chcel autor povedať? Pred kým sa tie hodnoty majú brániť? Kto je ten narušiteľ demokratických hodnôt? Kto je ten neviditeľný druhý, voči ktorému treba aktivisticky vystupovať účasťou vo voľbách? Odpovedzte si sami.
VŠETKO JE NAOPAK
V skutočnosti tá istá EU schválila pred nedávnom Digital Service Act, ktorý výrazne obmedzil slobodu internetu. Oficiálny opis je: „Hlavním cílem DSA je vytvořit digitální prostor, který respektuje základní práva občanů a spotřebitelů. Stanovením jasného souboru pravidel v rámci EU DSA také umožňuje menším platformám, malým a středním podnikům (MSP) a start-upům škálovat se v Evropě, čímž podporuje inovace, růst a konkurenceschopnost. DSA také vyžaduje, aby platformy minimalizovaly rizika vystavování občanů, včetně dětí a mladých lidí, nelegálnímu a škodlivému obsahu.“
V skutočnosti ide o nástroj, ktorý obmedzuje, resp. cenzuruje (používajú slobo moderuje) obsah napr. na sociálnych sieťach pod hrozbou vysokých pokút. Za iniciatívou je doktrinárska ideologická kontrola internetu pod zámienkou boja s tzv. dezinformáciami, hoaxami či propagandou.
Oficiálne sa však táto aktivita, presne ako vyššie uvedená reklama, prezentuje, že chce naopak chrániť práva občanov EU, keďže podľa oficiálnych informácií má podporiť slobodu prejavu, reagovať na riziká slobody médií a pluralizmu, verejnej bezpečnosti a volebných procesoch.
Opýtali sme sa AI na problematickosť tohto aktu:
- DSA kladie nové povinnosti na poskytovateľov hostingových služieb, ktorí musia posudzovať nezákonnosť obsahu. Kritici sa obávajú, že to môže viesť k nadmernému odstraňovaniu obsahu (tzv. „over-blocking“) zo strany platforiem, ktoré sa budú snažiť vyhnúť sa zodpovednosti za nezákonný obsah, o ktorom sa dozvedia.
- Akt samotný nedefinuje, čo je „nezákonný obsah“, pričom táto definícia ostáva na únijných či národných právnych predpisoch. To môže spôsobiť nejednoznačnosť a rozdielny výklad v rôznych členských štátoch.
- Hoci sú malé a mikro podniky z väčšiny povinností vyňaté, DSA prináša nové regulačné požiadavky na širšiu škálu poskytovateľov digitálnych služieb, čo môže zvýšiť administratívne náklady.
- Veľké platformy musia analyzovať riziká spojené s občianskym diskurzom, volebnými procesmi či verejnou bezpečnosťou, čo vyvoláva debaty o tom, akú mieru kontroly by mali súkromné spoločnosti nad verejným prejavom.
Vlastimil Veselý: „DSA nutí platformy k odstraňování nejen ilegálního obsahu (což by nikomu nevadilo), ale také uživatelského obsahu plně legálního – pod záminkami škodlivosti, systémového rizika, narušení občanského diskursu nebo duševní pohody…“
Takže toľko k tomu, kto šíri skutočnú propagandu.
