Dnes vám na DAV DVA predstavíme jednu z najväčších propagátoriek idey kooperativizmu alebo družstevníctva, podpredsedníčku predstavenstva Tradičného družstva, pôsobiacu v družstevnom Hoteli Raj, Ing. Zuzanu Lukáčovú.
1. Ste aktívna v oblasti družstevníctva a založili ste Tradičné družstvo. O aký projekt ide a čo je jeho cieľom?
Som zakladajúcou členkou Tradičného družstva spoločne s ďalšími členmi. O kooperativizmus som sa začala aktívnejšie zaujímať už pred 15-timi rokmi. Tradičné družstvo je projekt, v ktorom si členovia na princípe spolupráce a svojpomoci vytvárajú hodnoty užitočné pre nich samotných a pre ďalšie generácie. Cieľom je vybudovať dostatočne veľké aktíva, ktoré prinesú pasívny príjem pre členov, niečo ako družstevný dôchodok. Je to udržateľný projekt na generácie, ale to už z povahy družstevníctva automaticky vyplýva. V družstve máme dobrý kolektív, vzájomne sa dopĺňame, okrem členov zo Slovenska máme členov z Poľska, Českej republiky aj Anglicka. Sme jednoducho komunita, ktorá má spoločný cieľ a tým je kvalitnejšia a bezpečnejšia budúcnosť. Pôsobíme v oblasti cestovného ruchu, zelených energií a platobných služieb. Kto sa chce o nás dozvedieť viac, pokojne nech navštívi náš web www.td-coop.eu.
2. Fungujete tiež v projekte Hotel Raj. Akým spôsobom fungujete a čo ponúkate?
Hotel Raj je jedným z aktív Tradičného družstva, môžeme pokojne povedať, že každý člen nášho družstva je spoluvlastníkom. Hotel sa nachádza v obci Dobšinská Maša pri vodnej nádrži Palcmanská Maša. Zrekonštruovali sme si ho pre vlastné potreby, pretože je súčasťou nášho dovolenkového programu Vacation, vďaka ktorému môžu členovia stráviť dovolenky po celom svete. Primárne je hotel určený pre členov družstva, ale viete ako to chodí, ak majú byť izby prázdne, radi ich ponúkneme aj iným záujemcom, ktorí milujú Slovenský raj a chcú si oddýchnuť v tomto krásnom prostredí. Hotel má 18 izieb, veľkú reštauráciu a plánujeme ešte dobudovať wellness a modulové apartmány vedľa hotela. Táto južná oblasť Slovenského raja nebola doteraz veľmi navštevovaná, chýbala tu infraštruktúra a služby, ale postupne sa to zveľaďuje a náš hotel bude príjemnou zastávkou pre mnohých, ktorí tu chcú stráviť voľný čas. Členovia družstva majú samozrejme výrazné zľavy na ubytovaní. Vďaka programu Vacation a Hotelu Raj môžu dovolenkovať po celom svete bez nákladu na ubytovanie, len za výmenný poplatok. Toto je výsledok synergie spolupráce.
3. Na DAV DVA dlhodobo propagujeme družstevníctvo. Dávid Diczhazy istý čas propagoval ekonomickú demokraciu (vyšla mu aj e-kniha v EDÍCII DAV DVA), DAV DVA založil aj družstevnú knižnicu v Košiciach a zorganizoval niekoľko prednášok o družstevníctve na východe Slovenska. Boli sme tiež pri zasadení lipy Samuelovi Jurkovičovi. Ako vnímate celkovo dejiny družstevníctva v širších súvislostiach?
Áno, sledujem podobné aktivity, kiež by ich bolo viac alebo aby o nich bolo viac počuť. Na Slovensku dlhodobo chýba propagácia tomuto modelu podnikania. Družstevníctvo vždy bolo o svojpomoci a spolupráci a počas takmer 180 rokov pôsobenia malo obdobia keď sa mu darilo, ale aj keď sa mu nedarilo. Družstvá fungujú na princípe demokracie, teda princípe väčšiny. Demokracia je systém spoluúčastí na vládnutí alebo aj na podnikaní. Z praxe poznáme politickú demokraciu, máme možnosť si ju vyskúšať na vlastnej koži pri voľbe prezidenta, či parlamentu, ale demokraciu si môžeme vyskúšať napríklad aj na schôdzi vlastníkov bytov. Ak však ide o ekonomickú demokraciu, o to, ako sa budú prerozdeľovať výdobytky našej práce, alebo práce technológií, či umelej inteligencie, venujeme tomu už menej pozornosti.
Pritom práve nerovnomerné prerozdeľovanie bohatstva priviedlo svet tam, kde je. Pár ľudí vlastní väčšinu majetku sveta a väčšina ľudí vlastní menšinu majetku. Nožnice sa roztvárajú a vyzerá to tak, že neexistuje alternatíva. Tí najbohatší majú obrovský vplyv na dianie okolo seba a nie vždy sú ich rozhodnutia v súlade s potrebami ľudí. Alternatíva však existuje. Kooperatívy znižujú nerovnosť, pretože zisk sa prerozdeľuje všetkým členom – spoluvlastníkom. Družstvá tak zabraňujú koncentrácii moci do rúk jednotlivcov.
Družstevníctvo je však výnimočné aj v tom, že nie je nutná injekcia zvonku. Keď Samuel Jurkovič zakladal prvé úverové družstvo, nemal podporu „z vrchu“, ale bežní obyvatelia sa spojili, aby si pomohli. Podobné to bolo aj v Amerike, keď farmári potrebovali elektrinu na svoje farmy, ale štát na to nemal peniaze. Vytvoril ale farmárom také podmienky, že sa spájali do družstiev a zaviedli si elektrinu na farmy sami. Lebo presne o tom to je. Nečakáte, kým Vám niekto dá dotáciu, alebo finančnú injekciu, ale ak sa nájde dostatočný počet ľudí, ktorí sa spoja pre dobrú vec, vedia si to urobiť aj sami. Niečo podobné zažili aj v Českej republike v minulosti, keď elektrifikovali, mali tam vyše 2000 elektrárenských družstiev.
Družstevníctvo sa neviaže na žiadnu ideológiu, preto je možné ho zavádzať úplne všade na svete, ale čítala som, že existuje zopár krajín, kde je zakázané.
Ideu družstevníctva šírim preto, lebo ak máme nástroj, aby sme si mohli pomôcť sami, tak ho používajme. Ja to už spolu s členmi Tradičného družstva aj robím.
4. Čo vás inšpirovalo k založeniu družstva?
Hovorí sa, že keď sa nestane to čo chcete, stane sa niečo lepšie. Niečo podobné sa udialo aj pri založení Tradičného družstva, ktoré je vo svojej podstate pokračovaním materského družstevného holdingu založeného v roku 2001. Túžba po lacnejších dovolenkách po celom svete, cez ktoré sa predovolenkujeme k pasívnym príjmom nás neustále povzbudzuje k spolupráci. Taktiež neisté sociálne prostredie nás nenecháva ľahostajnými, a preto hľadáme príležitosti ako si vzájomne pomôcť a istiť tak naše rodiny.
5. Čím sú družstvá výhodnejšie pred klasickými kapitalistickými podnikmi?
V družstve je každý člen spoluvlastník. V klasickom podniku ste zamestnancom, klientom, zákazníkom… ale určite nie spoluvlastníkom. Spoluvlastnícky vzťah je aj z pohľadu energetizácie ten najvyšší možný. Dosahuje sa tu najvyššia produktivita práce. Systém, ktorý je postavený na spolupráci, je najstabilnejším systémom na našej zemi, pravdepodobne aj v našom vesmíre. V tomto systéme sa dosahuje najvyššia stabilita tvorby bohatstva. Aj fyzikálne sa dá dokázať, že takýto systém má 3x viac energie ako systém hierarchický, či podriadený. Energia v tomto systéme sa dosahuje spontánne, teda nie nútene. Naša príroda s týmto systémom má skúsenosti už 4 miliardy rokov. Rastlinke nikto nemusí prikazovať, aby rástla. Keďže aj firmy sú „živé organizmy“ stačí, keď sa budeme inšpirovať prírodou.
Existuje štúdia, že v zamestnaneckom družstve je vyššia produktivita práce, než v porovnateľnej klasickej spoločnosti.
Družstvá sú ďalej výhodnejšie v tom, že hodnoty, ktoré sa vyprodukujú napríklad v zamestnaneckom družstve sa spravodlivo prerozdeľujú všetkým členom. Napríklad v zahraničnej korporácii, ktorá pôsobí na Slovensku ide zisk mimo, akcionárom, doslova ho vyvážame zo Slovenska. Uvedomme si, že kapitál, ktorý vyrobia vlastnou prácou naši občania, odchádza preč. Keby namiesto tejto korporácie bola kooperatíva, tvorená z členov/zamestnancov, je vyššia pravdepodobnosť, že členovia zisk použijú na zlepšenie podmienok pre samých seba alebo si ho spravodlivejšie prerozdelia ako dividendu.
6. Majú družstvá schopnosť prekonať krízy?
Družstvá nielenže prekonávajú krízy, ale doslova v minulosti vznikali v tých najťažších časoch. Pretože ak je zle, tak jediné čo nám zostáva, je vzájomná pomoc a svojpomoc. Keď mali obyčajní ľudia v minulosti problém s potravinami, založil Samuel Ormis potravné družstvo a po jeho vzore sa ďalšie rozrástli ako huby po daždi. Družstvá nakupovali vo veľkom za výhodnejšie ceny a členom predávali tiež výhodnejšie. Dnes nemáme až taký veľký problém s potravinami, ale máme iné problémy, ktoré sa tiež dajú vyriešiť podobným spôsobom. V Amerike majú internátne družstvá, v Japonsku sociálne družstvá, existujú už programátorské, vývojárske, dovolenkové, mediálne družstvá. Ak máte vzor, stačí ho len napodobniť.
To, že sú družstvá odolnejšie pri prekonávaní kríz si všimla už aj Európska únia. Je to preto, že to pravé družstvo vzniká „odspodu“ čiže ho vytvoria ľudia, ktorí majú spoločný cieľ. Ten cieľ ich doslova drží pokope v tých najťažších časoch. Cieľ je tým tmelom. Družstvo Mondragon je typickým príkladom. Je to zamestnanecké družstvo, a teda jeho primárnym cieľom je udržanie zamestnanosti. Preto v čase krízy v roku 2008 keď hrozilo prepustenie 20 % zamestnancov, prijali v družstve také rozhodnutie, ktoré nepoškodilo žiadneho zamestnanca. Neprepustili nikoho! Keby išlo o akciovku či s.r.o., ako prvé by na rad prišlo prepúšťanie zamestnancov, lebo akcionári primárne hľadia na dosahovanie zisku, resp. aby nemali náklady.
Práve tento rozdiel v prioritách spôsobuje, že kooperatíva je bližšie k ľuďom, než ku samotnému kapitálu.
Družstevný hotel RAJ
7. Poznáte nejaké príklady fungujúcich družstiev vo svete?
Ukážkovým príkladom je už spomenutá družstevná korporácia Mondragon zo Španielska. Má 70 500 zamestnancov. V roku 2023, ktorý bol poznačený neistotou z medzinárodných vojnových konfliktov, dosiahla tržby 11 miliárd eur a čistý zisk zvýšil o 33,85 % na 593 miliónov eur!
Ale na svete sú milióny ďalších úspešných družstiev a takmer 1 miliarda družstevníkov. Medzinárodná družstevná aliancia (ICA) vydáva každý rok rebríček 300 najväčších družstiev na svete, je fajn vidieť, ako sa kooperativizmu darí vo svete v rôznych odvetviach. Tento „Monitor družstiev“ si ktokoľvek môže nájsť na webe ICA.
8. Aké máte najvyššie plány na poli družstevníctva?
Mojím plánom je vybudovať silné Tradičné družstvo, ktoré bude všetkým svojim členom prinášať výhody v podobe družstevného dôchodku. Popri tom by som chcela šíriť osvetu kooperativizmu, aby aj iní ľudia na Slovensku, ale pokojne aj vo svete mali príležitosť spoznať túto formu podnikania a využiť vo svoj prospech. Som členkou vzdelávacieho Občianskeho združenia Nová ľavica, ktoré má za cieľ šíriť povedomie o kooperativizme. Čas ukáže, ako sa môj družstevný aktivizmus pretaví a bude prospešný pre širokú verejnosť.
Ďakujem preto aj Vám za túto príležitosť zviditeľniť kooperativizmus u Vašich sympatizantov a sledovateľov.
Rozhovor spracoval Lukáš Perný.
