Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Článok po krátkom úvode ku koreňom slovenského družstevníctva, jeho vývoji v Československu až po jeho úpadok po roku 1989 predstavuje následne tri hlavné strešné organizácie na Slovensku – Družstevnú úniu SR, Slovenský zväz bytových družstiev a Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Autori opisujú históriu a aktuálnu úlohu týchto aliancií pri podpore a zastupovaní družstiev na národnej i európskej úrovni, vrátane ich členstva v medzinárodných organizáciách, funkcionality cien (napr. cena Samuela Jurkoviča) a aktivít ako konferencie, výstavy (COOPEXPO/Agrokomplex) či lobovanie za priaznivé podmienky financovania a rozvoja. Zdôrazňujú, že družstevníctvo ako model kolektívneho hospodárenia môže posilniť hospodársku a potravinovú sebestačnosť Slovenska, podporiť regionálny rozvoj a prispieť k ekonomickej demokracii – no stále čelí nedostatočnej systematickej podpore v porovnaní so zahraničím.

KORENE DRUŽSTEVNÍCTVA

„Jedine skrze spojené síly na nohy se postaviti bude moci.“
Samuel Jurkovič, zakladateľ slovenského družstevníctva, pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, národný buditeľ

Družstevníctvo má na Slovensku hlbokú tradíciu, čo ukazuje podrobne spracovaná publikácia 160 rokov histórie družstevného hnutia. Korene siahajú až do 19 storočia, k národnému buditeľov Samuelovi Jurkovičovi, zakladateľovi prvého družstevného Spolku gazdovského. Išlo o prvé úverové družstvo v Európe, a možno aj na svete. Jeho cieľom bolo vytvorenie svojpomoci medzi chudobnými hospodármi, ale aj šírenie osvety a ekológie. O Samuelovi Jurkovičovi vyšla samostatná publikácia v Matici slovenskej, ktorá je k dispozícii zdarma online na GOOGLE BOOKS. Je fascinujúce, že na družstevných princípoch sa dokážu zhodnúť pokrokovo zmýšľajúci socialista, kresťan aj národniar, ale do istej miery aj sociálny liberáli.

Jurkovičovo družstvo-spolok inšpirovalo vznik celého radu ďalších podobných asociácií, gazdovských a hospodárskych spolkov či svojpomocných sporiteľní, ktorých úloha bola nielen ekonomická, ale aj ľudovýchovná. A tak začali vznikať vo vtedajšom Uhorsku ďalšie ľudové hospodárske spolky – potravinové, spotrebné, výrobné družstvá – a sporiteľne.Inšpiroval napr. Daniela Licharda, Jána Francisciho a Mikuláša Ferienčíka. Marián Rybárik sumarizuje významných družstevníkov a inštitúcie podľa charakteru družstiev, resp. duchovných otcov a kraje vzniku odvetví družstevníctva nasledovne:

zakladateľ úverového družstevníctva – Samuel Jurkovič,
zakladateľ spotrebného a potravinového družstevníctva – Samuel Ormis,
zakladateľ roľníckych družstiev – Ivan Liub z Kraskova,
prvé bytové a stavebné družstvo vzniklo v Budapešti 1911,
prvé výrobné družstvá vznikli na Gemeri, v Prievidzi a Myjave.

Spolky teda začali neskôr vznikať aj v ďalších častiach Slovenska (hneď v okolí vo Vrbovciach, Brezovej a Myjave) – na Gemeri, Liptove, Turci, na Horehroní
či dokonca na území Vojvodiny v Novom Sade. Spolky zachraňovali hospodárstva, zbavovali ľudí úžery a niektoré sa dostali aj do vysoko plusových čísel (napr. Brezovský spolok mal údajne za štvrtý rok 15-tisíc zlatých). Ruttkay sumarizuje Jurkovičov nesmierny vplyv na zakladanie pod. spolkov:

Gazdovské spolky vo Vrbovciach (Bórik, Kulíška), na Myjave (Klčo, Šulc, Semian) a na Brezovej (Šulek, Schuáč), ďalej v Žiline, v Rozložnej (Škultéty) ,
Sporiteľnica v Mošovciach (Ajchler, Hrianka, Janček, Marček),
Spolok Blatnica (Meša, Šoltés),
Hospodárske spolky v Tisovci (Daxner, Škultéty), v Brezne a Kameňanoch;
Sporiteľnica Vrbicko-Svato-Mikulášska (Hodža),
Úspornica vo Važci a Ružomberku,
Vzájomná pokladnica súkenníkov a Spolok družstevnej prádelne v Ratkovej (Dobšinský),
Potravinové družstvo vo Veľkej Revúcej (Ormis),
Pomocné pokladnice v Tisovci, v Slovenskej Ľupči, Slovenskom Pravne, v Hlbokom, Hornom Jasene a mnohých ďalších slovenských mestách,
Spolok dolnozemských Slovákov vedených Štefanom Homolom v Bačskom Petrovci (Vojvodina) (pre zaujímavosť, v tejto obci pôsobil aj P. J. Šafárik) a tiež v Novom Sade.

Medzi najvýznamnejších nasledovníkov Jurkoviča sa radí Daniel Lichard, zakladateľ vzájomných pomocníc na Slovensku, pričom vychádzal zo skúseností Jurkoviča, Chleboráda aj Schultzeho-Delitscha. Ďalším slovenským družstevníkom bol Samuel Ormis, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, ktorý založil prvý Potravinový spolok (1869), predchodca družstevného maloobchodu. Z iniciatívy Andreja Radlinského vznikli v roku 1869 výrobné družstvá v Kútoch. V roku 1870 sa pokúsil Ján Francisci o vytvorenie Ústredia slovenských družstevných spolkov (spojené s menami S. Ormisa, R. Zaymusa, J. Čajdu, J. Mallého a ďalších), avšak bezvýsledne. Tieto snahy viedli až k uzákoneniu družstiev ako hospodárskych jednotiek. V roku 1880 bolo v Uhorsku až 271 úverových a v roku 1900 122 potravinových družstiev. Družstevná tradícia sa preklenula až do 20. storočia. Už na začiatku 20. stor. bolo 29 družstiev a začali vznikať ďalšie.

Možno konštatovať, že Spolok gazdovský, ktorý založili chudobní roľníci a remeselníci, je nielen slovenský, ale možno povedať, že aj európsky či dokonca svetový unikát, keďže išlo o vôbec prvý peňažný ústav takpovediac ľudového typu. Konkurenciou by mohli byť iba projekty ako družstvo Rochdale (Rochdale Society of Equitable Pioneers) , prvá sociálna fabrika Roberta Owena New Lanark a družstevné pokusy fourieristov. 50 dní po založení Rochdale vzniklo v Sobotišti družstvo Spolok gazdovský, a to bez toho, že by o sebe vzájomne vedeli. Jurkoviča nasledoval Samuel Ormis s jeho Potravným spolkom v Revúcej, čo bolo vôbec prvé spotrebné družstvo v Uhorsku. Publikácia o Samuelovi Ormisovi v kontexte družstevníctva je v príprave.

***

V 60. a 70. rokoch 19. storočia vznikali ďalšie spolky, ktoré mali družstevných charakter, a zakladali ich poprední národní dejatelia. V roku 1875 vzniká družstevný zákon. Po období nepriazne sa družstvá vracajú na scénu v 90. rokoch vďaka Ľudovítovi Blahovi, Ľudovítovi Okánikovi a ich Gazdoskému-potravnému spolku.

DRUŽSTEVNÍCTVO PO VZNIKU ČESKOSLOVENSKA AŽ PO JEHO ZÁNIK

Družstvá sa vďaka Milanovi Hodžovi zakladali aj za ČSR (rozmach nastal v rokoch 1924-29), ale až po roku 1945 nastala masová obnova družstevníctva, nielen poľnohospodárskeho, ale aj výrobného a to s dosiahnutím potravinovej sebestačnosti 96% v roku 1989, ako to mapuje aj dokument Cesty nášho poľnohospodárstva. Podľa IX. Zjazdu KSČ v roku 1949 vznikali kultúrne brigády, ktorých cieľom bolo združstevňovanie poľnohospodárstva prostredníctvom šírenia umenia a kultúry na vidieku a mnoho ďalších iných prvkov. Pridružená výroba dosahovala doslova zázraky, vznikli družstevné podniky v oblasti stavebných prác, kovovýroby, reštaurácií, združení remeselníkov atď. (dnes funguje len zriedkavo, zachovalo si ju napr. v Pruskom či Hlohovci). Tragédiou pre družstevníctvo bola ekonomická transformácia zo socialistickej plánovanej ekonomiky na voľno-trhovú kapitalistickú v roku 1989. Zavŕšením tohto procesu bola integrácia Slovenska do globálnych štruktúr, rozpredanie národného majetku do zahraničných rúk, čoho následkom je aj potravinová a ekonomická nesebestačnosť Slovenska. Tieto štruktúry síce formálne družstevníctvo podporujú, avšak cieľom voľno-trhovej ekonomiky je predovšetkým predaj druho-triednych tovarov zo západu, a nie ekonomická sebestačnosť krajiny, čo sa napokon potvrdilo, pozri pozn. 1.

SÚČASNOSŤ

V súčasnosti družstvá získavajú popularitu po celom svete, napriek tomu na Slovensku stále nie sú trendom, nakoľko chýba ich systematická podpora. A to v situácii, keď ceny potravín podľa Štatistického úradu rastú už štvrtý mesiac v poradí: od augusta z 0,2% na 0,3%. Zanedbávanie, ignorácia, prípadne dokonca výsmech témy potravinovej a hospodárskej sebestačnosti médiami a marketingovými agentúrami nesie svoje trpké plody. Treba preto niečo nutne robiť. Ešte v roku 2016 DAV DVA spolupracoval na organizácii konferencie za potravinovú sebestačnosť a vyzýva k nej aj v článkoch.

Už dlhší čas plánujem spísať zoznam slovenských družstiev a tak ich spropagovať medzi verejnosťou, aby sa ďalšie začali zakladať a boli sme tak pripravený na prípadnú civilizačnú zmenu prostredníctvom zosilnených spoločenských väzieb; slovami Samuela Jurkoviča: „úbohý a roztratený národ nevyhnutne potrebuje takéto ústavy v záujme svojho materiálneho a duchovného zvelebenia. Jedine vtedy sa postaví na nohy, ak spojí svoje sily.“ A práve v dnešných neo-koloniálnych časoch, keď sa naša potravinová sebestačnosť znížila na mizerných 40%, čo znamená totálnu závislosť a nesebestačnosť (pričom väčšina podnikov je v zahraničných rukách) je jedinou možnou zbraňou proti otroctvu vzájomná kooperácia.

Túto osvetu započal už kolega Ing. David Diczházy, ktorý napísal pre DAV DVA niekoľko osvetových článkov ako napr. Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti „eseročke“, Môžu družstvá zachrániť slovenské poľnohospodárstvo?, Družstvá fungujú aj v zdravotníctve, JZD Slušovice – socialistický zázrak, Kooperatívna ekonomika: Náhrada kolabujúceho kapitalizmu, Zo zamestnancov majitelia – americké družstevnícke hnutie, Argentínska zamestnanecká samospráva Zanon Ceramic, Družstevné samosprávy ako alternatíva pre Slovensko, Mondragón – korporácia, ktorú vlastnia zamestnanci, Príklady ekonomickej demokracie zo sveta, Boj družstevníkov v Chicagu a najnovší článok o modernom družstve ŽIVA. Všetky tieto články sú pre osvetové účely zdarma online, pôvodne ako súčasť projektu Ekonomická demokracia, s kontinuitou v DAV DVA.

Poznámka autora: Prvý krát som o fungujúcich slovenských družstvách počul na konferencii o družstevníctva pri príležitosti 170. výročia družstevného hnutia na pôde NRSR v Bratislave. Od tej doby sa o družstevníctvo aktívne zaujímam ako o jednu z možných alternatív aj v rámcoch kapitalizmu. Druhý krát som sa prezentáciou družstiev stretol na výstaviska Agrokomplex 2017, v rámci výstave COOPEXPO (pozri dole POZN. 2), čo bol 24. ročník družstevnej kontraktačno–predajnej výstavy. Pri tejto príležitosti som sa stretol aj s riaditeľom Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, Ing. Milanom Mišánikom a komunikoval som aj s vedúcimi sesterských organizácií. Už na samotnej výstave som získal prehľad o stave slovenského družstevníctva, ktoré ako alternatíva voči klasickým kapitalistickým podnikom momentálne iba prežíva. Pre zaujímavosť treba dodať, že družstevníctvo bolo propagované aj v medzivojnovom DAVe.

Po obnovení DAV DVA v roku 2024 sme sa opäť k téme družstevníctva vrátili. Vznikol tiež rozhovor s aktívnou družstevníčkou Zuzanou Lukáčovou, či kniha o Samuelovi Jurkovičovi, ešte predtým Diczházyho e-kniha o ekonomickej demokracii. Vznikla tiež nová Asociácia – hlas a podpora pre moderné družstevníctvo. Začiatkom mája bola oficiálne zaregistrovaná Asociácia družstiev a členov družstiev, ktorá vznikla z iniciatívy aktívnych členov Tradičného družstva. Ich cieľom je vytvoriť spoločnú platformu, ktorá bude obhajovať záujmy družstiev, pomáhať im pri každodenných výzvach a zároveň zvyšovať povedomie o družstevnom modeli podnikania.

V časti seriálu si predstavíme základné družstevné organizácie na Slovensku:

DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE NA SLOVENSKU

Na Slovensku pôsobia tri družstevné ogranizácie – hlavná, integračná Družstevná únia, Slovenský zväz bytových družstiev, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR.

Družstevná únia Slovenskej republiky

Družstevná únia Slovenskej republiky je dobrovoľné záujmové združenie družstevných zväzov založené za účelom spoločnej ochrany ich záujmov. Je členskou organizáciou Medzinárodného družstevného zväzu ICA a Cooperatives Europe so sídlom v Bruseli. Družstevná únia Slovenskej republiky vznikla súčasne so vznikom samostatnej Slovenskej republiky čo znamená, že v roku 2003 oslávila svoje 10-te výročie. Ustanovujúce Valné zhromaždenie sa konalo 29. decembra 1992 v Sobotišti. Delegovaní zástupcovia rozhodli, že členmi DÚ SR budú: SZVD, SZSD (v súčasnosti COOP Jednota Slovensko), SZBD a ZPD SR (v súčasnosti ZPD a OS SR). DÚ SR predstavuje najvyšší koordinačný orgán reprezentujúci záujmy a rozvoj družstevného hnutia na Slovensku v nových podmienkach, ktoré vznikli po roku 1989 a následne 1993. Družstevná únia SR má spolu so svojimi členskými zväzmi dôležitú úlohu pri tvorbe vhodných podmienok pre činnosť všetkých družstiev v štáte, a to tak vo vzťahu k štátnym orgánom Slovenskej republiky, ako aj smerom k medzinárodným orgánom a organizáciám. Družstevné hnutie na Slovensku zohralo počas svojej 158 ročnej histórie významnú a dôležitú úlohu tak v ekonomickej ako i v sociálnej oblasti. Významnou mierou prispievalo k rozvoju dedín a miest a tým celých regiónov a napĺňaním svojich základných cieľov uspokojovalo nielen potreby svojich členov, ale aj ostatných obyvateľov Slovenska. Môžeme povedať, že i v súčasnom období predstavujú družstvá významný prvok ovplyvňujúci rozvoj a nezávislosť Slovenskej republiky. Po veľkých transformačných zmenách, ktoré postihli družstevníctvo v 90-tych rokoch, 1989 a 1992, v súčasnosti naberá druhý dych a krok za krokom dochádza k stabilizácii a postupnému rozvoju. Družstevná únia zriadilo aj mimoriadnu cenu Samuela Jurkoviča: družstevnú cenu Samuela Jurkoviča zriadilo Predstavenstvo Družstevnej únie SR uznesením zo dňa 26. 3. 1993. Cena je udeľovaná za mimoriadne zásluhy v jednotlivých oblastiach činností v družstevníctve. Zdroj textu: http://www.dusr.sk a http://www.dusr.sk/historia.php

Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR

Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR je dobrovoľná, nezávislá a samosprávna organizácia združujúca právnické osoby – poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti pôsobiace v poľnohospodárstve. K najnovším aktivitám patría zorganizovanie konferencie v Očovej. Zväz ako jeden zo zakladajúcich členov Družstevnej únie SR, AZZZ SR a účastník sociálneho tripartitného dialógu bude uplatňovať a presadzovať záujmy svojich členov pri riešení otázok rozvoja družstevného hnutia a poľnohospodárstva k vytvoreniu lepších trhových podmienok a prenikania družstevníctva do nových sfér podnikania vrátane poisťovníctva, úverovania a finančných služieb. Medzi ciele organizácie patrí:

1, presadzovať všetkými účinnými cestami naplnenie rámca dohody z EÚ o priamych platbách pre poľnohospodárov SR na r. 2008-2010 ich dorovnaním z rozpočtu SR do výšky 75%, 80% a 85%.
2, presadzovať rovnocenné postavenie poľnohospodárov v rámci Slovenska bez ohľadu na územie, v ktorom pôsobia a zvýšiť úsilie pri podpore živočíšnej výroby.
3, iniciatívne vstupovať do prípravy Národného strategického plánu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 a členstvom v Monitorovacom výbore navrhovať a presadzovať zmeny, ktoré budú vyplývať z praktických poznatkov prijímateľov.
4, naďalej presadzovať zrušenie ekonomicky neodôvodnenej dane z poľnohospodárskej pôdy.
5, aktívne sa podieľať pri formovaní spoločných aktivít a vytváraní partnerských vzťahov so zameraním na využitie zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ orientovaných na rozvoj vidieka v rozvíjaní nepoľnohospodárskych ekonomických aktivít a tiež v sociálnej a zdravotnej oblasti s ďalšími aktérmi pôsobiacimi na vidieku.

ZPD a OS SR zastupuje svojich členov v organizáciách: Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení, Hospodárska a sociálna rada, Družstevnej únii Slovenskej republiky, Predstavenstve Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, COGECA – generálny výbor pre poľnohospodárske družstevníctvo v EÚ, COPA – výbor poľnohospodárskych organizácií v EÚ, Odborných pracovných skupinách pri Ministerstve pôdohospodárstva SR, Komisiách pri Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Rade vlády pre vedu a techniku, Vidieckom parlamente na Slovensku, Národnom konvente EÚ, Pracovnej skupine pre právo obchodných spoločností a družstiev v EÚ pri Ministerstve spravodlivosti SR, Monitorovacích výboroch pre: pred vstupový fond SAPARD; Sektorový operačný program poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; Plán rozvoja vidieka.
Zdroj textu: http://www.zpd.sk/o-nas

Slovenský zväz bytových družstiev

Slovenský zväz bytových družstiev vznikol na základe uznesenia ustanovujúceho zjazdu dňa 16. decembra 1968 a svoju aktívnu činnosť začal dňom 1. januára 1969. Predchadzájúca činnosť Československého bytového družstevníctva bola riadená Ústrednou radou družstiev Praha, ktorá až do vzniku Slovenského zväzu bytových družstiev organizačne i odborne riadila bytové družstevníctvo. Záujmové združenie vzniklo schválením založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi v roku 1992 a prijalo názov Slovenský zväz bytových družstiev. Sídlom Slovenského zväzu bytových družstiev je Bratislava a je zapísané v Registri záujmových združení právnických osôb na Obvodnom úrade Bratislava pod registračným číslom 84/92 OVVS. Slovenský zväz bytových družstiev zastupuje a podporuje záujmy členských družstiev v oblasti výkonu ich činnosti, zabezpečuje podporu a rozvoj družstevného hnutia v EÚ a SR s cieľom dosiahnutia finančnej podpory ekonomického a sociálneho postavenia svojich členov. Chráni a presadzuje záujmy členských družstiev, pričom aktívne spolupracuje najmä s poslancami všetkých zastupiteľských orgánov na celoštátnej a regionálnej úrovni, orgánmi štátnej správy a samosprávy, odbornými inštitúciami a pod. Slovenský zväz bytových družstiev je členom Družstevnej únie Slovenskej republiky a členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Zdroj informácií z oficiálnej stránky

O konkrétnych fungujúcich slovenských družstvách sa dočítate v pripravovaných ďalších dieloch seriálu DAV DVA o družstevníctve.

Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 2.): Aj na Slovensku už máme moderné družstvo (4000 čitateľov)

Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 3.): Fungujúce družstvá Okrasa Čadca, Tatrachema Trnava, Družstvo Trstená (4400 čitateľov)

Prehľad súčasného slovenského družstevníctva (časť 4): Vyrábajú lode, oblečenie, ozdobnú keramiku, víno aj záhradkárske potreby (3500 čitateľov)

POZN. 1 ku dvojakej kvalite potravín:

1) v aktivite proti opatreniu označovania % slovenských potravín v obchodných reťazcoch (pozri aj 1, 2). Brusel sa pýtal, prečo máme oznamy o percentách domácich potravín (pozri 1, 2); správny postoj zaujal k tejto téme Ľubomír Jahnátek, ktorý bojoval za potravinovú sebestačnosť.

„Na pozadí klimatických zmien a hospodárskej krízy je čoraz zrejmejšie, že potravinová suverenita je nielen zárukou bezpečnosti a prosperity krajiny, ale aj zdravia jej obyvateľov,“ prehlásil aj ex-minister Jahnátek. Jediný reťazec, ktorý uprednostňoval slovenské výrobky bola a dodnes je COOP Jednota (viď zdroj).

2) v prevalení kauzy o dvojakej kvalite potravín (mainstreamové média, odhaľujúc svoju zapredanosť sa korporátnych vlastníkov samozrejme bohato zastávali: viď linky 1 (Persil), 2 (Tesco), 3, 4, ba dokonca neoliberálna SaS spochybnila dvojakú kvalitu potravín, čo je asi najpriamočiarejšia servilnosť záujmom nadnárodným korporáciám). V istej korporátnej komerčnej televízii spoločnosti CME zaznel v tejto súvislosti zaujímavý citát istej „odborníčky“: „Začínají problém chápat, no nemužu ohrozit svobodu volného pohybu zboží a svobodu podnikání.“ Tu sa odhalila povaha slovenských médií a ich zapredanosti vo výbere „odborníkov“ do ich reportáží.

POZN. 2

Organizátori pripravili ponuku kvalitných slovenských výrobkov z dielní členských výrobných družstiev v samostatných predajných a výstavných stánkoch : ELEKTROPLAST, výrobné družstvo Prešov, Dekor Garden, výrobné družstvo Banská Bystrica, Šamotka v.d., výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany, ATAK, výrobné družstvo Prešov, NOVOCHEMA, výrobné družstvo Levice, OKRASA Čadca – Výrobné družstvo, Novoplast v.d. Sered, výrobné družstvo Dolná Streda, CLIMEKO, výrobné družstvo Petrovany a tiež v SPOLOČNÝCH EXPOZÍCIÁCH ďalšie členské družstvá COOP Jednota, Najlepšie domáce potraviny. Pripravený bol sprievodný program priamo v pavilóne, hudobné a tanečné vystúpenia, prezentácie družstiev, NO CPS DOKORÁN a SSOŠ, tvorivé dielničky a súťaže. Konkrétnym družstvám sa budeme venovať v ďalších častiach seriálu.