Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
„Existujú záujmy silných skupín, podľa ktorých by bývanie nemalo byť právo, ale trhová komodita. Musíme reagovať, inak nebude pre chudobných ľudí existovať žiadne dôstojné miesto k životu a budú žiť v slumoch.“ portugalská socialistka Helena Roseta,
Aj napriek všeobecného úpadku v globálnej politike, predovšetkým v oblasti sociálnych práv, nájdu sa i čerešničky prvých zmien smerujúcich k novému spoločenskému usporiadaniu. Jednou z nich je zákon schválený 5. júla koalíciou štyroch ľavicových strán v portugalskom parlamente, ktorý stanovuje právny rámec pre to, aby sa na bývanie skutočne nahliadalo ako na základné právo. Informuje o tom server a2larm. Totožný problém, ktorý existuje i na Slovensku, teda eskalácia nájmov a nedostatok cenovo dostupného bývania, tak začalo riešiť práve Portugalsko. Dočkáme sa práva na bývanie aj na Slovensku? Medzinárodné právo nám ho pritom garantuje…
Zákon presadila portugalská socialistka
Zákon je z dielne socialistky Heleny Rosety, ktorá ho považuje za vrchol celej svojej politickej kariéry. Autorka zákonu prehlásila:
„Máme právo na zdravie, vzdelanie a sociálne zabezpečenie, ale doteraz neexistoval zákon o bývaní… sme uprostred procesu výstavby nových bytov a existujúcich záujmov silných skupín, ktoré hovoria, že bývanie by nemalo byť právo, ale trhová komodita.“
Podobné opatrenia ako zákon Heleny Rosety skutočne ukazujú, že iný, lepší svet je možný. Zákon reaguje na liberalizáciu trhu s bývaním, ktorá sa prejavila v Lisabone vysťahovávaním (nájomníci nezvládali platiť nájomné). O bývanie prišlo priemerne až 6 rodín ročne. Cena nehnuteľností stúpla v roku 2017 o 18%; veľké spoločnosti blokovali celoročne 85% z 20 tisíc bytov. Portugalská vláda sa odteraz stáva garantom práva na bývanie a preberá zodpovednosť za zaistenie primeraného bývania pre občanov. Cieľom je zničiť bezdomovectvo, zakázať vysťahovávanie z bytov a preferovať využívanie nehnuteľností spravovaných štátom. Taktiež zákon dáva možnosť nájomníkom podať sťažnosť nájomcom na kvalitu bývania. Celý zákon je k dispozícii v pôvodnom jazyku na stránke političky.
Právo na bývanie v Československu
V Československu, po roku 1945 nastal rozmach v oblasti práva na bývanie (družstevné, štátne, podnikové byty, novomanželské pôžičky atď.) Dokazuje to aj štúdia Bydlení a bytová politika v Československu v letech 1960-1980 autora Martina Šindelířa. Aj keď sa samozrejme našli výnimky, štát skutočne vedel zabezpečiť bývanie pre majoritnú časť obyvateľstva. Napríklad zákon č. 41/1964 Sb. o hospodaření s byty určoval povinnosť národným výborom (tie hospodárili s bytmi) aby boli určené pre rodiny s nižším príjmom a väčším počtom detí; aby byty prideľovali najdôležitejším národným podnikom a závodom, povinnosť ohlasovať voľné byty (Šindelíř, 2012, 15). V roku 1954 sa presadil a. Zákon č. 53/1954 Sb. o lidových družstvech a o družstevních organizacích“a v roku 1959 zákon č. 27/1959 Sb. o družstevní bytové výstavbě, ktorý zaviedol stavebné bytové družstvo. Rozkvet bývania nastal v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vláda si stanovila cieľ do roku 1970 postaviť 1,2 miliónov bytov. Dokonca existoval štátny príspevok na stavanie družstevných garáží a sál.
Podľa Českého štatistického úradu bolo postavených za roky 1960 až 1980 celkovo 1, 3 milióna bytov. Štatistiky z roku 1975 o západoslovenskom kraji (Výstavba západoslovenského kraja, kol.aut., 1975) ukazujú, že počas démonizovanej normalizácie sa vybudovalo len za jeden rok 68 200 bytov. V roku 1975 sa narodilo o 5862 viac detí ako v roku 1971 a novomanželské pôžičky so štátnym príspevkom pri narodení dieťaťa v roku 1975 využilo 18 000 mladých ľudí. Televízor v tej dobe malo 80-90% domácností, elektrickú práčku 80-83%, chladničku 85% a vysávač každá druhá domácnosť. Na štátne byty mal právo každý pracujúci občan krajiny, na strane druhej diskutabilnou bola ich kvalita, lokalita a taktiež čakacia lehota.
Po roku 1989 postupne ustupovalo toto právo do úzadia, a vinou liberalizácie sa stal z bývania biznis pre nájomcov, ktorí štátne byty po roku 1989 odkúpili. V súčasnosti nastal stav miliónov zadĺžených mladých ľudí, exekúcií a bývania v hrozných a predražených podnájomoch. Aj toto je jeden z dôsledkov ekonomickej transformácie po roku 1989.
POZRI AJ: Lukáš Perný: Bytová otázka a právo na bývanie kedysi a dnes
Ako ďalej s právom na bývanie…
„Vlastník zaznačí hranicu, ohradí sa a povie: „Toto je moje; každý sám za seba, každý za seba.“ Tak vznikne kus pozemku, kam odteraz nemá nikto právo vstúpiť. … Nech sa tento pozemok násobí a čoskoro ľudia – ktorí nikdy neboli schopní predávať a nemali žiadne výnosy z predaja, nebudú mať kde odpočívať, nebudú mať žiadne miesto na bývanie a odpočinok. Zomrú hladom pri dverách majiteľa pozemku, na okraji jeho majetku, ktoré bolo jeho prvorodeným právom.“
Pierre-Joseph Proudhon
Jednou z kľúčových a najdiskutovanejších tém v rámci iniciatívy DAV DVA je právo na bývanie ako jedno z práv Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 (čl. 24: Každý má právo na odpočinok… na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení) a čl. 31 Európskej sociálnej charty.
POZRI AJ: 70. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv 1948
Bytová otázka sa vyskytuje v dejinách sociálneho myslenia od sociálnych utopistov až po marxizmus. Hoc medzinárodné právo bývanie deklaruje, realita je iná. V súčasnosti, teda v mantineloch režimu, existujú iba dva spôsoby riešenia bytovej otázky. Prvým je apelovanie na štát a legislatívu (podpora nájomných bytov v obciach a mestách), tak ako v Portugalsku, druhým je družstevný a samosprávny princíp (príkladom je komunistická obec Marinaleda). Treťou alternatívou je samozrejme systémová zmena, sociálna revolúcia alebo sociálna transformácia, ale na to ešte nenastal čas. Podarí sa na Slovensku legislatívne presadiť posilnenie práva na bývanie a reguláciu nájomného? To ukáže budúcnosť.
Mgr. Lukáš Perný, autor sa profesionálne venuje dejinám utopizmu
Zdroje:
V Portugalsku je odteď bydlení právo. In: A2larm.cz
Portugal’s parliament passes ‚Right to Housing‘ Law as prices surge
The Basic Housing Law
Portuguese activists call on MPs to ensure right to housing
PERNÝ, L.: Bytová otázka a právo na bývanie kedysi a dnes. In: DAV DVA. 2018 – Košice : o.z. DAV DVA, 2018. – 64 s. – ISSN 2453-9864. Dostupné aj online: https://davdva.sk/bytova-otazka-a-pravo-na-byvanie-kedysi-a-dnes/
ŠINDELÍŘ, M. (autor), ŠEBEŠ, M (školitel): Bydlení a bytová politika v Československu v letech 1960-1980. Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích: České Budějovice, 2012
Myslím, že najvhodnejšia cesta v súčasnosti je okopírovanie bývalého socialistického bytového družstevníctva. Viaczdrojové financovanie (vklad družstevníka plus príspevok štátu plus úver na bytovku postupne splácaný družstevnými vlastníkmi) by znížilo náklady na byt podstatne.
Stavali by štátne firmy neziskovo, úrok na úvere by nebol alebo len úplne minimálny, poskytovala by ho štátna banka alebo družstevná banka (u nás nie je momentálne možná, hoci inde je to bežné, napr. Raiffeisen). To najpodstatnejšie je, že by odpadla nehorázna zisková marža pre developera. Oproti dnešným hypotekárnym úverom by to bol pre mladých raj na zemi.
Družstevné vlastníctvo zabezpečuje predsa len väčšiu právnu istotu ako nájomný vzťah pri nájomných bytoch. Pri absencii hypotéky oveľa väčšiu než dnešné „vlastníctvo“ s hypotékou (záložným právom na nehnuteľnosť).
Netreba k tomu žiadne podstatné legislatívne zmeny, stačí „politická vôľa“. Namiesto drístania činy. A to je na Slovensku vážne veľký problém …
PS
Hypotekárne otrokárstvo zrejme niekomu veľmi vyhovuje. A vyhovuje aj politickým stranám, ktoré proti tomu nič nerobia. Žiadna z nich. Žeby hájili iné záujmy ako záujmi občanov?
… a ja pridám k štátnemu pozemnému bytovému stavebníctvu, ešte štátne dopravné a energetické stavebníctvo a k tomu ešte štátne veľko-poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska prvovýroba vytvára požiadavku na potravinárstvo a to následne dopravu a obchod. A toto všetko zrazu násobným účinkom vyvoláva potrebu techniky, ktoré zase zabezpečí štátom podporované/ vlastnené strojárstvo. A keďže sa dnes všade používa výpočtová technika, tak štátna továreň na skladanie počítačov by sa neuživila ? A z takto roztočeného kolotoča, či by sme neuživili aj štátnu farmaceutickú továreň ? A energia ? Atómové elektrárne sme vedeli stavať, dnes ich vieme aj rozoberať – postavme si ďalšiu atomofku, keďže potreba elektrickej energie bude čoraz väčšia a ponúkajme služby energetického staviteľstva a energetiky ďalším rozvojovým krajinám.
Stále hovorím, že poľnohospodárstvo, stavebníctvo a energetika sú základnými štátneho ( socialistického ) hospodárstva, vytvárajúce dopyt smerom k ďalším odvetviam hospodárstva ( potravinárstvo, strojárstvo, elektrotechnika, chémia, … ) a preto by tieto 3 piliere mali byť výhradne štátne ( + zdravotníctvo ).
Keď sa preberajú Blahove komentáre, čo keby sme Váš návrh menom celého DAV-u zaslali späť smerom k Blahovi a SD, nech ho nasadia do konca volebného obdobia – alebo aspoň nech jasne vidíme ako i s tým (ne)poradia…
Kľudne nech im to DAV zašle, pripojím súhlas aj podpis. Ale predstaviť si, že by toto presadzoval Smer, mi pripadá dosť absurdné.
Pane Juhár, vítejte.
S Vaším postojem plně souhlasím. Jenže. Máme zde velkou ideolog. zátěž v podobě myšlení proletariátu 21. století coby otroka. Otrok totiž miluje své otroctví, nechce se z něho vymanit, protože ani nechápe, že je otrok s bankovním řetězem na krku odsouzený k věčnému splácení úvěrů a s nimi spojených lichvářských úroků bankovní elitě. Západní lichvářský hypotéční systém Slovanům náramně vyhovuje, zejména mladým se to líbí. Nesnažme se mladým pomáhat, však když mají sílu a elán volit takovou pravic. sebranku jako Pirátskou stranu v Česku nebo prezidentku Čaputovou na Slovensku, tak ať si vydělají v otrockých podmínkách novodobé svobody a demokracie. Mladí obecně nenávidí socialismus již jen jako pojem, natož realitu, nechejme je, ať si vymáchají hubu, však oni časem zjistí, že bude natolik zle, že už nebudou ani vědět, kudy a kam.
Pane Juhár, před necelými dvěma roky jsem se přestěhoval z družst. bytu 3+1 do jiného družst. bytu 2+1 na okraji města. A povím Vám, že to ani zdaleka nebylo proto, že nyní platím nájemné o 40 % nižší a že mám, konečně, na stará kolena a po dlouhých letech ─ klidné bydlení (dům má jen 11 bytů, většina jsou družstevníci, tedy mí ideoví souvěrci). Přestěhoval jsem se však proto, že jsem ve starém domě cosi prožil, nejen 53 roky svého života. Byl jsem tam až do podzimu 2014 skoro 20 let předsedou tamější družst. samosprávy, dům měl 36 bytů. Aby toho nebylo málo, ještě i 17 let jsem obsluhoval domovní plynovou kotelnu, prostě jsem se obětoval, kterou jsme s mým otcem a několika družstevními nadšenci vybudovali s pomocí firmy s nízkými pořizovacími náklady (úhrada pořiz. nákladů trvala něco málo přes 4 roky). Provozní náklady naší družst. kotelny byly pod mým řízením jejího provozu velice nízké, oproti původní městské kotelně to bylo o 40 % méně, dalo by se říci, že obyvatelé byli spokojeni, dokonce i ti, kteří nemohli pojem stavební družstvo ani cítit.
A pak se cosi stalo. Přišel rok 2012 a s ním Nový obč. zákoník, doslova právní tsunami proti družstvům v ČR. A tento zákoník zavedl pojem SVJ, tedy Sdružení vlastníků jednotek. Nepřátelé socialismu a družstevnictví, navzdory úspěšnému hospodaření v našem domě, vždy bez jakýchkoli dluhů, ucítili příležitost rozbít hubu nejen mně, ale také zasadit smrtelný úder družstevnímu hospodaření v našem domě pod mým vedením. Vznikla doslova štvavá kampaň nemající obdoby, jak proti mé osobě, mj. ve smyslu toho, že jsem zkurvený komanč, tak ve smyslu členství našeho domu v SBD Vsetín. Výsledek? Otřesný. Důchodci z 5 bytů v čele s pravic. podnikatelem (koupil v domě již 6 bytů), kteří nám, družstevníkům, vyhlásili válku, vyhráli na plné čáře. Navzdory mé marné snaze na desítkách schůzí lidi přesvědčit, aby nestrkali hlavu do soukromého chomoutu.
Co bylo ale zajímavé, nikdo na schůzích, kromě asi 20 % válečných štváčů, se proti mně nepostavil, ale jakmile došlo po posledních schůzích na lámání chleba, i družstevníci podlehli tlaku pravice v domě a začali houfně opouštět družstvo. Dnes, kdy už jen vzpomínám na to, co jsem prožíval, jako na hodně zlý sen, jsem přesvědčen, že pro lidi nemá sebemenší smysl cokoli dělat k jejich dobru. Lidé mají v sobě červa zrady. Nedá se jim věřit. A slovanské duši zejména.
Dnes se jen občas zeptám mých družst. přátel ze starého domu, jak se jim daří. Se sklopenou hlavou vzpomínají zašlou slávu družstva v jejich kdysi šťastném nízkonákladovém domově. Pod tlakem afektivních pravičáků totiž většina obyvatel domu, tedy členů SVJ (70 %, těch zbylých 30 % družstevníků si při hlasování ani neprdne), si letos na jaře odhlasovala zrušení kotelny (celk. náklady na výrobu 1 GJ tepla 380 Kč) a opětovné připojení k městské teplofikační síti s vysokými náklady (cena za 1 GJ dodaného tepla 650 Kč).
A navíc, členové SVJ díky jejich vedení si odhlasovali sedlovou střechu, 15-cm polystyrénové zateplení na tlustou cihlovou zeď s kvalitní socialistickou betonovou omítkou. Plus balkóny pro byty, které je nemají. To vše s úvěrem 8 miliónů Kč s úrokem pro boháče se splátkou po dobu 20-25 let, ne-li více, pokud, ovšem, všech 36 rodin po tuto rajskou dobu bude schopno vůbec splácet. V domě jsou totiž vesměs jen důchodci ve věku kolem 80 let věku, ti, kteří umřeli, tam mají děcka s vnuky, z nichž řada je zadlužená až do do pátého kolene.
RESUMÉ? Kola dějin se točí zpět.
To je hrozné, čo popisujete, pán Vašek,
priam kolektívna sebevražda. U nás v paneláku, ktorý bol jedným z posledných družstevných (nasťahovali sme sa na jeseň 1990) prebehol klasický hromadný odkup bytov do „osobného“ vlastníctva. Bolo to ako lavína, lebo za zostatkovú hodnotu úveru pripadajúcu na každý byt, sa to javilo výhodné. Teraz sme vlastníci bytov a máme správcu domu na zmluvu.
Ale na rozdiel od toho, čo popisujete, náš dom „si vedie dobre“. Zateplenie pred asi 12 rokmi – na panelák bolo nutné. Nové okná má každý a pod našim novým zástupcom vlastníkov (mladý muž s rodinou, ktorému na bývaní tam záleží) prebehla kompletná renovácia – nové dlažby (urobil sused živnostník), stúpačky, osvetlenie, výťahy, kamery atď., temer všetko. Využila sa na to štátna podpora zo štátneho fondu rozvoja bývania plus zvýhodnený úver, ktorý už je splatený.
Ale to len na ilustráciu, že aj v terajších podmienkach sa niečo dá urobiť celkom normálne, ak ľudia nezblbnú.
V mojom príspevku mi ide o to, že je absolútne akútne riešť situáciu dnešných mladých ľudí prichádzajúcich do života a zakladajúcich si rodiny. Neverte tomu, že všetkým vyhovujú hypotekárne úvery na celý život. Nevyhovujú. Už len preto, že veľa z nich ich ani od banky nedostane pre nedostatočný príjem. Sám mám príklady zo svojho okolia, že dostali úver len do určitej výšky, ktorý na Bratislavu nestačil a museli ísť do Trnavy alebo ďalej. Takí by tento svoj osud za bývalý náš zo socíku určite vymenili (základný družstevný vklad bol mojich 10 mesačných platov). Nie sú všetci bratislavská kaviareň alebo pražská kavárna. Ono to opticky trochu klame.
Viem, že často argumentujete tým, že prečo dnes nevolíme komunistov. Asi preto, že vidíme, v akom sú stave. KSČM ešte ako tak, ale bez takých ľudí vo vedení ako Skála napr., to s nimi pôjde dolu vodou. Slovenská KSS programovo ani personálne nemá čo ponúknuť už dlhé roky. Stále s tými istými kádrami preto opakovane dosahuje svojich 1,5% bez akejkoľvek kritickej sebareflexie.
Príčina, že namiesto potrebných systémových zmien sa robí len kozmetika na systéme, je v tom, že sme nevygenerovali schopné kádre do politiky. Mne to pripadá, akoby vymreli ozajstní chlapi. Keď vidím tie kreatúry, vôbec si neviem predstaviť, že by niekto z nich skúsil čo len siahnuť na systém, alebo nebodaj brániť vlasť so zbraňou v ruke – až (tragi)komická predstava.
Na záver len toľko, že podľa môjho názoru aj v dnešných globálnych silách zvráteného kapitalizmu je možné aj v malých štátoch urobiť systémové zmeny, aj keď samotný systém ako celok momentálne odstrániť nemožno. Ako príklad uvediem veľkorysú podporu bývania v susednom Rakúsku, najmä vo Viedni, vrátane veľkého počtu nájomných bytov. Urobili si to sami pre seba – u nás nemá kto?
Imrich, odpovedám na Tvoj prísp. z 30. júla 2019 at 10:33
Družstevné bývanie bude fajn – lenže zožeň ľudí do takéhoto projektu- náš kolega z SVBB Igor Lacko neuspel už 3 roky za sebou. Nie je dôvera – viď české H-System a podobne…totiž všade je nutné začať sústredením vkladov a zárukou pôžičky – takmer nik už do toho nechce ísť kolektívne….preto asi iba štát môže riešiť bývanie ako nájomné byty.
Ale
Nájomné byty u obcí/miest? To by museli v komunálnych voľbách vyhrať osobnosti, ktorí z toho nebudú chcieť mať „palmáre“ alebo byť nájomcami tých bytov do budúcnosti.
Ešte jedno: Vytvoriť účelovú stavebnú firmu čo to bude zabezpečovať od základov po strechu a so spoluúčasťou na financovaní výstavby domu. Totiž, dnes je to o tom, že aj keď sa 36 zákazníkov dohodne na družstve či na nájomnom bývaní, stavia im to celý rad eseróčiek, ktoré pumpujú v tej výstavbe k sebe neuveriteľné marže, ak už nepoviem, že ZISKY.
Ak by mal človek širokorozvetvenú rodinu so všetkými potrebnými remeslami, postaviť taký bytový dom o 3 poschodiach a 2 vchodoch by bolo lacné – materiály za veľkoobch.cenu a práce za rodinné ďakujem, guláš a pivá…ale to sa dnes už nedá ani v Ľútovciach nad Bodrogom, aj tam už je globálna korporátna ekonomika, ktorá sa toho ujme za ťažké státisíce Eur….
tu som SKEPTIKOM ja….
Ale toto musí ísť za spoluúčasti štátu, veď jedna z troch zložiek financovania je (nenávratný) štátny príspevok. Ďalej treba pripraviť pozemky pre sídliská, jednoducho robiť to vo veľkom, pár nadšencov (a bez štátneho príspevku) nevyrieši nič.
Politici, hlavne tí ľavicoví alebo skôr „ľavicovcí“, prestante drístať a konajte! Namiesto plamenných súbojov spoza klávesníc počítačov, pomôžte mladým ľuďom založiť si rodinu s dostupnou strechou nad hlavou!
Robte zásadné systémové zmeny, predložte konkrétne programy. Alebo bežte do prdele!
Pane Juhár, ale my už jsme v prdeli dávno ─ VŠECI TAM JSME: