Na Slovensku je najčastejšou formou podnikania „eseročka“. Jedna z jej hlavných výhod je, že ju môže založiť len jedna osoba, ktorá v nej môže zároveň vykonávať funkciu jej orgánov. Táto právna forma nie je ani kapitálovo náročná, nakoľko minimálny vklad je 5000,- €. Po novom je zavedená nevyhnutnosť skladať vklad do banky, čiže už nestačí len prehlásenie správcu vkladu. A práve táto skutočnosť bola dôležitým „dôvodom“ pre výber tejto právnej formy.
Ako optimálne sa na podnikanie môže javiť aj družstvo. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Poďme si rozobrať nevýhody a výhody družstva oproti klasickej „eseročke“:
– Hlavnou nevýhodou je, že družstvo musí mať najmenej 5 členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby,
– Ďalšou nevýhodou je taktiež jeho „obraz“, predsudky v ponímaní názvu družstva. Túto nevýhodu je však otázne rátať pri serióznom porovnaní.
V družstve ale môžme nájsť mnoho výhod, ktoré jednoducho iné spoločnosti nemajú, a to:
– Vstupný kapitál iba 1250,-€,
– V právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá družstvo za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia družstva za záväzky družstva neručia,
– Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. Majitelia družstva (jeho členovia) sa nezapisujú do obchodného registra ani do žiadnej štátnej evidencie. V družstve vedie jeho predstavenstvo len zoznam členov družstva, ktoré sa neukladá do žiadneho registra ako v prípade „eséročky“, ani zbierky listín.
„Otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. Prevod členstva nemusia schvaľovať dokonca žiadne orgány družstva, ani jeho členovia. Netreba meniť spoločenskú zmluvu, ani stanovy. Netreba žiaden zápis v registroch. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.
Okrem právnych výhod, by som ešte zdôraznil dve oveľa podstatnejšie výhody:
Keď družstvo funguje ako zamestnanecká samospráva, čo znamená, že každý jeho člen má rovnocenný hlas na členskej schôdzi a rovnocenný podiel, vzniká v družstve demokracia na pracovisku. Čo je v tradičnej firme nepredstaviteľné.
Pri zamestnaneckej samospráve sa stretávame s ešte jednou veľkou výhodou a to s tým, že v nej vzniká synergický efekt,ktorý v tradičnej firme nie je ľahké dosiahnuť. V krátkosti by sa dal synergycký efekt opísať takto: Ľudia v tíme sú spojení určitými väzbami, neznalosť jedných je nahradená znalosťami a nápadmi iných. Nápady jedných motivujú druhých k zvýšeniu produktivity, čím sa vytvára nová kvalita, zvyšuje efektívnosť tímu. Čiže zjednodušene 2+2 = 5.
Keď majú členovia rovnaké postavenie a spoločný cieľ, pozitívne to vplýva na výkon a konečné výsledky, čo sa aj potvrdzuje v praxi.
Dôkazom týchto výhod sú mnohé úspešné príklady zo sveta, kde napríklad zamestnanci prebrali krachujúce podniky, pretransformovali ich na družstevnú samosprávu a úspešne fungujú. O mnoho podobných príkladov sa môžete dočítať na tejto stránke: ekonomickademokracia.blogspot.sk
Zdroje: http://m2b.sk/clanky-a-rady/detail/podnikanie-formou-druzstva-moze-byt-najlepsim-riesenim
https://www.podnikajte.sk/start-podnikania/c/49/category/ine-obchodne-spolocnosti-a-druzstvo/article/charakteristika-druzstva.xhtml
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
považujem za veľmi naivné domnievať sa, že nejaká právna norma môže vytvoriť demokraciu na pracovisku …. demokraciu na pracovisku vytvára vzájomná dôvera a rešpekt jednotlivých pracovníkov a nie právna forma … tak ako skvelé zákony o nezávislosti súdnictva nespôsobujú „nezávislosť“ súdnictva platí to aj v tomto smere …
… pri kritike kapitalizmu treba odlišovať medzi kritikou idealistických predstáv o spoločnosti od kritiky systémových chýb spoločnosti … práve retrokomunisti by to mali vedieť najlepšie, pretože inač nič nevyriešia iba budú kritizovať —- pretože oni navrhujú „nahradiť“ reálne chyby kapitalizmu ideálnymi predstavami socializmu a komunizmu, ale vedia, že realizácia týchto ideálov viedla k reálnym chybám oveľa tragickejším ako sú súčasné reálne chyby kapitalizmu…. a že prečo ich ľudia nepodporujú …..
aj v tom článku … sa píše
“ – Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. ….. sa neukladá do žiadneho registra ako v prípade “eséročky”, ani zbierky listín. „Otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. ….. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.“
čo skoro vyzerá ako návod pre podvodníkov ako zatajovať operácie a procesy pred verejnosťou … keby sa podľa tohoto návodu a výhod správali bašternák, kaliňák, matovič (a namiesto podnikania by mali družstvá), tak by nemali teraz vôbec žiadne problémy …. ALE BOLO BY SLOVENSKO LEPŠOU KRAJINOU??????
Pingback: Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) - DAV DVA - kultúrno-politický magazín
Odporúčam jednoznačne na podnikanie formu družstva.