O tom, že kapitalizmus končí sa vyjadruje množstvo uznávaných svetových ekonómov a konečne existuje aj životaschopná alternatíva, ktorou je evidentne ekonomická demokracia.

Základný model ekonomickej demokracie ako opisuje David Schweickart (v knihe: Po kapitalizme ekonomická demokracia) je charakterizovaný prevahou spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov (štátne a družstevné vlastníctvo), demokratickou správou podnikov ich zamestnancami (zamestnanecká samospráva), férovým trhom, spoločenskou kontrolou investícií a neexistenciou súkromných investícií. V tomto modeli nejde o okamžité odstránenie súkromného vlastníctva, ale o reformné zavádzanie postupných krokov v rámci kapitalizmu. Kapitalisti v ekonomickej demokracii ešte existujú, ale
ich možnosť vykorisťovať je obmedzená prítomnosťou dostupných zamestnaneckých alternatív. Predovšetkým sa obmedzujú možnosti súkromného investovania investícií, zabraňuje sa finančným špekuláciám a v konečnom dôsledku to vedie k likvidovaniu finančných búrz a teda finančných trhov. Namiesto súkromných bánk budú vznikať verejné investičné banky narábajúce s verejnými, nie súkromnými financiami.

Za prvok, ktorý obsahuje mnohé z uvedených alternatív môžeme považovať družstvo, ako útvar výrobnej jednotky. Demokratické práva pracovníkov sú v kapitalistických podnikoch obmedzené na vyjadrenie sa počas pracovných stretnutí, v družstvách má zamestnanec právo vyjadriť sa a aj voliť. V dôležitých rozhodnutiach platí demokratické kolektívne rozhodovanie všetkých členov.

Hlavným rozdielom medzi družstvami a kapitalistickými podnikmi je demokratická samospráva. Zamestnanci družstva priamo participujú na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa týkajú výroby, spotreby, predaja, platového ohodnotenia, vylučovania, alebo prijímania členov, rozdeľovania prebytku či voľby riaditeľov družstva. Rozhodnutia sa prijímajú pri súhlase väčšiny členov, ale zmeny pravidiel, rozpustenie alebo spájanie s inými družstvami si vyžaduje súhlas troch štvrtín členov podniku.

Demokratické prijímanie rozhodnutí je chápané ako proces výuky rozvíjania schopnosti pracovníkov a zlepšovania kvality výroby. Najdôležitejším argumentom je fakt, že pracovníci majú väčší záujem o rozvoj družstva, že budú prostredníctvom vzdelávacích programov nadobúdať nové schopnosti a tie prenesú i do správy vlastného družstva. Spojenie samotnej výroby a prijímania rozhodnutí má rovnako viesť k prekonaniu deľby práce medzi prácou manuálnou a intelektuálnou. Takýto princíp má zamedziť vzniku privilégií, ktoré z deľby práce vyplývajú.

Zdroj: Po kapitalizme – ekonomická demokracia; David Schweickart

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Socializmus 21. storočia

  • 6. septembra 2016 at 15:11
    Permalink

    Dobrý deň, o týchto úvahách je nutné diskutovať …. potom napísať a vydať ucelené dielo ….. pre budúcu Novú Občiansku spoločnosť …..

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom