(Vyšlo v DAV DVA, 2016; pra nadčasovosť zverejňujeme znova)
JZD Slušovice boli výstavnou skriňou družstevného hospodárstva v ČSSR. Hovorilo sa im aj Slušovický zázrak. Boli ostrovom nového myslenia v našom poľnohospodárstve.
Slušovice, rozlohou ani nie tak veľká dedina neďaleko Zlína sa do polovice 60. rokov ničím nelíšila od stovky iných dedín a zle hospodáriacich jednotných roľníckych družstiev. Počas niekoľkých rokov sa však stali najprosperujúcejším družstvom v ČSSR, vzorovým hospodárstvom, pútnickým miestom, kam družstevníci z rôznych končín republiky, ba aj zo zahraničia chodili na exkurzie. Zvedavých roľníkov tam zvážali plné autobusy, aby sa priučili, na vlastné oči videli, ako sa dajú do poľnohospodárskej praxe úspešne zaviesť nové metódy práce. Ľudia tam nechodili ani tak na skusy, či priúčať sa novotám v družstevníctve, ako skôr obdivovať ten zázrak.
Všetky tieto metódy sa vo výsledku odrazili na výplatných páskach členov družstva. Roľníci sa tu mohli pochváliť vyššími platmi, ako robotníci v naj-preferovanejších priemyselných odvetviach.
A tak sa podnik zásluhou svojich hospodárskych výsledkov postupne stával pojmom v celoštátnom meradle, vizitkou prosperujúceho družstevníctva, alebo, ako sa zvyklo hovoriť: “ výstavnou skriňou socialistického poľnohospodárstva“. Slušovice slúžili ako vzor pre nový spôsob dobre organizovanej práce v družstevníctve, kde vládla príkladná pracovná disciplína a na danú dobu dostávali členovia družstva skutočne nadštandardné platy. Ak sa štát chcel blysnúť pred zahraničím svojím vzorovým družstevným hospodárstvom, prezentoval sa Slušovicami.
V 80-tych rokoch, keď už Slušovice boli pojmom, bolo známe, že všetci chceli pracovať v Slušoviciach. Na pracoviskách bola výpočtová technika, areál družstva viac pripomínal výstavné mesto ako dedinské družstvo, obchody v Slušoviciach boli plné tovaru, ktorý sa inde predával iba v Tuzexe. A že mal podnik na dané pomery neuveriteľné výsledky, stačí spätný pohľad na oficiálne štatistické ukazovatele nárastu tržieb a zisku družstva medzi rokmi 1963- 1989:
ROK TRŽBY ZISK
1963 1,2 mil.
1970 60 mil. 40 mil
1980 712 mil. 69 mil.
1985 2,86 mld.
1989 6,25 mld. 603 mil.
Doc. Ing. František Čuba, CSc., predseda JZD AK Slušovice, ako dobrý hospodár mal predovšetkým na zreteli prosperitu družstva a ľudí, ktorí tieto hodnoty vytvárali. V tom čase zosobňoval nové ekonomické myslenie. Bol zástancom Šikových reforiem, ktorých cieľom bolo ozdraviť národné hospodárstvo. U svojich spolupracovníkov hodnotil predovšetkým odbornosť a osobný prínos pre družstvo. Je síce pravda, že mal voči pracovníkom mimoriadne nároky, no na druhej strane sa o svojich zamestnancov dokázal aj maximálne postarať.
Po páde socialistického systému v Slušoviciach každý očakával, že po rokoch politickej šikany sa konečne dočkajú pozitívnych zmien. Stal sa však pravý opak. Družstvo a jeho predseda sa ocitli v nemilosti. Tento krát vraj preto, že v predchádzajúcom systéme boli v komunistami preferovanej pozícii. Mnohé nejasnosti okolo tohto družstva pomohol objasniť scenárista a režisér Róbert Sedláček vo filmovom portréte, ktorý nazval FRANTIŠEK ČUBA – SLUŠOVICKÝ ZÁZRAK. Peter Pithard, prvý po-novembrový premiér o udalostiach okolo Slušovíc v spomínanom dokumente hovoril: „Mal som vo vláde niekoľkých ministrov, ktorí boli priam posadnutí myšlienkou zničiť Slušovice. Mňa však Čuba fascinoval tým, čo dokázal. Ten systém ovládal lepšie, než hocikto iný…“. Začiatkom 90. rokov sa Slušoviciam zo strany politikov vehementne vytýkalo, že počas totality boli preferovaným družstvom. Niekdajší prvý tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš však pred kamerami v spomínanom dokumente tvrdil pravý opak: „Slušovice neboli preferované, iba dokázali lepšie využiť existujúce zákony, ako iný“.
Ťažko sa hľadá rozumné vysvetlenie, prečo toto prosperujúce družstvo bolo začiatkom 90. rokov odsúdené na zánik. Komu zacláňali? Domácej, či zahraničnej konkurencii? Či niekto skutočne pracoval na uprataní našich trhov pre zahraničných dodávateľov a silných domácich prvo výrobcov potrebovali čo najskôr odstaviť?
Zdroj: Gizela Miháliková: FENOMÉN SLUŠOVICE – KEĎ NEBO DEMOKRACIE OVLÁDLI JASTRABY. In: COOPINDUSTRIA, Peter Zajac-Vanka.
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
Ing. David Diczhazy
Foto: Zamestnanci JZD Slušovice, CC
Pingback: Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) - DAV DVA - kultúrno-politický magazín
Vďaka…
Výborný článok, vďaka zaň.
Slušovice museli byť zničené…
Zacláňali tým, ktorí chceli zničiť dôkazy o tom, že v socializme fungovala ekonomika a hospodárstvo, ale aj spravodlivé odmeňovanie za prácu a sociálny systém…
Dnes si už asi bude málokto pamätať, že v Slušoviciach v pridruženej výrobe sa vyrábali aj osobné počítače pod značkou TNS (Ten náš systém). Boli podobnej konštrukcie ako iné československé osobné počítače PP-06, tie boli kompatibilné s IBM PC XT a na trh prišli za ním s odstupom asi 5 rokov. Vyrobené boli len zo súčiastok z krajín RVHP, prevažne z československého koncernu Tesla.
Slušovice ich výrobu zamýšľali na uplatnenie v poľnohospodárskych družstvách, ale boli také úspešné, že bol o ne záujem aj zo školstva a zdravotníctva.
Podotknem, že modelov osobných počítačov československej výroby (vrátane operačného systému) existovali desiatky. Ten potenciál vzdelania, skúseností a zručnosti náš nový ekonomický systém po prevrate trestuhodne premrhal.
O likvidáciu Slušovíc sa postaral osobne Havel.
“Ťažko sa hľadá rozumné vysvetlenie, prečo toto prosperujúce družstvo bolo začiatkom 90. rokov odsúdené na zánik. Komu zacláňali?”
To je predsa jasné. Zahraniční agenti Havel a spol. predsa museli likvidovať každého z možných domácich konkurentov, aby neprekážali rozkradnutiu našej ekonomiky do zahraničia. Aby bolo lahšie z nás urobiť to čo už teraz sme. Kolóniu.